Autor podcastu Očami farmácie pripravil sériu odpovedí, ktoré sa možno budú tento rok hodiť pri vianočnom stole.
Zdroj: Očami farmácie
Záplava odborných informácií, ktoré k nám dennodenne prúdia z rôznych strán, je enormná.
Či už sa to týka vakcín, očkovania, priebehu ochorenia COVID-19, alebo nových zistení týkajúcich sa aktuálnej pandémie.
Rovnako, ak nie ešte rýchlejšie a efektívnejšie, sa šíria taktiež bludy, hoaxy a dezinformácie. Pre mnohých z nás môže byť ťažké vymotať sa z tejto spleti informácií a udržať si nadhľad.
Je takmer nemožné udržiavať tempo v každom smere, a preto sme si pre vás pripravili krátke zhrnutie najčastejšie kolujúcich výmyslov o koronavíruse a očkovaní. Podáme vám ich ľahko stráviteľným spôsobom, aby ste počas sviatkov vedeli pohotovo reagovať v prípade, že niektorá z tém pristane na sviatočnom stole.
COVID-19 neexistuje. Je to len vymyslená pandémia, aby mohli svetové vlády ovládať ľudí.
Na to, aby bol tento predpoklad pravdivý, by bolo potrebné, aby sa na rovnakom postupe dohodli USA, Európa, Čína, India, Rusko. A taktiež naša vláda. Navyše máme naozaj veľa dôkazov o tom, že pandémia je skutočná. Vieme priamo prostredníctvom testov dokázať existenciu vírusu u nakazených. V porovnaní s minulými rokmi zomiera viac ľudí a zdravotnícke systémy po celom svete nezvládajú nápor pacientov. Vedci taktiež vírus skúmajú, testujú a na základe dát nám prinášajú nádej, že pandémiu dokážeme skrotiť.
Koronavírus bol vytvorený umelo.
Genetický kód nového koronavírusu nenaznačuje, že by bol akýmkoľvek zásahom upravovaný. Obsahuje gény, ktoré dokážeme nájsť voľne v prírode. Vznikol pravdepodobne mutáciou z netopierieho druhu RaTG13, s ktorým sa zhoduje až na 96 percent genetickej informácie. My ľudia sa zhodujeme na 96 percent so šimpanzmi a nikto netvrdí, že nás z nich vytvorili pred pár rokmi. Mimochodom, s banánmi je to na 60 percent.
Kvôli novej vakcíne bude zavraždených 500 000 žralokov.
Zo žraločej pečene sa získava látka skvalén, ktorá sa používa v niektorých vakcínach, keďže stimuluje imunitný systém, čo je pri vakcínach potrebné. Aj niektoré vakcíny proti COVID-19 by mali obsahovať skvalén. No nie všetky. Podobne bolo v rokoch 2019 – 2020 dostupných 15 vakcín proti chrípke, no skvalén obsahovala len 1 z nich.
Skvalén sa okrem iného získava zo žralokov, ktorí sú už zabití z iných dôvodov. Mimochodom, väčšina skvalénu získavaného zo žralokov smeruje do kozmetiky a opaľovacích krémov.
Poď, vypálime červa a korona nebude mať šancu!
Konzumácia alkoholu nezničí vírus. Práve naopak, pravdepodobne zvýši zdravotné riziká, ak dôjde k infikovaniu osoby vírusom. Alkohol (minimálne 60-percentný) funguje ako dezinfekčný prostriedok na pokožku, no v ľudskom tele už tento účinok nemá.
Alkohol taktiež nedezinfikuje ústa, nezabíja vírus, neposilňuje imunitu a ani iným spôsobom nechráni pred ochorením COVID-19.
Vymyslieť liek na COVID-19 nedokážu, ale vakcínu majú ani nie za rok.
Popravde, objaviť liek na vírusové ochorenie je náročnejší proces ako hľadať vakcínu. Navyše spomínate si, že vás niekedy liečili počas chrípky? A tým nemyslím kvapky do nosa a lieky na zníženie teploty, ale priamo antivirotiká – lieky proti vírusom. Pri vírusových ochoreniach takmer nikdy neliečime podstatu, ale len pomáhame telu, aby vírus porazilo.
Ako to, že vakcínu dokázali vyvinúť tak rýchlo?
Ako viete, obyčajne trvá výskum 10 – 15 rokov. To je číslo, ktoré predstavuje čas od prvej myšlienky až po uvedenie vakcíny na trh v normálnych časoch. Aktuálne máme pandémiu, a preto sa veci pohli.
Po prvé, výskum nezačínal od nuly. Stavia na poznatkoch získaných pri výskume vakcín proti MERS a SARS, ktorý prebieha už niekoľko rokov. Fázy klinického výskumu prebiehajú súčasne a nie po sebe. To predstavuje mierne vyššie riziko pre ľudí v klinickom skúšaní, no nie pre všetkých ostatných. Farmaceutické firmy musia stále dokázať účinnosť a bezpečnosť. Z nárokov sa nijako neupúšťa. Do procesu je zapojených omnoho viac ľudí a čakacie lehoty sa výrazne skrátili. Do vývoja sa taktiež investovali miliardy. Nehľadí sa na finančné riziko, ale na čo najrýchlejšie vyriešenie situácie, keďže denne zomierajú tisíce ľudí.
Aj tak je to príliš rýchlo. Ako vedia, či vakcína po 10 rokov nespôsobí moju neplodnosť?
Na to, čo vakcína urobí po 10 rokov, si budeme musieť počkať 10 rokov. Na podobné tvrdenia však nie je opodstatnenie. Väčšina nežiaducich účinkov vakcín sa ukáže do prvého týždňa od očkovania. Drvivá väčšina nežiaducich účinkov sa objaví do 6 týždňov. Vakcína sa navyše testuje na desiatkach tisícoch ľudí po celom svete, a preto je jej bezpečnosť overená na reprezentatívnej vzorke populácie.
Aké sú nežiaduce účinky vakcín?
Predbežné výsledky naznačujú, že približne 15 percent ľudí bude mať lokálne nežiaduce účinky, ako sú začervenanie v mieste vpichu. U asi polovice ľudí sa objaví niektorý z nasledujúcich nežiaducich účinkov: bolesť hlavy, teplota či bolesť svalstva. To je znak, že imunitný systém reaguje na vakcínu a začína s tvorbou protilátok.
Ako funguje vakcína proti COVID-19?
Mechanizmus účinku vakcíny je relatívne celkom jednoduchý. Kým vakcíny obyčajne obsahujú usmrtený vírus alebo len jeho časť, tak najhorúcejší kandidáti proti koronavírusu sú postavení na inej báze. Jedná sa o mRNA. Táto vakcína neobsahuje umŕtvený vírus, ale iba malý úsek genetickej informácie, ktorá je pre koronavírus charakteristická. mRNA predstavuje recept, ktorý naše bunky dokážu prečítať. Táto mRNA obsahuje recept na vytvorenie špecifických proteínov – „výbežkov“ na koronavíruse. Následne si telo proti týmto výbežkom vytvorí protilátky. Keď sa v tele nabudúce objaví koronavírus s rovnakými charakteristickými výbežkami, telo ho zničí skôr, ako dokáže napáchať škody.
Farmaceutické firmy chcú na tejto pandémii len zarobiť.
Aktuálna pandémia decimuje svetové ekonomiky ako domček z karát. Bez efektívneho riešenia tejto krízy budú ekonomické dopady pandémie naozaj závažné. Zo skúseností vieme, že očkovanie je efektívny spôsob zastavenia, prípadne výrazného spomalenia šírenia vírusu, a preto začali farmaceutické firmy vyvíjať vakcínu. I keď je pravda, že v prípade úspechu na nej zarobia, nie sú jediné, kto zarobí. Štát z benefitu vakcíny profituje tiež, keďže je náročnejšie liečiť ochorenie ako mu prechádzať. Liečba pár hospitalizovaných pacientov sa dokáže vyrovnať investícii, ktorou štát môže preočkovať populáciu, a tým nakazeniu zabrániť. A keďže štát získava peniaze z daní, ide v podstate aj o naše peniaze. Tým, že pandémiu zastavíme, preto zarobíme všetci. Nielen farmaceutické firmy.
Aká efektívna bude vakcína proti COVID-19?
Prvotné údaje z III. fázy klinických štúdií naznačujú vysokú efektivitu až na úrovni presahujúcu 90 percent. Aj keby bola efektivita nižšia, stále je to posun vpred, keďže na nový koronavírus doteraz v spoločnosti neexistovala prirodzená imunita. Týmto spôsobom ju dokážeme zvýšiť aj bez toho, aby sa ľudia museli nakaziť.
Som zdravý. Prečo potrebujem byť zaočkovaný?
Aj keď môžete byť zdraví, mnoho ľudí vo vašom okolí, ako aj zdravotnícky personál, majú rizikové faktory vzniku závažných komplikácií pri infekcii COVID-19. Dostatočné očkovanie COVID-19 chráni nielen vás, ale aj ostatných vo vašom okolí.
Poznáme však aj nešťastné prípady, keď COVID-19 spôsobil smrť aj mladých, inak zdravých ľudí.
Nie sú rúška, sociálny dištanc a karanténa rozumnou alternatívou k očkovaniu proti COVID-19?
Spomínané opatrenia pomáhajú spomaliť šírenie vírusu, no vzhľadom na stále rastúce čísla môžeme usúdiť, že nie sú dostatočné. Očkovanie prinesie do spoločnosti možnosť zvýšiť kolektívnu imunitu bez toho, aby sa človek musel nakaziť. To bude mať za následok spomalenie šírenia vírusu a upokojenie situácie. Do tej doby môže šírenie COVID-19 pokračovať v komunite prostredníctvom ľudí, ktorí majú alebo nemajú príznaky.
Nechcem sa dať zaočkovať. Radšej budem nosiť rúško, izolovať sa a v prípade ochorenia budem v domácej karanténe.
Vyzerá to tak, že očkovanie bude dobrovoľné. To znamená, že ľudia sa nebudú musieť dať očkovať, ak nebudú chcieť. Tlačiť ich do niečoho proti ich vôli môže byť teda skôr kontraproduktívne. Ak je však ich odmietavý postoj založený na nepravdivých informáciách, stojí za to skúsiť im racionálne vysvetliť, ako to v skutočnosti je.
Samozrejme, je ťažké mať odpoveď na každú otázku a dokázať uviesť každé tvrdenie na pravú mieru. Tu si treba uvedomiť, že nevedieť nie je hanba. Jednoducho treba priznať, že na otázku nemáte odpoveď. Ak však niekto tvrdí, že vakcinácia spôsobí vyhubenie populácie, bolo by dobré vyzvať túto osobu, aby svoje tvrdenie podložila dôkazmi. Aj ja môžem tvrdiť, že COVID-19 spôsobuje neviditeľný drak. No ak nemám dôkazy, budem akurát tak na smiech. Preto má zmysel sa pýtať.
Prajem príjemné a pokojné prežitie sviatkov.
O autorovi
PharmDr. Marek Kajan je vyštudovaný farmaceut. Štúdium ako aj rigorózne konanie absolvoval na Farmaceutickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave. Aktuálne pracuje v klinickom výskume vo Švajčiarku. Svoj voľný čas rád trávi v Alpách so svojou rodinou a rád vyvracia farmaceutické hoaxy na sociálnych sieťach.