Martin Marônek sa v tomto roku zaradil medzi víťazov konferencie SVOČ, ktorá predstavila najnovšie výskumy študentov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Spolu so svojím tímom sa bližšie pozrel na zápalové črevné ochorenia, ktoré pacientom výrazne komplikujú život. Momentálne je doktorandom na Slovensku, no ako prezradil, čaká ho stáž v zahraničí, a to možno od základov zmení jeho plány do budúcna.
„Medzi moje záľuby patria knihy, história či cudzie jazyky, ale aj športové aktivity, ako stolný tenis alebo bedminton,“ povedal Martin. Mladého šikovného študenta sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Ako by ste charakterizovali zápalové črevné ochorenia? Čo spôsobujú v tele?
M. MARÔNEK: Zápalové črevné choroby sa vyznačujú zápalom v rôznych častiach gastrointestinálneho traktu, zväčša však v oblasti hrubého čreva. Závisí to od toho, či ide o ulceróznu kolitídu, ktorá postihuje len hrubé črevo alebo Crohnovu chorobu, ktorá sa môže objaviť v rôznych častiach gastrointestinálneho traktu. Ide o autoimunitné choroby, teda to znamená, že imunitný systém napáda vlastné tkanivá a bunky. V tele človeka spôsobujú zápal, ktorého dôsledkom je rad znakov a príznakov: bolesti brucha, kŕče, pocit netrávenia, nevoľnosť, vracanie, hnačky, častejšia a menej sformovaná stolica a vo vážnych prípadoch sa môže objaviť aj krv v stolici. Z toho vyplýva, že tieto choroby majú relatívne vážny dopad aj na psychickú stránku pacientov a značne ich izolujú od spoločnosti.
M. H.: Nakoľko je závažný celosvetový výskyt týchto ochorení? Má tendenciu stúpať?
M. MARÔNEK: Celosvetový výskyt je na úrovni približne 0,5 percenta populácie určitého štátu, čo na jednej strane neznie ako veľa, ale v rámci Európy ide o milióny ľudí. Čo sa týka celosvetového výskytu, v súčasnosti zápalové črevné choroby prevažujú v rozvinutých (západných) krajinách, ale za posledných pár desaťročí je čoraz častejšie zaznamenaný výskyt týchto chorôb práve v rozvojových krajinách, ktoré sa snažia čo najrýchlejšie priemyselne a ekonomicky dobehnúť už vyspelé štáty. Mohlo by to súvisieť práve so životným štýlom, ale to nie je jednoduché dokázať.
M. H.: Ako toto ochorenie vzniká? Keďže sa v súčasnosti nedá úplne vyliečiť, je to dôvod, prečo ste ho začali podrobnejšie skúmať?
M. MARÔNEK: Zápalové črevné choroby sa môžu prejaviť v rôznych štádiách života – už u detí, ale najčastejšie buď u mladých ľudí medzi 20. až 30. rokom života, alebo v strednom veku. Problém je, že akonáhle sa choroba prejaví, v súčasnosti nie je možné dosiahnuť úplné vyliečenie, a preto je veľakrát nutné brať lieky na potláčanie imunitného systému po celý zvyšok života. Predmetom môjho (lepšie povedané nášho, keďže sme tím viacerých ľudí) výskumu sa to stalo v čase, keď som nastúpil na doktorandské štúdium na Ústav molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Tému som si nevybral z nejakého špecifického dôvodu, ale je zaujímavá a vzhľadom na vyššie spomínaný výskyt týchto chorôb to má zmysel skúmať.
M. H.: Čo by mohlo pomôcť liečbe, diagnostike, prognostike tohto ochorenia?
M. MARÔNEK: Pri liečbe, diagnostike a prognostike týchto chorôb by mohlo pomôcť viacero vecí a prístupov, z ktorých sa my na ústave venujeme účinku extracelulárnej (mimobunkovej) DNA. Je známe, že sa táto DNA vyskytuje aj v rade iných chorôb a počas zápalu (priebehu choroby) je jej koncentrácia v krvi vyššia než za fyziologických podmienok, teda v zdraví. Ukazuje sa, že táto DNA by mohla zohrávať úlohu v procese patogenézy (vzniku) zápalových črevných chorôb, avšak táto téma nie je celosvetovo značne skúmaná, čo nám jednak dáva možnosti, ale jednak to znamená, že možnosť porovnávať naše výsledky s výsledkami iných vedeckých tímov je limitovaná.
M. H.: Čo sa Vám podarilo zistiť v rámci Vášho výskumu?
M. MARÔNEK: Naše výsledky zatiaľ naznačujú, že extracelulárna DNA je vyššia pri zápalových črevných chorobách oproti zdravému stavu a tiež sa ukazuje určitá dynamika koncentrácie tejto DNA, teda jej koncentrácia nie je stabilná počas choroby, ale pravdepodobne kolíše. Ďalej sa budeme snažiť zistiť, či a ako to súvisí s progresiou choroby a či by sa to dalo použiť ako diagnostický alebo prognostický parameter. Súbežne sa snažíme zistiť, či odstránenie zvýšenej koncentrácie extracelulárnej DNA povedie k zníženiu zápalu v hrubom čreve, avšak tu sme zatiaľ ešte neboli úspešní.
M. H.: Aby sme si to vedeli lepšie predstaviť. Ako by raz tieto zistenia mohli pomôcť samotným pacientom?
M. MARÔNEK: Dúfame, že sa naše výsledky budú dať aplikovať na situáciu, ktorá nastáva v hrubom čreve pacienta, keďže animálne modely nám umožňujú dosiahnuť len určitú podobnosť s človekom. Zároveň už bolo zistené, ktoré signálne dráhy vplývajú na vznik zápalu, preto inhibíciou (potlačením) týchto signalizačných dráh by bolo možné modulovať priebeh a vznik nielen črevných chorôb.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Fotografie poskytol: Martin Marônek
Uverejnila: VČ