Slovenská veda v oblasti starostlivosti o ešte nenarodený plod dokázala svoj svetový úspech. Vďaka slovenskej vede pokročila nielen Európa, ale celý svet výrazne vpred. Za týmto krokom, ktorý znamenal prelom v materno-fetálnej medicíne, stojí slovenská lekárska kapacita.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. už v 80. rokoch ako prvý v Európe a druhý na svete vykonal úspešnú operáciu plodu
priamo v maternici matky. Dieťatku bolo nutné operovať močový mechúr. Dnes k tejto unikátnej operácii verejne dodáva, že myšlienka na operáciu vzišla spontánne a v podstate na základe sedliackeho rozumu. Hovorí: „Nikde som nič podobné nevidel, len som si povedal, že to sa predsa musí dať spraviť. Pre jednu malú chybu uzáveru močovej rúry je plod ohrozený na živote, pretože keď moč nemôže odtekať, tak sa mechúr zväčšuje a utláča ostatné orgány v rozvoji. Po dlhom váhaní a premýšľaní sa mi zdalo, že najjednoduchšie bude otvoriť maternicu a potom močový mechúr plodu, aby cez umelo urobený otvor mohol moč plynule odchádzať do plodovej vody.“
Hnacím motorom vedeckej práce MUDr. Štencla bola myšlienka na záchranu ešte nenarodeného ľudského života. Nenarodené deti nemusia byť v rovnakom vývojovom štádiu ako my, no predsa existuje veľa vecí, ktoré aj tak dokážu robiť! Srdce im bije už v 21. deň gravidity, mozgové vlny sa dajú zistiť približne už na štyridsiaty druhý deň; môžu si už aj sať palce a zívať. Majú dokonca chuťové poháriky a vlastné odtlačky prstov!
Čo teda dieťa vie robiť v maternici?
Neuveriteľné veci, ktoré môžu nenarodené deti robiť vnútri maternice, nás môžu prekvapiť, určite je to však znakom ľudskosti týchto nenarodených životov.
Učia sa!
Vedci potvrdili, že „maternica je zmyslovým ihriskom pre vaše dieťa“. To, že deti reagujú už v maternici, je znamením, že dieťa sa pripravuje na život po pôrode. Deti majú v maternici schopnosť učiť sa a počúvať. Nový výskum naznačuje, že deti začínajú absorbovať jazyk už vtedy, keď sú v maternici – a to počas posledných 10 týždňov tehotenstva. To je skôr, než sa doteraz myslelo. Novorodenci skutočne vedia rozoznať rozdiel medzi materinským a cudzím jazykom už niekoľko hodín po narodení. Tieto neuveriteľné skutočnosti dokazujú, že aj keď dieťa ešte nevidno, on – alebo ona – je veľmi ľudské.
Reagujú gestami!
Deti dokážu v maternici počúvať reč i hudbu, pričom na hudbu dieťa dokáže i reagovať. Deti môžu reagovať v maternici na hudbu „žmurkaním alebo rytmickým pohybom“. Deti v maternici dokážu tiež reagovať inými spôsobmi. Napríklad dávajú hore palce alebo dávajú rukami iné signály.
Pamätajú si!
Výskum tiež hovorí o tom, ako sa deti učia v maternici a ako si nenarodené deti dokážu pamätať. Výskum naozaj dokazuje, že deti môžu skutočne rozoznať jazyk a hlas svojej matky medzi inými. Ako uvádza The Daily Mail, deti si dokážu pamätať pesničky, ktoré počujú v maternici, až štyri mesiace. Výskumníci hovoria, že vystavovanie hudbe v maternici môže tiež ovplyvniť „kritické obdobie vývoja mozgu“. Je úžasné, že deti sa v maternici nielen učia, ale si aj pamätajú.
Snívajú!
Uvádza sa, že v 32. týždni deti prespia 90 – 95 % dňa. Niektoré z týchto hodín trávia v rôznych fázach spánku – vrátane REM spánku, hlbokého spánku či neurčitého stavu. Počas REM spánku sa oči (detí) pohybujú sem a tam rovnako ako oči dospelého. Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že zatiaľ čo plody spia, snívajú! Rovnako ako deti po narodení pravdepodobne snívajú o tom, čo poznajú – o pocitoch, ktoré cítia v maternici. Vedci, ktorí sledovali deti v maternici, poznamenali, že sú v stave pokojnej bdelosti. To naznačuje, že dieťa sa dokáže na niečo zamerať – napríklad na počúvanie matkinho hlasu.
Existujú ako ľudské bytosti!
Ešte predtým, než nenarodené deti dokážu robiť tieto veci, predsa stále existujú. V okamihu, keď spermia oplodní vajíčko, začína existovať nová ľudská bytosť. Individuálne dieťa nie je nikdy ničím iným než človekom. Nikdy predtým neexistovalo a ani znova už nemôže. Nenarodené deti nás udivujú od okamihu počatia.
Ľudský rozmer plodu vo svojej vedeckej práci potvrdil aj prof. Štencl. Uvádza: „Aj pri operácii plodu som si 
uvedomoval, že plod je živý tvor. A my s ním nemôžeme robiť, čo chceme. Napríklad drogovo závislé matky rodia drogovo závislé deti. Nemá to dieťa nejaké práva už pred narodením? Môže matka vedome poškodzovať plod? Veď keby mu dala heroín po narodení, zavrú ju. Plod je absolútne bezbranný a od sveta ho pritom oddeľuje len brušná stena. Je skvelé, že problematiku vývoja plodu, jeho liečby a práv si uvedomuje čoraz viac ľudí aj na zodpovedných miestach.“
Tento úspešný slovenský vedec – kapacita a lekár bol ocenený aj svetovo. Na zasadnutí predsedníctva Európskej akadémie vied a umení, ktoré sa konalo 5. marca 2011 v Salzburgu, bol prijatý za člena Akadémie. Európska akadémia vied a umení bola založená na podnet významného rakúskeho kardiochirurga profesora Felixa Ungera, Nikolausa Lobkowitza a už zosnulého kardinála Königa. Jej cieľom je vytvárať kontakty a prispievať k pokroku vo vede a v umení. Rozširuje tiež idey tolerancie, humanizmu a európskej integrácie. Jej čestnými členmi sú aj nositelia Nobelovej ceny. Akadémia združuje významné osobnosti vedy, umenia, cirkvi a spoločenského života z 53 krajín sveta. Azda najznámejším členom Akadémie je pápež Benedikt XVI., ktorý sa jej členom stal v roku 1991 ešte ako kardinál. Akadémia má dnes viac ako 1 300 členov.
Na margo svojho celoživotného lekárskeho a vedeckého poslania profesor uvádza:
„Na fakulte som vlastne zistil, že medicína je nádherná a rozporuplná disciplína a čo ma najviac doteraz uchvacuje, je zrod života.“
Kto je prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.
- 1963 – absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK),
- postupom rokov získal atestácie v odboroch: gynekológia a pôrodníctvo, sociálne lekárstvo, organizácia zdravotníctva, reprodukčná medicína a materno-fetálna medicína a gynekologická urológia
- 1974 – titul kandidáta vied
- 1980 – obhajoba habilitačnej práce
- 1999 – vymenovaný za profesora
- od 1981 – prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou
- 1996 až 2002 – riaditeľ Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny
- od 2002 – rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU)
Vedecko-výskumnej práci sa venuje od roku 1964, medzi prvými rozvíjal invazívne a diagnostické liečebné postupy plodu, je zakladateľom odboru fetálna medicína v SR, zrealizoval viac ako 400 prednášok na popredných európskych a svetových kongresoch a sympóziách.
Členstvo v odborných spoločnostiach:
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR, zakladajúci člen Európskej spoločnosti gynekologickej endoskopie, spoluzakladateľ Európskej postgraduálnej gynekologickej akadémie. Od roku 1992 do roku 2006 bol prezidentom a od roku 2006 je doživotným čestným prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti SLS. Je členom profesorského zboru Jaglellonian Univerzity Krakow, predsedom vedeckej rady SZU, členom vedeckej rady LF UK a Trnavskej univerzity. Je taktiež členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných odborných časopisov.
Ocenenia a vyznamenania:
Kríž prezidenta SR I. stupňa, Guothova cena za najlepšiu publikáciu, Zlatá medaila Jesseniovej lekárskej fakulty, Zlatá medaila UK, Zlatá medaila SAV, Zlatá medaila SLS, Award of Excellence In Laparoscopls Surgery, Čestná plaketa Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách.
Príroda a medicína sú jeho celoživotnými vášňami. Obom sa venuje – možno nie rovnakým dielom, ale sústavne.
Autorka: Jasmína Stauder
Foto: autorka a www.pixabay.com
Doplnkové zdroje článku:
https://www.lifesitenews.com/pulse/stunning-photo-of-noah-miscarried-at-12-weeks-will-amaze-youhttp://www.dailymail.co.uk/health/article-2480644/Babies-remember-music-heard-womb-months-born.html
http://www.szu.sk/index.php?id=349&menu=
Výskumy v SR:
PETER VOLEK, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku
http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2006/2/119-135.pdf