Bolesť je užitočná, keďže nám dáva najavo, že nášmu telu hrozí poškodenie. Môže byť však bolesť taká neznesiteľná, že by sa stala príčinou smrti?
Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com
Pri bolestivom podnete sa na receptore bolesti (nociceptore) vytvorí elektrický signál. Následne putuje do mozgovej kôry, kde ho mozog spracuje, vyhodnotí a pošle signál s inštrukciami naspäť.
Inštrukcie môžu znieť všelijako, napríklad:„ Šibe ti?! Vytiahni ruku z ohňa!”
Starostlivá mozgová kôra
Nech si hovorí kto chce, čo chce, mozgovej kôre na našom zdraví skutočne záleží.
Dokonca až tak veľmi, že ak do mozgu prichádza veľké množstvo bolestivých signálov, jednoducho vypne vedomie. V bezvedomí totiž človek bolesť nepociťuje.
Takúto nehumánnu formu anestézy používali lekári pred vynájdením anestetík relatívne často. Pri prvých operáciách teda pacienti veľakrát jednoducho odpadávali od bolesti.
Obdobný scenár sa opakoval aj počas vojny, no nie tak často, ako by sme si mohli myslieť.
Vojaci šli do vojny so zásobou morfia z dvoch dôvodov. Po prvé, nikto nechcel trpieť. Druhým dôvodom bolo, že telo sa pri naozaj veľkej bolesti (amputácia) dostane do šoku, počas ktorého sa zníži efektivita srdca.
Výrazný pokles krvného tlaku a plytké dýchanie má za následok nedostatočné prekrvenie orgánov. Tie začínajú zlyhávať a dochádza k nezvratnému poškodeniu. Morfium však bolesť eliminuje, tým pádom zabraňuje aj šoku.
Pozrite si
Bolesť ako príčina smrti?
Bolesť ako príčina smrti asi nebude stanovená nikdy, no spôsobuje v tele zmeny, ktoré môžu mať aj fatálne následky.
Ľudia, ktorí utrpeli šok v dôsledku nesmiernej bolesti, by však pravdepodobne tvrdili, že to bola práve bolesť, ktorá ich chcela zabiť.
A ako niekto, kto už zakopol malíčkom do rohu postele, proti tomu argumentovať určite nebudem.
