Vedci sa už dlhé roky snažia odhaliť podstatu intelektového nadania. V centre pozornosti je molekula pohlavného hormónu testosterónu. Výskum v posledných rokoch priniesol množstvo zaujímavých poznatkov o rozmanitosti jeho účinkov.
Mala by sa zachovať prirodzená deľba intelektuálnej práce podľa prirodzených schopností oboch pohlaví? Alebo je to len mýtus, ktorý treba prekonať?
Testosterón je všeobecne známy ako steroidný hormón zodpovedný za vznik pohlavných rozdielov medzi mužmi a ženami. Na tento hormón zameriava svoju pozornosť aj tím vedcov na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci niekoľkoročného výskumu v populácii nadaných detí tu sledujú, ako testosterón, jeho metabolizmus, aj prenatálny účinok (to je pôsobenie testosterónu ešte počas vývinu v maternici) ovplyvňuje správanie a poznávacie schopnosti.
Štvrtý prst
Určiť vplyv testosterónu na vývin nadaných detí ešte počas vývoja plodu v maternici nie je jednoduché. Počas života sa tento vplyv nedá merať priamo, ale vedci na základe dlhoročných pozorovaní prišli na to, že pomer dĺžky druhého a štvrtého prsta na ruke nám môže celkom spoľahlivo napovedať, či sme boli počas vývinu v maternici vystavení vysokým alebo naopak nižším dávkam testosterónu. Okrem toho, že tento hormón organizuje naše mozgové štruktúry, podporuje aj rast štvrtého prsta na ruke. Muži, ktorí sú počas vývinu vystavení silnejšiemu vplyvu testosterónu majú spravidla prstenník dlhší ako ukazovák. Preto je pomer dĺžok druhého a štvrtého prsta menší ako 1. Naopak ženy, ktorých vývin ovplyvňuje najmä ženský pohlavný hormón estrogén a menej testosterón, majú prstenník a ukazovák takmer rovnako dlhý a priemerný pomer týchto dvoch prstov je u nich rovný alebo len tesne menší ako 1.
Priestorové schopnosti
Naše porovnania ukázali, že intelektovo nadaní chlapci dosahujú v testoch priestorových schopností lepšie výsledky ako chlapci z bežnej populácie. Zaujímalo nás, čomu vďačia nadaní chlapci za výnimočné priestorové schopnosti. Čo je tým biologickým faktorom, ktorý favorizuje nadaných chlapcov a stimuluje ich priestorové schopnosti. Najnovšia práca tímu z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ukázala, že priestorové schopnosti v populácii nadaných chlapcov závisia práve od citlivosti receptora pre testosterón (androgénový receptor). V ňom sme vyšetrili krátky úsek DNA, ktorý zodpovedá za to, ako citlivo receptor reaguje na prítomnosť testosterónu. Zistili sme, že veľmi citlivý receptor nie je príliš výhodný pre priestorové schopnosti, a že práve naopak tí chlapci, ktorí ho mali slabší, boli v priestorových schopnostiach lepší. Keďže priestorové schopnosti sú výsadou mužov, dalo by sa uvažovať, že, čím viac testosterónu, tým lepšia priestorová orientácia. My sme ale ukázali, že tomu tak nie je a typicky mužská vlastnosť sa nebude zlepšovať so zvyšujúcimi sa účinkami testosterónu. Predpokladáme, že pre optimálne priestorové schopnosti je nevyhnutná ideálna miera pôsobenia steroidov. Menej alebo viac od tohto optima, bude schopnosti zhoršovať.
Rozdiely medzi pohlaviami
Naše ďalšie výskumy preukázali, že ženy v priemere predčia mužov vo verbálnych schopnostiach a muži svoje ženské náprotivky v priestorových schopnostiach. Priestorové schopnosti sa najčastejšie testujú pomocou testov priestorovej vizualizácie a mentálnej rotácie v ktorej boli rozdiely medzi pohlaviami najzreteľnejšie. Test mentálnej rotácie spočíva v tom, že jedinec v mysli rotuje trojrozmerné objekty a vzájomne ich porovnáva s cieľom čo najrýchlejšie rozhodnúť, či sa vzájomne zhodujú alebo líšia.
Vytvorili sme teda hypotézu, že lepšie priestorové schopnosti majú muži, ktorí sa približujú k ženským hladinám a že existuje nejaká optimálna hladina testosterónu na úrovni nízkych normálnych hodnôt u mužov a vysokých normálnych hodnôt u žien, ktorá napomáha priestorovej predstavivosti a podporuje logicko-matematické myslenie. Hladiny testosterónu sú u žien najvyššie v strede menštruačného cyklu, kedy sa zistili aj najlepšie výkony v priestorových testoch. Testosterónové hladiny kolíšu v rámci mesiaca aj u mužov, pričom pri dosiahnutí najvyšších koncentrácií sa priestorové schopnosti zhoršujú. Samozrejme netvrdíme, že testosterón je determinantom poznávacích schopností, ale ak je jedným z faktorov, ktoré na rozdiely v priestorových schopnostiach vplývajú, potom sa práve vďaka odlišnému hormonálnemu prostrediu muži a ženy v špecifických schopnostiach odlišujú.
Typický muž a typická žena
Mužský a ženský mozog nie je rovnaký. V rozmanitých interpretáciách sa dnes búrajú mýty o typickom mužovi a žene a o prirodzených rozdieloch v ich schopnostiach. Kladie sa pritom dôraz nielen na rovnosť šancí, ale na rovnosť schopností vyúsťujúcu v paritné zastúpenie žien vo všetkých spoločenských a politických funkciách, v ktorých doteraz prevažoval mužský element. Existuje teda typický muž a typická žena s rozdielmi vyplývajúcimi z biologických rozdielov v genetickej výbave a v hormonálnom prostredí? Sú odrazom odlišného hormonálneho prostredia rozdiely v somatických prejavoch, psychických prejavoch a poznávacích schopnostiach? Mala by sa zachovať prirodzená deľba intelektuálnej práce podľa prirodzených schopností oboch pohlaví? Alebo je to len mýtus, ktorý treba prekonať? Na to sa snažíme odpovedať v našich súčasných vedeckých projektoch.
TESTOSTERÓN
Testosterón je považovaný za mužský steroidný hormón ovplyvňujúci pohlavné znaky a sexuálne správanie. Je prítomný aj v krvi žien, ale asi v desať násobne nižšej koncentrácii v porovnaní s mužmi. Ženský organizmus však na jeho prítomnosť reaguje citlivejšie ako mužský.
Účinok testosterónu možno rozdeliť do dvoch skupín:
Vplýva na rast a dozrievanie kostí, rast svalovej hmoty, nárast sily a hustoty kostí. Bráni akumulácii viscerálneho tuku a mobolizuje zásoby energie pri svalovej práci.
Druhá kategória účinku zabezpečuje procesy súvisiace s vývinom, rastom, dozrievaním pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov.
Autor: prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. a RNDr. Jaroslava Durdiaková, PhD.,
Fyziologický ústav, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Foto a ilustrácie: Marcela Pekarčíková, Foto Vladimír Ješko
Viac sa dočítate v časopise Quark (číslo 1/2015).