Rakovina prsníka predstavuje najčastejšie nádorové ochorenie žien po celom svete. Na druhej strane je veľmi dobre liečiteľná, ak je odhalená včas. Preto včasná diagnostika predstavuje jednu z najdôležitejších výziev súčasnosti.
„Predstavte si, že prídete na ročnú preventívnu prehliadku a vezmú vám okrem iného aj moč, ktorý pôjde ďalej na vyšetrenie. Zistí sa, že pravdepodobnosť, že budete mať rakovinu prsníka v najbližších rokoch, je veľká. Samozrejme, najprv sa preľaknete, ale o pár hodín začnete premýšľať nad tým, ako tomu predísť. Niekto bude chodievať na častejšie prehliadky u lekára, aby sa nádor našiel v úplných začiatkoch a jednoducho sa dal vyoperovať. Iní by siahli po medikamentóznej liečbe, ktorá môže slúžiť ako prevencia. A niektorí by zmenili svoj životný štýl natoľko, aby rakovinu prsníka nedostali počas celého života. Je to na každom z nás. Ale prečo túto možnosť rozhodnúť sa vôbec nemať,“ kladie si otázku Terézia Kisková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
S projektom diagnostika včasného štádia rakoviny prsníka sa zapojila do slovenského kola súťaže Falling Walls Lab. Rakovina je podľa nej ochorenie, ktoré nevzniká zo dňa na deň, ale vyvíja sa a rastie postupne. „Vzniká nahromadením zmien, ktorými jedna alebo viac zmenených buniek získava ´výhodu´, umožňujúcu nekontrolovateľný rast. Takto postupne vznikne nádor. Od prvej zmeny bunky až po sformovanie tkaniva, ktorý dokážeme identifikovať a nájsť, uplynie mnoho času, niekedy až desiatky rokov. To však neznamená, že v tom čase sa v našom tele nič nedeje, pretože to nie je pravda.“
Odborníčka tvrdí, že dnes je už známe, že nádorový metabolizmus sa líši od metabolizmu zdravého tkaniva. „Existujú stovky metabolitov, ktoré sú počas rakoviny zmenené, len musíme zistiť, či sa dajú využiť ako biomarkery. A keďže vieme, že nádor vzniká postupne, musí okolo seba meniť podmienky, aby prežil. Už v tomto čase sa podľa mňa mení metabolizmus jedinca. Doteraz to však nebolo nikým preskúmané,“ uviedla odborníčka.
Preto cieľom jej projektu je zistiť, aké metabolity, prítomné v moči by mohli byť v budúcnosti využité ako biomarkery rakoviny prsníka. „Napriek všetkým snahám je monitorovanie žien ešte pred vznikom nádoru nemožné (keďže nevieme, ktorej žene sa nádor vyvinie), je potrebné na pozorovanie tohto procesu využiť laboratórne potkany, ktorým sa chemicky indukuje rakovina. Potom budem týždenne odoberať moč, až kým sa neobjaví prvý nádor. Spätne tak budem môcť posúdiť, čo a v akom čase sa v moči zmenilo. Takto jednoducho budem môcť určiť, či existuje marker, ktorý by sa v budúcnosti dal využiť v klinickej praxi,“ uzavrela Terézia Kisková.
*********************************************
Na prezentáciu projektov zapojených do súťaže Falling Walls Lab Slovakia 2017, ktorá prebehla 29. septembra 2017 v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bolo okrem nápadu Terézie Kiskovej vybraných ešte 20 výskumných projektov. Osobne sa zúčastnilo 18 predstaviteľov. Traja súťažiaci sa ospravedlnili zo zdravotných dôvodov.
Medzi súťažnými projektmi dominovali najmä medicínske témy – napr. DNA; detekcia rakoviny; testosterón, prostata a mozog; diagnostika kondície mitochondrií; liečba nádoru či diagnostika včasného štádia rakoviny prsníka, no okrem medicíny súťažili aj nápady v oblasti matematiky či techniky a tiež návrhy riešenia rozmanitých, primárne celospoločenských otázok. Každý rečník dostal príležitosť prezentovať v anglickom jazyku svoj výskum, iniciatívu či podnikateľský model – v trojminútovom formáte pred odbornou porotou.
„Falling Walls Lab nie je nič menej než prestížna svetová platforma pre budúce prelomové inovácie vo vede a v spoločnosti. Naši mladí vedci a inovátori majú jedinečnú šancu priamo súťažiť s vedcami z celého sveta,“ povedal na otvorení prezident FWLS prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., prorektor UK v Bratislave pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium.
Prof. RNDr. Vladimír Bužek, DrSc. pripomenul, že išlo o vôbec prvý ročník súťaže Falling Walls Lab usporiadaný na Slovensku. Pevne verí, že sa podarí organizovať aj budúci, druhý ročník a dúfa, že vďaka skvelým projektom „padne ešte viac stien“.
Súťaž Falling Walls Lab Slovakia možno považovať za interdisciplinárny formát, podporujúci vedecké a podnikateľské inovácie. Poskytuje priestor na prezentáciu inovatívnych myšlienok a výskumných projektov študentov, doktorandov, mladých inovátorov a výskumníkov z najrozmanitejších vedných disciplín. Na pilotnom slovenskom ročníku sa tak mohli prezentovať so svojím nápadom, výsledkom, objavom či inováciou.
Slovenské kolo Falling Walls Lab zorganizovala Univerzita Komenského v Bratislave v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Slovenskou organizáciou pre výskumné a vývojové aktivity, Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technickou univerzitou v Košiciach a Žilinskou univerzitou v Žiline.
Podujatie Falling Walls Lab sa doposiaľ konalo v 50 krajinách sveta. Víťaz každého z podujatí v jednotlivých krajinách získava miestenku na svetové Falling Walls Lab finále, ktoré sa uskutoční dňa 8. novembra 2017 v Berlíne, a lístok na prestížnu konferenciu Falling Walls Conference, konajúcu sa dňa 9. novembra 2017.
Do berlínskeho finále postupuje 100 účastníkov z celého sveta. Každý z nich dostane príležitosť prezentovať svoj výskum, iniciatívu či podnikateľský model v trojminútovom formáte pred špičkovou porotou zloženou z akademikov, vedcov a zástupcov biznisu. Traja víťazi získajú finančnú výhru a predovšetkým príležitosť zopakovať svoje prezentácie ďalší deň na hlavnom pódiu prestížnej Falling Walls Conference.
Informácie a foto poskytol: Terézia Kisková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Úvodné foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ