Sliny sa skúmajú už desaťročia, no na to, aby sa slina dala použiť aj na diagnostické účely, budú mať vedci ešte plné ruky práce. Prednosta Ústavu molekulárnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter, Celec, DrSc., MPH vysvetľuje, že existuje veľa problémov, ktoré nie sú vyriešené. Z tohto dôvodu ešte v súčasnej dobe nie je bežnou praxou, že by sme počas lekárskych prehliadok odovzdávali vzorku slín namiesto tradičného odberu krvi.
Na čo sa momentálne vedci sústreďujú v rámci výskumu slín? „Slina ako diagnostická tekutina má potenciál, ale samozrejme má aj svoje limitácie, ktoré bránia tomu, aby sa sliny v diagnostike širšie využívali. O tom sa až tak veľa nehovorí, ale o to intenzívnejší je výskum, aby sa tieto limitácie prekonali a odstránili. Príkladom je variabilita sliny, jej zloženie závisí od toho, či ste ráno jedli alebo nejedli, či ste si umyli, či neumyli zuby. A tieto všetky faktory treba pri odbere brať do úvahy. V minulosti, keď sa začalo riešiť, čo všetko sa dá zmerať v krvi alebo v krvnej plazme, sa tiež zistilo, že keď sa človek najedol, tak zloženie krvi aj plazmy vyzerá úplne inak. Krv je plná tukov, a teda sa nedá vôbec analyzovať. Na odber krvi preto chodíme nalačno. Bez výskumu by sme to ale doteraz nevedeli. No a pri slinách sme teraz tam, kde sme boli v minulosti s krvou. Snažíme sa štandardizovať odber“, uviedol doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH. počas prvého dňa Festivalu vedeckých filmov (FVF), konajúceho sa v dňoch 29. 5. až 31. 5. 2017 v Centre vedecko-technických informácií SR. Témou boli biotechnológie v medicíne.
RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. vysvetlila, ako vôbec vyzerá takáto štandardizácia odberu slín. „Najprv sme sa zamysleli nad tým, ktoré faktory by mohli ovplyvniť zloženie slín. Z úplne prvých odberov sme totiž videli aj voľným okom, že sa sliny od jedného pacienta k druhému líšia. Líšili sa napríklad samotnou konzistenciou, ale aj zafarbením. Takéto rôzne zloženie slín znamená, že môžeme dostať aj nekonzistentné výsledky pri stanovovaní určitých markerov v sline. Preto sme sa začali s doktorandkami ´hrať´ so spôsobom odberu. Oslovili sme kamarátov a kamarátky, s ktorými sme sa dohodli, že jedni kamaráti si umyjú zuby ráno, druhí si zuby pred odberom neumyjú. Ďalší si dali pred odberom kávu alebo sa najedli, druhá skupina nie. Išlo o bežné faktory, ktoré sa môžu vyskytnúť pred odberom. Postupne sme prišli na to, aký protokol odberu slín je pre naše merania najvhodnejší.“
Odborníčka ďalej priblížila, že zatiaľ sa im napríklad podarilo zistiť, že aspoň 30 minút pred odberom slín by nemal človek jesť ani piť. Pred samotným odberom stačí len vypláchnuť ústa obyčajnou vodou. „Vždy sa dohodneme pred experimentom, či majú alebo nemajú byť umyté zuby. Platí, že 30 minút až hodinu pred odberom nejeme ani nepijeme. Vieme, ktoré látky ako napríklad vitamín C vyslovene podporujú produkciu slín, čo v našom výskume nie je žiadúce, keďže to môže ovplyvniť naše výsledky. Tiež sme zistili, že ak je viditeľná krv, tak vo vzorke môžu byť vyššie hladiny sledovaných markerov v dôsledku kontaminácie z krvi. Bozkávanie pred odberom tiež ovplyvňuje zloženie slín. Ešte hodinu po bozkávaní, boli v slinách žien prítomné (detekovateľné) gény nachádzajúce sa na Y chromozóme, čiže DNA partnera, s ktorým sa žena bozkávala. Za tento objav dostal náš tím aj Ig Nobelovu cenu za Fyziológiu a medicínu v roku 2015“.
Naši vedci tiež chceli využiť slinu tehotnej matky, aby zistili aké pohlavie bude mať jej dieťa. RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. hovorí, že hneď na začiatku zistili, že bozkávanie sa s partnerom pred odberom slín skreslil výsledok. Takéto ženy podľa testov čakali chlapcov. Išlo však o falošne pozitívne výsledky. „Teraz vieme, že bozkávaniu sa treba v prípade takéhoto testu vyvarovať,“ doplnila. V rámci diskutovanej problematiky zaznela aj otázka z publika, a síce, či sa dá zistiť zo slín aj samotné tehotenstvo.
Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH. odpovedal, že áno. „Zistíme to vďaka hormonálnym zmenám. Ale čo sa týka DNA, tam je problém s už spomenutou kontamináciou, ktorá nemusí vznikať len napríklad kvôli bozkávaniu. Preto v tom nevidím zatiaľ až taký význam.“
V rámci diskusie zazneli ešte ďalšie otázky zo strany účastníkov:
Otázka: Nebojíte sa, že výskum bude zneužitý k priemyselnému vyrábaniu ľudí? Že ľudia budú vo fabrike určovaní, kam budú patriť? Alebo sa vytvorí nejaký organizmus, ktorý nebude ekologicky spracovateľný?
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Ja stále hovorím, že keď máte priateľa či priateľku, tiež to nie je hocikto, musí nejako vyzerať, mať nejaký charakter. Taká selekcia funguje neustále. Je to priemyselné, ak sa stále produkuje miliarda ľudí? Selekcia je tu stále, neplodíme sa ktokoľvek s kýmkoľvek. O tomto sa dá diskutovať donekonečna, ale nie som žiaden etik.
Otázka: Do akej miery je už preskúmaný oxidačný stres, a nielen zo slín? Vidíte perspektívu vo využívaní prírodných látok v boji proti rôznym chorobám?
Odpovedala RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.: Výskum je komplikovaný, nakoľko sa vždy nájdu rôzne súvislosti. Zatiaľ sa nenašla jedna konkrétna látka, ktorá by pomáhala na všetko. Skúšali sa rôzne terapie aj kombinácie antioxidantov. Ale zatiaľ to nefunguje tak, že ak máte vysoký oxidačný stres, dáte si vitamín C alebo E a bude všetko v poriadku. Stále nepoznáme presnú kombináciu, resp. jednu látku, ktorá je schopná všetko vyliečiť.
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Po prvé, to že je niečo z prírody ešte neznamená, že je to dobré. V prírode sú napríklad aj jedy. Teda nie všetko z prírody je dobré a nie všetko neprírodné je zlé. Určite ste počuli, že Éčka v potravinách sú zlé. A napríklad ovocie treba jesť, lebo je tam aj vitamín C, či kyselina citrónová ako antioxidanty. Ale to, že sa v potravinách tieto látky označujú kódom E300 alebo E330, si neuvedomujeme. Netreba byť povrchný, najmä keď sa robia súdy typu toto nebudem jesť, lebo je tu veľa Éčok. Treba ísť do detailov, ďalej skúmať. V minulosti vedci tiež tvrdili, že voľné radikály sú zlé, že je dôležité zvýšiť príjem antioxidantov. Teraz vďaka výskumu vieme, že niektoré choroby môžu vznikať naopak z nadmerného množstva antioxidantov.
Otázka: Ak dobre rozumiem, molekulárna úroveň je blízka nanotechnológiám. Že vraj sa robia chirurgické operácie človeka, kedy sa do krvi človeka pustia nanočastice, ktoré nesú účinnú látku na miesto, kam potrebujeme. Čo je na tomto pravdy, robia sa?
Odpovedal doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.: Áno, v rámci výskumu sa využívajú aj nanočastice. Viete, nanočastice sú aj látky, ktoré vdychujeme, keď vyjdeme na Pražskú. Sú zlé, ale skladbou sú podobné tým, ktoré sa využívajú v medicíne. S nanočasticami sa v súčasnosti skúma napríklad génová terapia či protinádorová liečba, ktorá je cielená. Je to veľmi zaujímavé.
Otázka: Vidíme, že často sa vrhneme do množstva vecí a vytvárame odpad. Venuje sa veda aj bezpečnej likvidácií nanočastíc?
Odpovedala RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD.: V rámci biotechnológií sú viaceré odvetvia, ktoré sa tomu venujú, ale nie je to naším cieľom na ústave. Dali by sa pripraviť rekombinantné baktérie, ktoré budú rozkladať nanočastice. Druhou cestou je hľadanie nových materiálov, všetko je otázkou času.
……………………………………………………………..
V rámci prvého dňa Festivalu vedeckých filmov si účastníci mohli pozrieť dokumentárne filmy z cyklu televíznych dokumentov Spektrum vedy o práci a úspechoch slovenských vedcov, o ich mimoriadnych objavoch. Prvý z premietaných bol film Molekulárna biológia, ktorý priblížil, ako výskumníci dokážu vlastnosti živých systémov kódované v DNA prenášať z jedného živého systému do druhého. Druhý dokument, Potenciál slín bol zameraný na prezentáciu slín ako diagnostického média a poukázal na rôzne možnosti ich diagnostického využitia. Priblížil nielen súčasný stav slinných markerov v liečbe alebo monitoringu rôznych ochorení, ale aj aký je ich potenciál pre najbližšiu budúcnosť. Účastníci sa dozvedeli, ako sa štandardizuje príprava odberu sliny, ako sa následne vzorky spracovávajú v laboratóriu, a ktoré pre medicínu zaujímavé látky sa v súčasnosti dajú v slinách stanoviť.
To všetko v rámci témy Biotechnológie v medicíne, ktorou sa odštartoval FVF 2017, ktorého mottom bolo „Veda pre budúcnosť“. Priaznivci vedy a vedecko-populárnych filmov sa mohli dozvedieť, v čom nám veda môže zabezpečiť priaznivejšiu budúcnosť v jednotlivých oblastiach života. Aj na tomto, v poradí už štvrtom ročníku podujatia, bola v popredí práve slovenská veda.
Oba premietané filmy z cyklu Spektrum vedy si môžete pozrieť na YouTube kanáli CVTI SR.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Odborní garanti: RNDr. Ľubomíra Tóthová, PhD. a doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH.
Foto: FVF 2017
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnnila: VČ