Silvia Schmidtová sa dostala k vede v momente, keď sa rozhodla, že medicína a memorovanie vecí nie je pre ňu. Rozhodla sa študovať biotechnológiu – odbor medicínske inžinierstvo na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Tam sa už v druhom ročníku bakalárskeho štúdia dostala k práci s nádorovými bunkami a vďaka povinnej praxi, ktorú absolvovala na Ústave experimentálnej onkológie SAV, sa dostala do tímu doktorky Kučerovej, kde momentálne pôsobí ako doktorandka.
Silvia získala prvé miesto v projekte Vedeckej konferencie doktorandov. Svoj pracovný čas a nepochybne aj množstvo toho osobného venuje pacientom, ktorým nádorové ochorenia komplikujú život.
M. HUCÁKOVÁ: Akému ochoreniu si sa venovala vo svojej práci? Nakoľko postihuje populáciu?
S. SCHMIDTOVÁ: V mojej práci som sa venovala testikulárnym nádorom zo zárodočných buniek, konkrétne nádory semenníkov, ktoré patria medzi najčastejšie solídne nádory u mužov vo veku 15 – 35 rokov. V roku 2007 bola incidencia tohto ochorenia u nás 7,4 prípadov/100 000 obyvateľov. Údaje vychádzajú z Národného onkologického registra a hovoria o tom, že patríme medzi krajiny so stredným až vyšším výskytom v Európe.
M. H.: V práci sa uvádza, že ochorenie je dobre liečiteľné, avšak objavuje sa aj rezistencia. Čo ju spôsobuje?
S. SCHMIDTOVÁ: Liečiteľnosť pri metastatickom ochorení dosahuje v súčasnosti 70 – 80 %, čo je spôsobené najmä citlivosťou na cisplatinu (cytostatikum používané pri liečbe viacerých nádorových ochorení). U časti pacientov však dochádza k vytvoreniu rezistencie voči takejto liečbe, pričom molekulárna podstata tejto chemorezistencie zatiaľ nie je úplne známa. Práve preto by pochopenie mechanizmov rezistencie u týchto nádorov mohlo predstavovať pokrok vo vývoji nových liečebných možností alebo zlepšenie dostupnej terapie pre pacientov s rezistentným typom nádoru.
M. H.: Čo si vo výskume zistila? Aký je jeho prínos pre odbornú sféru?
S. SCHMIDTOVÁ: U bunkových línií rezistentných voči cisplatine sme pozorovali zmenu morfológie, rozdielnu rýchlosť rastu a taktiež zmenenú expresiu génov súvisiacich s kmeňovosťou nádorových buniek. Počas mojej stáže v Brne som zistila aj rozdiely v expresii microRNA (miRNA). MiRNA sú krátke nekódujúce jednovláknové RNA molekuly schopné kontrolovať transláciu (preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov v Mrna do poradia aminokyselín v polypeptidovom reťazci). U viacerých z nich bol súvis s chemorezistenciou už popísaný. Objav miRNA a najmä ich úlohy v regulácii génovej expresie je prínosom najmä pre možnosť ich klinickej aplikácie a potenciálneho využitia v liečbe a diagnostike rôznych ochorení.
Napriek tomu, že testikulárne nádory zo zárodočných buniek sú nádory s dobrou liečiteľnosťou a sú relatívne vzácne v porovnaní s ostatnými solídnymi nádormi, predstavujú špecifickú skupinu nádorov kvôli ich embryonálnemu pôvodu. Práve experimenty na pripravených rezistentných líniách nám môžu slúžiť na štúdium ich genetických a molekulárnych charakteristík a taktiež by nám mohli pomôcť pochopiť podstatu chemorezistencie týchto nádorov voči cisplatine.
M. H.: Bude raz možné dosiahnuť 100%-ný efekt chemoterapie s využitím cisplatiny u pacientov s týmto typom ochorenia?
S. SCHMIDTOVÁ: Testikulárne nádory zo zárodočných buniek sú vo veľkej miere dobre liečiteľné nádory, dokonca aj v štádiu, ak má pacient metastázy. Problém nastáva u pacientov, u ktorých dôjde k vzniku rezistencie alebo relapsu ochorenia. Možno budem optimista, ale myslím si, že ak by sa podarilo objasniť, ktoré mechanizmy sú zodpovedné za chemorezistenciu a návrat tohto ochorenia, bolo by možné vyliečiť všetkých pacientov s testikulárnymi nádormi. Nesmierne dôležitou však ostáva včasná diagnostika a taktiež samovyšetrovanie.
M. H.: Ako vidíš Tvoju cestu za vedou, možno aj vďaka tomuto prvenstvu, ktoré si získala svojím projektom?
S. SCHMIDTOVÁ: Okrem Ústavu experimentálnej onkológie SAV môžem pôsobiť aj v Národnom onkologickom ústave a za to som veľmi vďačná. Celý tento projekt vznikol v spolupráci s prof. Megom, pričom táto spolupráca trvá doteraz a ja som sa zhodou náhod stala jeho súčasťou. Veda ma baví, ale či zo mňa raz bude úspešná vedkyňa, to sa uvidí. Najprv by som mala aspoň obhájiť dizertačku. 
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Silvie Schmidtovej
Uverejnila: ZVČ