Slnečné žiarenie obsahuje širokú škálu vlnových dĺžok od krátkovlnného UV žiarenia, cez viditeľné svetlo až po infračervené žiarenie. Soláriá, na rozdiel od prirodzeného zdroja žiarenia, imitujú ultrafialové lúče (UV) predovšetkým v oblasti spektra UVA a v malej miere, okolo 1 – 6 percent, v oblasti UVB. Umelé žiariče sa využívajú v oblasti wellnessu za účelom pigmentácie, v zdravotníctve a ako terapeutické zdroje žiarenia.
Je leto a mnohí ľudia využívajú hlavne pobyt na slnku, aby získali zlatistý bronz a zároveň aj vitamín D. Mnohí ľudia sa však stali aj závislí od získavania bronzu, a to aj cez soláriá.
„Solárium nemožno vnímať ako zdravú alternatívu slnečného žiarenia. Opálenie získané v soláriu nechráni kožu pri letnom pobyte na slnku. Je potrebné zdôrazniť, že opálenie zo solária poskytuje iba ochranu porovnateľnú s nízkym ochranným faktorom (SPF 2-3).Používanie solárií spolu s nadmerným vystavovaním sa slnečnému žiareniu zohráva významnú úlohu v náraste melanómu kože,“ hovorí Ján Mikas, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
Opaľovanie v soláriu nie je také bezpečné, ako si myslia mnohí jeho vyznávači tvrdí Úrad verejného zdravotníctva SR. Zároveň uvádza, že zdrojom UV žiarenia v soláriách sú žiarivkové trubice s filtrami, cez ktoré sa nastavuje pomer medzi UVA a UVB žiarením. UVB žiarenie je obmedzené, a to v snahe zabrániť erytémom (začervenaniu) pokožky. UVA žiarenie má, naopak, vyššiu intenzitu, pretože ňou možno dosiahnuť okamžitú pigmentáciu. S vyššou intenzitou však dochádza k zvýšeniu škodlivého pôsobenia žiarenia, čo spôsobuje zdravotné problémy. Soláriá navyše nepodporujú vznik vitamínu D, ktorého dostatočné množstvo môžeme získať už počas niekoľkých minút priameho slnečného svetla dopadajúceho denne na ruky a tvár. Vitamín D je dôležitý pre normálny vývoj kostí a ostatné biologické pochody.
Podľa údajov medzinárodných vedeckých a odborných inštitúcií, používanie solárií pred 30. rokom života súvisí až so 75 percentným nárastom rizika takejto rakoviny. Posledné roky bol zaznamenaný nárast výskytu melanómu kože aj u mladých žien.
Ak sa človek dlhodobo a neuvážene vystavuje UV žiareniu, môže mu to spôsobiť škodlivé akútne i chronické účinky na koži, očiach a imunitnom systéme.
Zdravotné následky
Pri nadmernej expozícii UV žiarenia môže dôjsť k akútnym prejavom ako je zvýšená tvorba pigmentových znamienok, zvýšená citlivosť až zápal kože, vysušenie respektíve zhrubnutie pokožky, vznikajú imunologické zmeny. Po dlhšom čase nastáva predčasné starnutie kože, teda tvorba vrások a strata elasticity, tvorba rozšírených cievok a pigmentových škvŕn. Pri chronickej expozícii UV žiarenia dochádza k poškodeniu DNA a tvorbe prekanceróz, čo vedie k vzniku nezhubných a zhubných nádorov vrátane malígneho melanómu. Zvlášť citlivo reagujú na UV žiarenie oči. Ak sú mu vystavené dlhodobo, môže dôjsť k ich prechodnému až trvalému poškodeniu v podobe podráždenia či zápalu spojiviek, poškodenia očnej rohovky. Je tu aj vysoké riziko vzniku šedého zákalu či skvamózneho karcinómu spojovky.
Koža má obmedzenú schopnosť regenerácie, čo môže pri neuváženej expozícii UV žiarenia spôsobiť, že niektoré bunky zostanú trvalo poškodené. Kožné defekty sa nemusia prejaviť okamžite, ale až po rokoch. „Veľmi rizikové je nárazové a niekoľkonásobné spálenie pokožky v detstve, prípadne v mladom veku, pretože takéto priestupky sa kumulujú a po rokoch môžu vyústiť až do rakovinového procesu,“ konštatuje Ján Mikas, hlavný hygienik SR.
Kto by sa mal soláriu vyhnúť
Úrad verejného zdravotníctva SR zdôrazňuje, že návšteve solária by sa mali vyhnúť osoby mladšie ako 18 rokov (u mladistvých je koža tenšia a citlivejšia na účinky UV žiarenia), tehotné ženy a ľudia s potlačenou imunitou po transplantáciách.
Obchádzať by ich mali aj osoby s teplotou a akoukoľvek infekčnou chorobou (napríklad prechladnutie), tiež ľudia s albinizmom a bledým typom pokožky s rozmnoženými pigmentovými materskými znamienkami, osoby s veľkým počtom névov a materskými znamienkami väčšími ako päť milimetrov. Solárium nie je vhodné ani pre osoby s čerstvými a chronickými jazvami na koži, s akútnym a chronickým poškodením kože, alergiami na slnečné žiarenie či ľudí po operácii očných šošoviek a chorobách zraku.
Soláriá pod kontrolou hygienikov
Solária sú zariadenia, v ktorých sa zákazníci dobrovoľne vystavujú pôsobeniu umelých zdrojov ultrafialového žiarenia. Solárne služby sa môžu poskytovať iba v priestoroch schválených na tento účel orgánom verejného zdravotníctva. Naši odborní pracovníci v nich vykonávajú štátny zdravotný dozor (ŠZD) – zameriavajú sa nielen na hygienickú úroveň priestorov, ale aj na meranie UV žiarenia v soláriách, kontrolu prevádzkovej doby solárnych prístrojov a výmeny solárnych trubíc a na viditeľnom mieste umiestnený schválený prevádzkový poriadok so zdravotnými kontraindikáciami, zásadami bezpečnosti a ochrany zdravia ako aj pokyny pri opaľovaní. „Pri výkone štátneho zdravotného dozoru v soláriách vykonávame aj merania UV žiarenia, pričom sa kontroluje limit celkového účinného ožiarenia v zmysle platnej legislatívy, s cieľom znížiť riziko ohrozenia zdravia občanov z UV žiarenia na minimum,“ informuje hlavný hygienik SR.
„Pri kontrolách solárií zisťujeme, že na Slovensku je stále mnoho prevádzok, ktoré porušujú legislatívne predpisy a nedodržiavajú celkovú hygienickú úroveň. Kontroly často odhalia aj pochybenia pri používaní UV žiaričov (trubíc), ktorých produkcia UV žiarenia prekročila legislatívou stanovenú limitnú hodnotu“, konštatuje Ján Mikas.
V roku 2017 bolo na Slovensku evidovaných 731 zariadení solárií. Orgány verejného zdravotníctva uložili minulý rok pri výkone ŠZD v zaradeniach solárií 49 pokút v sume 15.930 eur.
O zdravotných rizikách v soláriu často nepoučia
Väčšina respondentov nie je poučená obsluhujúcim personálom o možných zdravotných rizikách pri návšteve solária, ukazujú to výsledky dotazníkového prieskumu z minulého roka, do ktorého sa zapojilo 3615 študentov a 144 dobrovoľných respondentov na internete. Z prieskumu tiež vyplýva, že mnohí navštevujú takéto zariadenie skôr na jar ako v zime, a to jeden až dvakrát týždenne s dĺžkou opaľovania 6 až 15 minút s tým, že sú si vedomí zvýšeného rizika poškodenia zdravia. Veľká časť opýtaných vyjadrila súhlas so zavedením určitých obmedzení (napríklad vekovej hranice) pre voľný vstup do solária.
Informácie poskytol hlavný hygienik Slovenskej republiky Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., Úrad verejného zdravotníctva SR
Redigovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky:
Pixabay.com
Pxphere.com
