Dym z cigariet znamená pre nefajčiarske okolie výrazné zdravotné riziko, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, preto problematiku pasívneho fajčenia, teda neúmyselného vystavovania sa cigaretovému dymu, by laická i odborná verejnosť nemala podceňovať.
„Vyfukovaný dym z cigarety obsahuje tisíce rôznych zlúčenín, ktoré sa šíria vzduchom aj dlho po dofajčení. Tieto látky reagujú s ďalšími znečisťujúcimi látkami v okolí, čím sa vytvárajú úplne nové nebezpečné zlúčeniny ovplyvňujúce DNA. Tie sa usadzujú po byte, a to aj na veciach, ktoré sa nachádzajú v inej miestnosti, kde sa napríklad vôbec nefajčí. Nikotín sa ukladá najmä vo vlasoch, kde sa dá preukázať ešte po dlhej dobe. Našiel sa aj vo vlasoch malých detí zo silno fajčiarskych domácností, respektíve u tých detí, ktorých matky neprestali fajčiť ani počas tehotenstva,“ povedala doc. MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca Odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR.
Deti fajčiarov sa k tomuto zlozvyku uchyľujú častejšie ako deti nefajčiarov. Mladých ovplyvňuje i snaha byť dospelým či byť obľúbeným u starších rovesníkov a v partiách. Štatistiky tiež ukazujú, že prvá skúsenosť s cigaretou neobchádza už ani štvrtákov na základných školách. Takmer 34 % detí vo veku 11 až 14 rokov uviedlo, že už skúšalo fajčiť cigarety, vyplýva to zo školského prieskumu TAD v roku 2014 na vzorke 5436 žiakov základných škôl. K dennej potrebe si aspoň raz zapáliť cigaretu sa priznalo 24 % zo 4908 oslovených stredoškolákov.
„Nikotín je podľa odborníkov návykovejší ako heroín alebo kokaín. Detských a pubertálnych fajčiarov zaraďujeme medzi ťažko liečiteľnú skupinu, pretože fajčenie si nespájajú ani s chorobou, ani s lekárom, chýba im motivácia k liečbe, sebareflexia a sebakontrola, napríklad pri tlaku okolia zo strany rodičov, respektíve pedagógov. Väčšina z nich sa domnieva, že prestane fajčiť, kedy bude chcieť, mnohí však v dospelosti zisťujú, že to tak nie je. V prípade mladých je potrebná spolupráca rodiča, pedagóga a špecializovaného poradenstva v rámci centier závislosti od tabaku,“ povedala doc. Jana Hamade s tým, že motivačne riadené rozhovory odborníkov centier dvojnásobne zvyšujú šance dieťaťa na odvykanie od fajčenia.
Vychovávať deti k nefajčeniu treba podľa doc. Jany Hamade už v predškolskom veku, považuje to za významné preventívne opatrenie. V tomto smere radí posilňovať sebavedomie detí, vytvárať doma atmosféru pohody a spokojnosti, nefajčiť v domácnosti, zaujímať sa o trávenie voľného času detí a vysvetľovať deťom škodlivé následky fajčenia a skutočnosť, že cigareta nie je symbolom dospelosti.
Rizikové faktory fajčenia
Užívanie tabaku je výrazným rizikovým faktorom viacerých zhubných nádorov a úmrtí. Cigaretový dym obsahuje viac ako 7000 chemických látok a zlúčením, z ktorých veľké množstvo sa považuje za dokázané karcinogény.
„Epidemiologické štúdie doposiaľ dokázali kauzálny vzťah medzi fajčením tabaku a najmenej 14 rôznymi typmi zhubných nádorov. Okrem zhubných nádorov pľúc je fajčenie zodpovedné i za nádory pažeráka, hrtanu a hlasiviek, dutiny ústnej, obličiek, močového mechúra, pankreasu, žalúdka či krčka maternice. Riziko vzniku zhubných nádorov pľúc sa zvyšuje i u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia,“ upozornil PhDr. Robert Ochaba a doplnil, že nádorové ochorenia sú po chorobách obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku s podielom takmer 26%.
Slovensko sa nezaraďuje k európskym krajinám s najväčším počtom fajčiarov, ukázali nedávne výsledky Eurobarometra. Najväčší počet fajčiarov hlási Grécko (42 %), Bulharsko (39 %) a Maďarsko (38 %), najnižší Švédsko (16 %) a Fínsko (21 %). Slovenská a Česká republika (obe po 26 %) sú pod priemerom EÚ (29 %).
Spracovala a uverejnila: MI, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR)
Ilustračné snímky: Pixabay.com