Ftaláty (estery kyseliny ftalovej) predstavujú skupinu látok, ktoré sa užívajú prevažne ako plastifikátory (zmäkčovadlá) – dodávajú pružnosť a ohybnosť plastom. Tvoria asi 90 % zmäkčovadiel v PVC.
Majú však negatívne účinky na ľudské zdravie. Vedecký výbor Európskej únie pre vznikajúce a novo zistené zdravotné riziká potvrdil, že zdravotnícke pomôcky z PVC, ktoré obsahujú di-2-ethylhexylftalát, sú nebezpečné. Najzraniteľnejší sú podľa výboru malí chlapci. Biomonitoringom ftalátov s nízkou molekulovou hmotnosťou u detí predškolského veku a ich rodičov (Biomonitoring of low molecular weight phthalates in preschool aged children and their parents) sa zaoberali Henrieta Hlisníková a jej školiteľka Ida Petrovičová z Katedry zoológie a antropológie Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Ich príspevok odznel v rámci Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Ftaláty patria medzi endokrinné disruptory, čím môžu ovplyvniť aj iné orgánové sústavy človeka. Na ich pôsobenie reagujú senzitívnejšie deti, preto bol náš výskum zameraný na biomonitoring ftalátov u detí predškolského veku (1 – 7 rokov) a ich rodičov. Zamerali sme sa na kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu metabolitov ftalátov s nízkou molekulovou hmotnosťou prostredníctvom vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie,“ uvádza výskumný tím. Zistili štatisticky významnú závislosť medzi konzumáciou mäsových výrobkov, mlieka, balenej vody a potravín vo fólii a koncentráciami monometyl ftalátu, monoetyl ftalátu, mono – izo – butyl ftalátu, mono – n – butyl ftalátu. „V rámci používania kozmetických prostriedkov sme zaznamenali štatisticky významné asociácie pri použití šampónu, laku na nechty, rúžu na pery, parfému, make-upu, telového mlieka. Expozícia nízkomolekulovým ftalátom u ľudí sa zvyšuje prostredníctvom stravovacích návykov a používaním kozmetických prípravkov.“
Expozícia ftalátom má podľa odborníkov negatívny účinok na celý ľudský organizmus. Ftaláty patria do skupiny chemikálií narúšajúcich endokrinný systém, ktoré môžu pôsobiť ako exogénne hormóny v ľudskom tele a môžu ovplyvniť koncentrácie reprodukčných hormónov a nástup puberty. „Ftaláty môžu u samcov spôsobiť skrátenie anogenitálnej vzdialenosti, kryptorchizmus a hypospádiu. Deriváty kyseliny ftalovej môžu ovplyvniť maskulinné správanie chlapcov, ktorí boli vystavení ftalátom počas prenatálnej ontogenézy. Ftaláty môžu ovplyvniť nástup astmy a alergií. Môžu indukovať vyššiu koncentráciu lipidov v krvi, vyššie BMI a zväčšenie obvodu pása. Ftaláty môžu ovplyvniť nástup nádorových ochorení. Cieľom našej práce bolo zistiť mieru expozície metabolitmi nízkomolekulových ftalátov u detí predškolského veku a ich rodičov,“ uvádza vo svojej práci Henrieta Hlisníková.
Cieľová populačná skupina tohto výskumu boli deti predškolského veku a ich rodičia. Zber vzoriek a údajov z dotazníka sa uskutočnil na 3 materských školách – MŠ Melek, MŠ Za humnami v Nitre a MŠ Ludvika Svobodu v Bardejove. Zber vzoriek prebiehal od mája do novembra 2016 a celkovo sa do výskumu zapojilo 51 detí, 19 dievčat a 32 chlapcov a 27 rodičov.
Na získanie potrebných údajov o hygienických a stravovacích návykoch, o telesných mierach a športových aktivitách detí výskumníci použili štrukturovaný dotazník. Výskum bol anonymný, rodič každého dieťaťa podpisom informovaného súhlasu potvrdil účasť dieťaťa prípadne seba vo výskume.
V závere svojej práce Henrieta Hlisníková uvádza, že sa zamerali na biomonitoring metabolitov nízkomolekulových ftalátov u detí predškolského veku (1 – 7 rokov) (n=51) a rodičov (n=27). Táto populačná skupina bola vybraná z dôvodu ich vysokej senzibility voči pôsobeniu ftalátov, pričom komparovali ich namerané koncentrácie ftalátov s expozíciou ich rodičov. V rámci tohto výskumu probandi odovzdali okrem vzoriek prvého ranného moču aj vyplnený dotazník, v ktorom boli zaznamenané údaje o ich veku, pohlaví, hmotnosti, výške, bydlisku, ale aj o ich stravovacích a hygienických návykoch.
„Vzhľadom na negatívny vplyv ftalátov na zdravotný stav človeka je dôležité ich monitorovanie v populácii. Výsledky našej práce naznačujú asociácie medzi konzumáciou potravín balených do plastových obalov a použitia kozmetických prípravkov so signifikantne zvýšenými koncentráciami metabolitov ftalátov. Avšak, sú potrebné ďalšie štúdie s väčším počtom probandov na potvrdenie týchto výsledkov,“ uzavrela autorka.
Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Pre mnohých študentov je to možno prvá, avšak veľmi dôležitá osobná skúsenosť s vedeckým životom.
Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Študenti bakalárskeho, magisterského a prvého ročníka doktorandského štúdia úspešne prezentovali výsledky svojho výskumu v sekciách konferencie: Biológia; Ekológia a environmentalistika; Fyzika, Chémia a Matematika; Geografia a regionálny rozvoj; Informatika; Didaktika biológie, geografie; Didaktika matematiky, fyziky, informatiky a techniky.
Podujatie nadobudlo charakter vedeckej konferencie so všetkými charakteristikami, akými sú: nenahraditeľné osobné stretnutia účastníkov počas samotného podujatia, možnosť diskusie, publikovanie recenzovaných príspevkov v zborníku prác.
Informačný a foto zdroj:
https://konferencie.ukf.sk/index.php/svk/svk2018
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ