Naši predkovia zrejme trpeli chorobami, ktoré v tom období prinášal ich spôsob života. Starí Slovania sa kedysi zaoberali najmä roľníctvom a pastierstvom. Môžeme teda predpokladať, že ich najviac trápili choroby kĺbov z namáhavej fyzickej práce. Keďže boli každoročne odkázaní na úrodu, počas rokov, ktoré boli na plody ovocia a zeleniny chudobné, mnohí zomierali na podvýživu. Hromadné úbytky obyvateľstva spôsobovali epidémie a niektoré choroby prenášali na ľudí aj zvieratá. Na všetky tieto ochorenia sa našiel liek až neskôr.
Klasické formy terapie u mnohých ochorení vyčerpali svoje možnosti, a tak vedci neustále hľadajú nové metódy, ako bojovať s civilizačnými chorobami 21. storočia / pixabay.com
Keďže naši predkovia neboli vystavení vplyvom znečisteného prostredia či stresovým situáciám, civilizačným chorobám, ktoré trápia súčasné generácie, nemuseli čeliť. Nízky priemerný vek, ktorého sa ľudia v minulosti dožívali, bol zapríčinený najmä úmrtiami tesne po pôrode a v detskom veku. Mnohí ľudia sa preto infarktov či rakoviny ani nestihli dožiť. Bez prevencie, hygieny, očkovania, ale aj modernej diagnostiky a liečby chorôb by sme mnohí dnes nežili.
Princíp génovej terapie
Klasické formy terapie pri mnohých ochoreniach vyčerpali svoje možnosti, a tak vedci neustále hľadajú nové metódy, ako bojovať s civilizačnými chorobami 21. storočia. Podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre liečbu rakoviny (IARC) umrie v roku 2030 na rakovinu viac ako 13 miliónov ľudí ročne, čo je oproti roku 2008 takmer dvojnásobok. Rakovina je ochorenie, ktoré vzniká poškodením bunkových génov v organizme. Génová terapia je spôsob liečby, ktorý môže byť nápomocný spolu s ďalšími formami terapie. Pomocou nej sa poškodené gény nahrádzajú funkčnými alebo sa zásahom do nádorovej bunky vloží gén, ktorý pomôže prirodzenému imunologickému prostrediu v tele bojovať s nádorom.
Terapia budúcnosti už dnes
Liečba pomocou génového inžinierstva sa napriek štvrťstoročiu klinického výskumu zdá byť stále ilúziou zo vzdialenej budúcnosti. Ale už to tak niekoľko rokov nie je. Prvé formy génovej terapie boli schválené na rutinné klinické použitie. Pomocou vírusov upravených tak, aby sa v tele hostiteľa nemnožili, ale aby dokázali DNA preniesť do buniek, sa podarilo vniesť do tkanív genetickú informáciu, ktorá bunkám chýbala, resp. ktorá dokáže cielene bunky zabiť – napr. bunky nádoru.
Fágová terapia
Je reakciou na otázky, prečo dnes už niektoré antibiotiká nezaberajú a baktérie sa voči
nim stávajú čoraz odolnejšie. Fágová terapia funguje na princípe boja bakteriofágov (bakteriálne vírusy) proti patogénnym mikroorganizmom. Výhodou terapie je, že fágy cielene zabíjajú len patogénne baktérie, pričom nenarúšajú rovnováhu črevnej mikroflóry, ako je to pri antibiotikách. Výskum v oblasti génovej a fágovej terapie úspešne vykonávajú aj slovenskí vedci a svojimi objavmi prekročili hranice krajiny.
Choroby, ktoré prinesie čas…
V závere videa zaznieva predpoklad, že sa v budúcnosti budeme bežne dožívať aj ďalej za hranicu storočnice. Otázka je, aké ďalšie choroby prídu s takýmto vekom a kde sa nachádza ľudský pokrok, keď ešte stále čelíme množstvu chorôb, ktoré zostávajú v kategórii nevyliečiteľné.
Spracovala: Monika Hucáková pre NCP VaT pri CVTI SR
Použité zdroje:
http://ncpvat.cvtisr.sk/sk/multimedialna-galeria/videoarchiv/tyzden-vedy-a-techniky-2015-streda-s-molekularnou-biomedicinou-3.html?page_id=8513
http://ncpvat.cvtisr.sk/sk/multimedialna-galeria/videoarchiv/tyzden-vedy-a-techniky-2015-streda-s-molekularnou-biomedicinou-2.html?page_id=8511
Foto: Pixabay.com
Uverejnil: MZ
ZvedaVEC je cyklus krátkych filmov, ktoré sa venujú vede a technike. Ako „sprievodca“ novými technológiami v nich vystupuje Branči (Branislav) Kováč alias raper Vec a za nás zvedavých divákov kladie otázky. Odľahčenou formou nám ukazuje možné využitie rôznych technológií a vedeckých výdobytkov v našej súčasnosti a budúcnosti.