Mária Bisahová v detstve často počúvala nahrávky a rôzne príbehy o svätých. Najviac ju zaujal príklad sv. Vincenta de Paul, ktorý sa neúnavne staral o chorých a biednych i na uliciach, ktorí trpeli často vážnymi nákazlivými diagnózami. Títo ľudia ho nikdy neodpudzovali, práve naopak, každého chorého videl ako svojho brata a s láskou ich ošetril. Preto je patrónom všetkých diel lásky k blížnemu. Takto Mária odpovedala na otázku, prečo sa vydala cestou pomoci chorým pacientom.
„Myslím, že to bol ten moment kedy som cítila, že to je tá správna cesta pre mňa a zároveň pomoc druhým je niečo, čo naplní každého človeka,“ povedala Mária, ktorá sa so svojou prácou „Aterogénny index plazmy je pozitívne asociovaný s rizikom smrti u starších žien – 10-ročná follow up štúdia“ prihlásila do projektu Študentská vedecká odborná činnosť /ŠVOČ/. Spolu s ďalšou autorkou, Rúth Báneszovou, sa umiestnili v kategórií Klinická sekcia I. na druhom mieste. Šikovnú študentku sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Mária, v úvode práce uvádzaš, že kardiovaskulárne choroby vedú v rebríčku príčin úmrtnosti v európskych krajinách. Prečo je to tak?
M. BISAHOVÁ: Priamo je za to zodpovedná ateroskleróza, čo je multifaktoriálne podmienený proces, v minulosti vnímaný ako jednoduché hromadenie tukov v cievach s následnou kalcifikáciou. Dnes však viaceré výskumy predkladajú dôkazy o zložitejšom deji, ktorého podstatou je poškodenie vnútornej vrstvy cievy a telo na toto poškodenie odpovedá chronickým imunitným zápalom (dôkazom sú zvýšené hladiny CRP a iných markerov zápalu). V dôsledku týchto dejov sa tvoria aterosklerotické plaky, ktoré môžu prasknúť a spôsobiť náhle uzavretie cievy, čo vedie napríklad k infarktu srdca.
Európa je podľa WHO nelichotivých štatistík prvá napríklad v užívaní tabaku. Až 28 % populácie Európy pravidelne fajčí, to znamená, že takmer každý tretí človek dobrovoľne a priamo ohrozuje svoje zdravie a vystavuje sa riziku kardiovaskulárnych chorôb! Takto by sme mohli pokračovať ďalej, no zistili by sme, že problematika nezahŕňa iba krajiny Európy, ale je to problém globálny.
M. H.: Popíš oblasť, na ktorú si sa v rámci ochorenia zamerala a prečo ste si s kolegyňou vybrali ako účastnícku skupinu práve geriatrických pacientov?
M. BISAHOVÁ: Bližšie sme sa venovali rizikovému faktoru dyslipidémii, resp. hypercholesterolémii, čo je množina metabolických ochorení definovaná zvýšenou hladinou alebo nevhodným zložením lipidov a lipoproteínov v plazme. Je prítomných mnoho dôkazov asociujúcich dyslipidémiu s vysokými LDL a nízkymi HDL koncentráciami s vývojom a progresiou kardiovaskulárnych chorôb. Starší pacienti sú osobitná skupina na hodnotenie kardiovaskulárneho rizika, vďaka polymorbidite, efektom početných modifikujúcich faktorov i pre fakt, že prevaha týchto ochorení je prítomná u pacientov nad 60 rokov. Štúdie dodnes nedokázali jednoznačnú spojitosť medzi kardiovaskulárnym rizikom a LDL cholesterolom v geriatrickej populácii a veľká metaanalýza dokázala negatívnu asociáciu koncentrácie LDL s rizikom smrti u staršej populácie. Koncentrácia LDL teda nie je vhodná na odhadovanie kardiovaskulárneho rizika u geriatrických pacientov. Preto bol zavedený iný užitočný marker kardiovaskulárneho rizika, AIP. Aterogénny index plazmy (AIP) je logaritmus podielu koncentrácie triacylglycerolu k HDL. AIP totiž úzko koreluje s plazmatickou koncentráciou malých denzných LDL častíc. Tie sú významne asociované s rizikom rozvoja kardiovaskulárnych ochorení.
Vzťah medzi AIP a prežívaním u geriatrickej populácie nebol doposiaľ skúmaný. Našim cieľom bolo zistiť vzťah AIP a mortality v populácii pacientov nad 60 rokov a overiť hypotézu, že AIP by mohol predstavovať lepší prognostický faktor než koncentrácia LDL alebo celkového cholesterolu u seniorov.
M. H.: K akým zisteniam si vo svojom výskume došla?
M. BISAHOVÁ: AIP nám vyšlo štatisticky signifikantne ako prognostický faktor u žien nad 60 rokov a to nezávisle od ostatných rizikových faktorov (diabetes, vek, fajčenie ). Iné štúdie zistili, že koncentrácia podtriedy malých denzných LDL koreluje s kardiovaskulárnym rizikom u seniorov. Keďže AIP koreuluje s malými denznými LDL, tak koreluje aj s KVS rizikom u seniorov. Na rozdiel od malých denzných LDL, ktoré treba pracne a nákladne stanovovať elektroforézou, sa AIP dá jednoducho vypočítať a my sme zistili, že sa dá použiť na odhad rizika smrti u seniorov ako prví na svete. Stručne povedané – existuje štatisticky významná asociácia rizika smrti z akejkoľvek príčiny s AIP a HDL u žien nad 60 rokov. Nárast rizika je asociovaný s poklesom HDL a nárastom AIP.
Veríme, že tieto objavy raz pomôžu lepšie pochopiť procesy diagnostiky a liečby kardiovaskulárnych chorôb.
M. H.: Želáme veľa úspechov pri ďalšom výskume.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ