„Liek je liekom iba vtedy, ak sa podá správnemu pacientovi v správnom množstve. Každý liek totiž môže byť zároveň aj jedom – závisí to iba od dávky, ktorá sa použije,“ zdôraznil, okrem iného, v prednáške o liekoch odborník na farmakognóziu prof. Pavel Mučaji, PhD., dekan Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave. S prednáškou vystúpil na jubilejnom 15. ročníku Detskej Univerzity Komenského (DUK) v Bratislave.
Aký je rozdiel medzi liekom a liečivom?
Liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom do liekovej formy a určených na ochranu pred chorobami, na diagnostiku a liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií.
Liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Pomocná látka je zložka lieku, ktorá nie je účinnou látkou ani súčasťou materiálu, z ktorého je vyrobený vnútorný obal a vonkajší obal lieku.
Pomocná látka je zložka lieku, ktorá nie je účinnou látkou ani súčasťou materiálu, z ktorého je vyrobený vnútorný obal a vonkajší obal lieku.
Prof. PharmDr. Pavel Mučaji, PhD., dekan Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave
Ľudia používajú lieky od nepamäti
Ako prvé lieky používali rastliny a dodnes – podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie – asi 80 percent svetovej populácie používa rastliny ako primárny zdroj liečivých prostriedkov. Zachovali sa o tom aj písomné dôkazy – Ebersov papyrus v starom Egypte pred viac ako 3500 rokmi (1500 rokov pred našim letopočtom).
Grécky lekár Hippokrates (460 – 377B.C.), nazývaný aj otcom medicíny, používal rôzne rastliny pri liečbe. Rímsky lekár Dioscorides (1. stor. n. l.) napísal dielo De Materia Medica, ktoré obsahovalo viac ako 600 druhov rastlín a mnohé z nich sa používajú dodnes. Toto dielo sa používalo viac ako 1500 rokov.
V minulosti sa naši predkovia pri „predpisovaní“ liečivých rastlín riadili tým, ktorý orgán tela im dané rastliny pripomínali – pľúca, pečeň, oči, mozog alebo srdce. Ľadový muž Ötzi bol už pred 5200 rokmi farmaceutický talent, pretože si črevných parazitov úspešne liečil rastlinami s antibiotickými účinkami. John Pemberton, autor prísne stráženého receptu najznámejšieho kolového nápoja na svete, bol vyštudovaný lekárnik.
Farmakológia a farmácia
Farmakológia je vedný odbor, ktorý študuje účinky, metabolizmus a použitie chemických látok liekov v liečbe chorôb. Zjednodušene povedané, skúma účinky liekov na biologické systémy. Zahŕňa vedomosti ohľadom zdrojov, chemických vlastností, biologických efektov a terapeutického použitia liekov. Nie je základom iba pre medicínu, ale aj farmáciu, ošetrovateľstvo, zubné lekárstvo a veterinárnu medicínu.
Farmakológiu môžeme rozdeliť na dve oblasti: humánnu (zaoberá sa liekmi pre človeka) a veterinárnu (zaoberá sa liekmi pre zvieratá).
S farmakológiou je často zamieňaná farmácia. Farmácia je samostatná disciplína lekárskej vedy. Je to profesia zodpovedná za prípravu, dávkovanie, výdaj a vhodné použitie liečiv a poskytovanie služieb na dosiahnutie optimálnych terapeutických výsledkov.
Lieky v lekárňach
Dnes máme v lekárňach lieky vydávané na lekársky predpis a lieky vydávané bez lekárskeho predpisu (tzv. voľno predajné).
Homeopatický liek je liek získaný z výrobku, látky alebo z homeopatického základu homeopatickým výrobným postupom. Môže sa získať z viacerých homeopatických základov.
Rádioaktívny liek obsahuje jeden rádioaktívny nuklid alebo viac pridaných rádioaktívnych nuklidov (rádioaktívnych izotopov).
Humánny liek je liek určený pre človeka. Cieľom je zabezpečiť, aby liek bol účinný a bezpečný. Veterinárny liek je určený pre zviera vrátane premixov pre medikované krmivá a z nich pripravených medikovaných krmív.
Šarža lieku je rovnorodé množstvo lieku vyrobené, pripravené alebo homogenizované v jednom výrobnom cykle.
Lieky siroty. Slúžia na liečbu zriedkavých chorôb. Pomenovanie siroty získali preto, lebo kvôli vysokým nákladom na ich vznik a malému počtu užívajúcich pacientov, im chýba „rodič“, ktorý by financoval ich vývoj. Náklady na výskum, testovanie, výrobu a predaj liekov sirôt výrazne presahujú potenciálny zisk výrobcu. Z tohto dôvodu bolo ešte pred 15-timi rokmi takýchto liekov veľmi málo. To viedlo ku zmenám zákonov v USA aj v Európskej únii, ktoré postupne rozširujú ponuku liekov na zriedkavé choroby.
Vývoj liekov a ich nežiaduce účinky
Prof. Mučaji v súvislosti s vývojom nových liekov upozornil aj na to, že liek musí byť nielen účinný, ale aj bezpečný. „Miera rizika liečby by nikdy nemala prevýšiť riziká spojené s neliečením choroby,“ zdôraznil. Uviedol viacero príkladov na prejavy nežiaducich účinkov liekov, o ktorých treba v prípade pretrvávajúcich problémov bezodkladne informovať svojho lekára. Vysvetlil tiež, ako sa nežiaduce účinky klasifikujú podľa závažnosti či frekvencie, ale i to, prečo je také dôležité pozorne si prečítať príbalové informácie k danému lieku ešte pred jeho požitím.
Charakteristika a rozdelenie nežiadúcich účinkov liekov
Možné nežiaduce účinky liekov sú sprievodným a objektívnym javom každej farmakoterapie. Podľa závažnosti ich rozdeľujeme na: mierne – nevyžadujú prerušenie alebo zmenu liečby; stredne závažné – vynútia si zmenu liečby, ale život chorého neohrozujú; závažné – vyžadujú si hospitalizáciu, može nastať invalidizácia alebo aj smrť.
Podľa frekvencie výskytu: častý, zriedkavý, vzácny.
Podľa mechanizmu vzniku:
Typ A („augmented“) – očakávaný možno ich predvídať na základe účinku lieku, závisia od dávky liekov, objavujú sa po vyšších dávkach, frekvencia výskytu je vysoká (viac ako 1%), úmrtnosť je nízka a liečba spočíva v úprave (znížení) dávky príklad: krvácanie po liekoch, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi.
Typ B („bizard“) – bizarné, neobyčajné, podivné účinky vznikajú neočakávane, veľmi ťažko sa dajú predvídať, nezávisia od dávky, frekvencia výskytu je nízka (menej ako 0,1%), liečba spočíva v prerušení podávania lieku príklad: niektoré alergické reakcie.
Typ C („continous“) – pretrvávajúce, pokračujúce vyskytujú sa zvyčajne po dlhom užívaní, často sú vážne a pretrvávajú, nedajú sa overiť experimentálne.
Typ D („delayed“) oneskorené nežiaduce účinky (roky, resp. generácia): teratogenita (poškodenie plodu), karcinogenita, mutagenita.
Typ E („End of use“) po skončení terapie (syndróm z vynechania).
Farmakovigilancia – farmakobdelosť znamená dohľad nad liekmi s cieľom dokázať bezpečnosť a účinnosť lieku.
Všetko o liekoch sa študuje na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Prednáška na tému Prečo môžu byť lieky aj škodlivé? odznela v rámci programu Detskej Univerzity Komenského v Bratislave, dňa 26. júla 2017 v Divadle Aréna v Bratislave. S prednáškou vystúpil prof. PharmDr. Pavel Mučaji, PhD., dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Profesor Pavel Mučaji sa narodil v roku 1968 v Novom Sade, v Srbsku. V Báčskom Petrovci absolvoval základnú školu a v Sombore strednú zdravotnícku školu. Vyštudoval klinickú farmáciu na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium ukončil v odbore Farmakognózia, v ktorom bol aj habilitovaný za docenta a v roku 2013 vymenovaný za profesora.
Pôsobí na Katedre farmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského (FaF UK) v Bratislave ako vysokoškolský učiteľ – profesor. V rokoch 2011 – 2012 bol prodekanom pre výchovno-vzdelávaciu činnosť a doktorandské štúdium na FaF UK, od roku 2013 zastáva funkciu dekana fakulty. Venuje sa problematike štúdia liečivých rastlín, izolácie obsahových látok z rastlín, štandardizácii rastlinných extraktov a ich biologickým účinkom.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: UK v Bratislave
Ilustračné foto: Pixabay.com