Za prínos k odhaľovaniu asymptomatických pacientov vo vyššom riziku kardiovaskulárnych ochorení s cieľom zabrániť ich komplikáciám bola ocenená MUDr. Adriana Šimková, PhD. v kategórii Osobnosť vedy a techniky.
Laureátka je odborníčkou v oblasti Všeobecné lekárstvo; jej pracoviskom je Dr. med. PV. s. r. o. Vedeckú prácu obhájila na tému „Stratifikácia kardiovaskulárneho rizika u pacientov s metabolickým syndrómom na základe detekcie vybraných genetických polymorfizmov a tuhosti cievnej steny“. Zameriava sa v nej najmä na preventívnu medicínu, ktorá patrí medzi hlavné piliere všeobecného lekárstva. Predkladá jednoduchý a efektívny nástroj uplatniteľný v primárnej sfére na odhalenie asymptomatických pacientov vo vyššom riziku kardiovaskulárnych ochorení s cieľom zabrániť ich komplikáciám. Za túto prácu autorka získala cenu za najhodnotnejšiu prezentáciu v sekcii kardiológia 1 na XXXII. Dňoch mladých internistov v Olomouci roku 2013. Výstupy z práce aktívne uplatňuje vo svojej klinickej praxi. Ako doterajšia členka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva prednáša na výročných konferenciách, aktívnou účasťou participuje na vzdelávacích seminároch určených nielen pre všeobecných lekárov, ale i špecialistov.
Pri tejto príležitosti vám prinášame rozhovor s laureátkou na Cenu za vedu a techniku MUDr. Adrianou Šimkovou, PhD.
S. CIGÁŇOVÁ: Ako ste zareagovali na zisk tohto ocenenia? Bolo to pre Vás prekvapením?
A. ŠIMKOVÁ: Správa o získaní ocenenia ma zastihla pri obede na XXXIX. Výročnej konferencii všeobecných lekárov vo Vysokých Tatrách organizovanou Slovenskou spoločnosťou všeobecného a praktického lekárstva (SSVPL).Telefonicky mi ju oznámil môj kolega – lekár, ktorý ma upozornil, aby som si pozrela firemný mail, že ma oceňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v kategórii „Osobnosť vedy a techniky“ za rok 2018. A ja že, aby si zo mňa neuťahoval…
Dlhú správu v emailovej schránke som prečítala aspoň trikrát, aby som jej obsah mohla „stráviť“. Je to vôbec možné? Ja? Miešal sa vo mne pocit radosti, uznania, vďačnosti … Na cenu ma nominovala SSVPL. Pri vypisovaní potrebných dokumentov som si hovorila, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Nakoniec komisia rozhodla, že moja práca bude ocenená. Tohtoročný kongres všeobecných lekárov mal názov „Všeobecné lekárstvo v tieni“, ale aj vďaka MŠ sa všeobecné lekárstvo dostáva z tieňa pomaly na výslnie. Vidím v tom symboliku.
S. C.: Popíšte, čím sa vo svojej práci zaoberáte?
A. ŠIMKOVÁ: Práca je zameraná na preventívnu medicínu v oblasti srdcovocievnych ochorení (SCO). Konkrétne som sa zamerala na premenopauzálne ženy s tzv. metabolickým syndrómom (MS), ktorý je definovaný brušnou obezitou, poruchou metabolizmu lipidov a glukózy, arteriálnou hypertenziou. Sú to dobre zadefinované faktory, ktoré poškodzujú cievnu stenu. Zvýšená tuhosť cievnej steny sa prejaví narastajúcou rýchlosťou pulznej vlny v aorte a automaticky posúva pacienta do vyššieho rizika SCO. Globálnu tuhosť sme zisťovali neinvazívne pomocou arteriografu. Rýchlosť pulznej vlny je tak výsledkom analýzy tvaru pulznej krivky, ktorá je získaná pomocou oscilometrickej metódy snímania pulzácii na a. brachialis.
Mňa zaujímalo, či uvedené rizikové faktory sú tak „silné“, že ovplyvnia rýchlosť pulznej vlny v aorte, a to i napriek tomu, že ženy sú chránené svojimi ženskými hormónmi pred vznikom SCO. Kontrolný súbor tvorili ženy bez MS. Prácou sme poukázali na dva najčastejšie rizikové faktory, a to na brušnú obezitu a vysoký tlak krvi. Praktický lekár tak môže jednoduchým zmeraním obvodu pása krajčírskym metrom a odmeraním tlaku krvi vytipovať veľmi rýchlo, efektívne ohrozeného jedinca vyžadujúceho si ďalšie sledovanie. Taktiež sme preukázali zvýšenú tuhosť ciev u pacientok s MS. Tieto boli priemerne o 2,5 roka staršie ako ženy bez MS , ale vekový rozdiel nebol štatisticky významný (priemerný vek v skupinách bol 40 rokov, t. j. išlo o mladé ženy). Vekový faktor (neovplyvniteľný RF) na zvýšenej tuhosti artérii by nemal zohrávať významnú rolu, ak je prítomný MS.
Na odhalenie genetickej predispozície sme využili existujúci panel známych polymorfizmov, u ktorých je popisovaná známa korelácia k výskytu hypertenzie, dyslipoproteinémie a hyperkoagulačnému stavu. Genetickou analýzou sme zisťovali, či v tejto skupine alelických variant existujú také, ktoré by predikovali alebo sa častejšie vyskytovali u pacientok s MS. Nepreukázali sme jednoznačný vzťah vyšetrovaných polymorfizmov rizika SCO k výskytu MS v našom súbore. Zaznamenali sme iba tendenciu k vyššiemu percentuálnemu zastúpeniu PAI-1 4G/4G polymorfizmu u žien s MS čo podporuje hypotézu, že uvedený polymorfizmus pravdepodobne interaguje s už známymi environmentálnymi RF a indikuje inzulín – rezistentný metabolický profil u osôb s nadhmotnosťou.
S. C.: Čo Vás viedlo k tomu venovať sa práve tejto problematike?
A. ŠIMKOVÁ: Srdcovocievne ochorenia sú na poprednom mieste vo výskyte morbidity a mortality obyvateľstva. Pri tvorení hypotézy práce som vychádzala z toho, že patologické zmeny srdcovocievneho systému sú zvyčajne klinicky nemé, pacient má pocit plného zdravia: nazývajú sa preto predklinické alebo subklinické orgánové poškodenie.
Vplyvom rôznych podnetov – spúšťacích mechanizmov sa často náhle a dramaticky manifestujú rôzne formy závažných klinických ochorení, z ktorých prvým prejavom môže byť srdcový infarkt, mozgová porážka alebo sa novovzniknuté ochorenie srdcovocievneho systému môže prejaviť aj náhlou smrťou bez predchádzajúcich varovných príznakov.
Identifikovať pacienta, ktorý je na „hrane“ zdravia a choroby (t. j. v štádiu odvrátiteľnosti), je jedným z nástrojov ako zvrátiť nepriaznivé prognostické údaje výskytu SCO. Veľmi cennou pomôckou do praxe je použitie prakticky ľahko realizovateľných markerov s vysokou prediktívnou hodnotou vo vzťahu ku SCO.
Práve lekári prvého kontaktu sa stretávajú so svojimi pacientmi často celé desaťročia, majú zmapovanú ich zdravotnú aj sociálnu anamnézu. Odborné články a prednášky sa často zameriavajú na rozličné klasifikácie MS a rozoberajú ich patofyziologické následky, ale nedávajú lekárom jednoznačné inštruktážne návody ako pomocou jednoduchých, v ambulancii ľahko zvládnuteľných postupov identifikovať pacienta so suspektným MS.
S. C.: Aký je najvýznamnejší počin, ktorý sa Vám počas kariéry podaril?
A. ŠIMKOVÁ: Po vedeckej stránke som stúpala „schodík po schodíku“. Vždy, keď sa mi podaril napísať článok alebo som dostala ocenenie za moju prednášku, zložila skúšku, pomyslela som si, že práve tá chvíľa je tá najvýznamnejšia. Keďže som lekár a rozmýšľam ako lekár, moje hodnotenie bude vždy ovplyvnené mojím poslaním. Som rada, že v mojej vedeckej práci sa mi podarilo sceliť práve tieto dve stránky – vedeckú a medicínsku.
Mám pred sebou relatívne zdravého pacienta, ale v absolútnom hodnotení je už jeho srdcovocievny systém do istej miery poškodený, ale ja mu viem pomôcť a naviesť ho tým správnym smerom.
Počas lekárskej praxe, keď sa mi moji pacienti prišli poďakovať, že som im vďaka rýchlej diagnostike zachránila život. Ten pocit, keď pri vás stojí matka so svojou 21 ročnou dcérou, ktorú mohla stratiť, je neopísateľný. Vtedy som si povedala, že už len pre tento jeden zachránený život tie roky strávené na škole a potom pri ďalšom vzdelávaní, stáli za tú námahu.
S. C.: Čo by ste odkázali mladej generácii vedcov, aby čo najlepšie napredovali a vydržali v neľahkých úlohách?
A. ŠIMKOVÁ: Môj odkaz vychádza z vlastných skúseností, keďže sa nemôžem porovnávať s mojimi staršími kolegami, ktorí majú vekom bohatšie skúsenosti . Jednoznačne vytrvalosť , robenie kompromisov, presadzovanie sa s istou dávkou pokory.
Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Foto: archív MUDr. Adriana Šimková, PhD.
Uverejnila: VČ