Variant génu vedci testovali zatiaľ iba na myšiach. Výsledky ich však ohromili.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Talianski výskumníci študujúci srdcia zdravých storočných ľudí našli špecifickú génovú mutáciu, ktorá pravdepodobne zohráva kľúčovú rolu pri udržiavaní kardiovaskulárnych funkcií v starobe. O novinkách vo výskume informujú v odbornom časopise Cardiovascular Research.
Tím talianskych vedcov študuje kardiovaskulárne profily viac ako storočných vitálnych ľudí už vyše 15 rokov. Podľa záznamov, ktoré si robili, vykazovali sledovaní ľudia nižšiu mieru srdcových ochorení ako priemerní seniori vo veku 70 alebo 80 rokov.
Už v roku 2018 vedci odhalili, že za to môže variant spojený s dlhovekosťou (LAV) v géne BPIFB4.
Efekt skúmali na myšiach
Pokračovali teda v sérii experimentov na laboratórnych myšiach, ktorým dodali spomínaný génový variant, a výsledok výskumov len potvrdil ich predchádzajúce zistenie – myšiam sa výrazne znížil výskyt kardiovaskulárnych ochorení.
Podľa prvej autorky štúdie Monicy Cattaneo už počiatočné laboratórne experimenty ukázali, že terapia variantom LAV-BPIFB4 má obrovský potenciál a môže preukázateľne prispieť k omladeniu starých srdcových buniek. Srdcia starších myší sa totiž po aplikácii génu správali, akoby patrili jedincom stredného veku. Efektívny bol aj pri budovaní nových krvných ciev a obnove pôvodných funkcií myších sŕdc, na ktorých sa v minulosti podpísalo zlyhanie.
Pozitívne účinky chcú preukázať aj u ľudí
Ak by vedci aplikovali variant LAV-BPIFB4 ľuďom, mohli by podľa dnešných predpokladov omladiť ich srdcia o viac než 10 rokov. Ako zistili, starší ľudia s problémami srdca mali v kardiomyocytoch a endotelových bunkách často zníženú expresiu BPIFB4, čo hrá opäť v prospech LAV-BPIFB4. Navyše ak by im spomínaný variant génu aplikovali, mohlo by to podľa výskumníkov zabrániť i s vekom súvisiacemu poklesu srdcových buniek.
Výskum je dnes ešte v ranom štádiu, no odborníci napriek tomu veria v úspech. „Aplikácia variantu LAV-BPIFB4 ľuďom by mohla priniesť revolučný spôsob liečby pacientov so srdcovým zlyhaním a zastaviť rozvoj oslabenia ich sŕdc,“ poznamenal mimoriadny riaditeľ British Heart Foundation James Leiper.
Paolo Madeddu, vedeckovýskumný pracovník z Bristolskej univerzity a jeden z autorov štúdie, je však zatiaľ vo vyjadreniach opatrný. Kým sa nový druh génovej terapie dostane do štádia klinického testovania, čaká celý tím podľa jeho slov ešte veľa práce. V najbližšom kroku prídu na rad len prvé pokusy u ľudí.
Okrem spomínaného génu by chceli ľuďom aplikovať rovno aj modifikovaný proteín. „Génová terapia sa totiž používa najmä na liečbu chorôb spôsobených ‚zlými‘ génmi. Liečba založená na proteíne je bezpečnejšia a životaschopnejšia,“ uzavrel Madeddu.
Zdroje: New Atlas, Cardiovascular Research, National Library od Medicine (1,2)
(af)
