Európska lieková agentúra (EMA) momentálne veľmi aktívne pracuje na podpore hľadania lieku/vakcíny pre pacientov s ochorením COVID-19. V kľúčovom vedeckom výbore EMA, ktorý sa humánnymi liekmi a vakcínami intenzívne zaoberá, zastupuje Slovensko doktor František Dráfi ako posudzovateľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Doktor Dráfi už vyše 10 rokov pôsobí aj na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie CEM SAV. Vo svojom výskume sa zameriava najmä na zápal, artritídu, zvieracie modely a experimentálnu farmakológiu. Teraz je však najdôležitejší COVID-19, a tak sme sa ho opýtali, kedy bude mať svet liek na toto závažné ochorenie.
Celý svet teraz hľadá účinné antivirotikum alebo účinnú vakcínu. V akom bode tejto cesty sa podľa vás nachádzame?
Obe tieto cesty výskumu a vývoja prebiehajú paralelne – aj pokiaľ ide o anitivirotikum, aj pokiaľ ide o vakcínu. Čo sa antivirotika týka, niektoré nádejné molekuly sú aktuálne v klinickom skúšaní. Hypotéza je taká, že na základe mechanizmu účinku sa predpokladá aj možné antivirotické pôsobenie. Z toho vzišlo, že už teraz používané antivirotiká, napríklad fixná kombinácia Lopinavir/Ritonavir (používaná na liečbu HIV) alebo experimentálne liečivo Remdesivir (pokus o liečbu vírusu Eboly) by mohli proti SARS-CoV-2 účinkovať. Vychádza sa aj z in vitro aktivity týchto látok. Tieto testy zo skúmavky nám však ešte nič nehovoria o účinnosti uvedených látok na pacientoch, preto ich treba klinicky testovať, čo sa aj v praxi deje. Ďalšia nádejná látka je chlorochín, respektíve jeho rozpustnejšia forma hydroxychlorochín. Všetky spomínané možné liečivá majú svoje pre a proti. Vzhľadom aj na ich nežiaduce účinky je potrebné, aby ich pozitívne vlastnosti prekonali ich negatívne. Kľúčovým faktorom je nutnosť ukončenia klinického testovania na dostatočne veľkom počte pacientov.
Pristavím sa pri lieku Remdesivir, pretože už pomohol jednému pacientovi. Momentálne sa nachádza tento liek v testovacom procese. Je budúcnosťou liečby koronavírusu?
História nás už naučila, že účinnosť lieku sa musí overiť kumulatívne na niekoľkých tisíckach pacientov. Táto experimentálna látka ešte liekom vo svojom pravom slova zmysle, ako lieky poznáme v lekárni, nie je. Aby sa mohol akýkoľvek liek dostať sa na trh, musí spĺňať kritériá kvality, účinnosti a bezpečnosti. V EÚ musí dostať odporúčanie na registráciu v Európskej liekovej agentúre (EMA). Následne Európska komisia vydá legislatívne rozhodnutie o registrácii, ktoré je platné pre celú EÚ. Okrem predklinických štúdií nič z tohto najdôležitejšieho ešte Remdesivir za sebou nemá. Máme len čiastočné informácie o jeho bezpečnostnom profile práve z neúspešných klinických štúdií pri liečbe Eboly. V jednej štúdii bolo popísaných niekoľko nežiaducich účinkov, v ďalšej sa zase žiadne neobjavili. Bezpečnostný profil Remdesiviru preto nie je stále úplne charakterizovaný. Ak sa v aktuálnych klinických štúdiách preukáže jeho priaznivý účinok a prijateľný bezpečnostný profil, je možné hovoriť, že pacienti nakazení vírusom SARS-CoV2 by z toho mohli profitovať. Musíme si však počkať na relevantné dáta, ktoré sa aktuálne zhromažďujú z celého sveta. Jeden pacient ešte teda neznamená, že je Remdesivir účinný, nakoľko nevieme s istotou povedať, či to bolo na základe látky samotnej alebo imunitnej odpovede pacienta.
Vy nepracujete priamo na výskume a vývoji liečby COVID-19, no vo vašom tíme ste už skúmali nádejnú látku hydroxychlorochín. V čom spočívajú výnimočné vlastnosti tejto látky?
Teraz sa klinicky testujú hlavne antivirotické účinky hydroxychlorochínu (HCQ). Na Oddelení farmakológie zápalu CEM SAV sme však skúmali imunomodulačné vlastnosti HCQ v kombinácii s metotrexátom. Tento výskum bol súčasťou širšej spolupráce v rámci dvoch grantov Agentúry na podporu výskumu a vývoja prof. Nosáľa a Dr. Bauerovej. Sledovali sme mechanizmus účinku tejto imunomodulačnej kombinácie aj na prebiehajúci zápal pľúc potkanov s experimentálnym zápalom. Dosiahli sme významné zníženie zápalových markerov a následné potlačenie zápalu pľúc. Pri ochorení COVID-19 dochádza k masívnemu poškodeniu pľúc pacientov v neskorších štádiách, keď už vírus samotný taký nebezpečný nie je, no extrémne nabudený imunitný systém stále bojuje, hoci aj proti vlastnému pľúcnemu tkanivu. V prvom rade je potrebné a nutné ešte klinicky testovať a potvrdiť, či nami zistené imunomodulačné účinky hodnotenej kombinácie v tomto experimente by mohli byť aj terapeuticky využité v určitých štádiách COVID-19.
Aká je podľa vás úloha Slovenska pri hľadaní lieku proti COVID-19?
Vedecké špičky aj na Slovensku sú zapojené do výskumu a vývoja na všetkých frontoch. Ak tápeme, je podľa mňa žiaduce, aby sme pracovali spoločne, a to aj na medzinárodnej úrovni. Vymýšľať vlastné národné riešenia počas celosvetovej pandémie je ilúzia. Treba dokonale poznať tento vírus a ochorenie zo všetkých strán, aby sa našli účinné terapie. Slovensko už teraz svojou troškou poznania prispieva aj celosvetovo. Nestačí nám ani intuícia, ani názor, nakoľko ten je najnižšou formou poznania. Postupy, ktoré neraz vyzerali logicky, sa ukázali ako zlé. Príkladom je liečba diabetu na konci 19. storočia. Vychádzalo sa z toho, že keď pacient cukor močí, logicky ho „stráca“, tak sme pacientov „liečili“ vysokými dávkami cukru. Dnes už vieme, že to je inak.
Ako podľa vás raz zvíťazí ľudstvo nad súčasnou situáciou?
Z historicky prekonaných pandémií máme teraz náskok v ohromnej celosvetovej kognitívnej kapacite. Treba robiť vedu a výskum, len tak môže ľudstvo skôr či neskôr nad súčasnou situáciou zvíťaziť. Je dobré, že Slovensko je súčasťou medzinárodných štruktúr. Vďaka jednotnému postupu, ktorý tu zastupuje EMA, máme aj možnosť dostať sa medzi prvými štátmi na svete k prvému kvalitnému, účinnému a bezpečnému lieku alebo k prvej kvalitnej, účinnej a bezpečnej vakcíne. Druhá vec je, čo budeme robiť v EÚ alebo v SR po pandémii. Máme síce strategické rezervy ropy a plynu, no nemáme vyriešené rezervy liekov, zdravotného materiálu, výrobu rôznych reagencií na výskum a testovanie, ktoré musíme dovážať z mimoeurópskych štátov. Diskusia by sa mala orientovať na to, ako sa pripraviť na ďalšiu pandémiu a ako zabezpečiť strategické kapacity vedcov, ale aj lekárov, farmaceutov a zdravotníkov. Jednoducho povedané, pripraveným šťastie praje a týmto by som to aj uzavrel.
