Pri predklinických testoch fungovala na britský, juhoafrický aj brazílsky variant a znemožnila im nanovo mutovať.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
České výskumné laboratóriá Parazitologického ústavu Biologického centra Akadémie vied ČR (BC AV ČR) a Českého centra pre fenogenomiku v centre BIOCEV uverejnili spoločnú správu o predklinickej štúdii novovyvinutej dvojitej protilátky proti koronavírusu SARS-CoV-2. Podľa jej výsledkov funguje na všetky tri doposiaľ známe dominantné mutácie vírusu.
Na vývoji a výskume dvojitej protilátky pracovali vedci z USA, Talianska, Švédska, Českej republiky a zo Švajčiarska. Vo štvrtok 25. marca uverejnil rukopis článku o ich zisteniach prestížny vedecký časopis Nature. Okrem toho, že táto dvojitá protilátka veľmi účinne chráni pred koronavírusom SARS-CoV-2, výskum priniesol ďalšie prekvapivé zistenie, a to fakt, že koronavírus dokáže veľmi rýchlo mutovať.
V laboratóriu sa stal odolný voči štandardným monoklonálnym protilátkam len v priebehu dvoch dní, kým proti dvojitej protilátke mutovať nedokázal.
Dvojitú, inak povedané bišpecifickú, protilátku vyvinuli švajčiarski vedci z Biomedicínskeho výskumného ústavu v Bellinzone (Institute for Research in Biomedicine) v rámci výskumného konzorcia ATAC, financovaného Európskou komisiou v reakcii na pandémiu COVID-19. Ako základ použili rôzne protilátky z krvi pacientov, ktorí prekonali covid-19. Tieto prirodzené protilátky sa bežne používajú pri liečbe pacientov, majú však veľkú slabinu, vírus proti nim dokáže získať odolnosť a liečba potom neúčinkuje.
Prekvapila ich životaschopnosť vírusu
„U kontrolných myší, ktoré sme liečili len touto monoklonálnou protilátkou, vírus veľmi rýchlo mutoval a už behom dvoch dní sa stal na ňu rezistentný. To nikto nečakal a ani predtým nepozoroval. Je to veľký výkričník z hľadiska používania protilátok proti covidu-19,“ povedal Daniel Růžek z Parazitologického ústavu BC AV ČR a Výskumného ústavu veterinárneho lekárstva, ktorý viedol predklinickú štúdiu. Z tohto dôvodu je potrebné používať zmesi rôznych protilátok, čo je však produkčne zložité a drahé.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Rafinované spojenie znemožňuje uniknúť aj mutovať
Švajčiarski vedci vytvorili práve preto bišpecifickú protilátku, v ktorej spojili dve prirodzené protilátky do jednej molekuly. Prináša to množstvo výhod. Molekula nahrádza drahú zmes prirodzených protilátok za zlomok nákladov, čo z nej robí ideálneho kandidáta na liečbu aj v chudobnejších oblastiach sveta. Cieli súčasne na dve nezávislé miesta v štruktúre vírusu, čím mu znemožňuje pred útokom uniknúť, ale aj mutovať, vďaka čomu má vysokú účinnosť.
Dá sa použiť aj preventívne
„Vieme, že naša protilátka funguje na všetky tri dominantné mutácie vírusu – britskú, juhoafrickú aj brazílsku. Na základe modelácií štruktúr sa dá predpokladať, že bude účinná aj na ďalšie menšinové mutácie,“ vysvetlil Daniel Růžek a dodal, že je nepravdepodobné, aby vírus znovu zmutoval na oboch miestach, kam bišpecifická protilátka mieri, a súčasne si zachoval schopnosť byť naplno virulentný (schopný infikovať – pozn. red.).
Navyše testy preukázali, že bišpecifická protilátka sa dá použiť nielen na liečbu nakazeného pacienta, ale aj preventívne – podobne ako očkovanie -, pričom ochrana je okamžitá a môže trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Pomohli špeciálne vyvinuté myši
Úspech predklinického testovania bolo možné dosiahnuť predovšetkým vďaka unikátnemu myšiemu modelu, ktorý v súvislosti s infekciou SARS-CoV-2 špeciálne vyvinuli vedci z Českého centra pre fenogenomiku (Ústav molekulárnej genetiky AV ČR v centre BIOCEV).
„Keďže bežnú laboratórnu myš koronavírus nenapáda, vyvinuli sme model na novom princípe. Je pomerne unikátny aj ekonomický a veľmi dobre reprezentuje ťažké prípady chorôb, ktoré pozorujeme u človeka,“ povedal Radislav Sedláček, vedúci Českého centra pre fenogenomiku.
Vysoká účinnosť a celková charakteristika novej bišpecifickej protilátky sú kľúčovým argumentom začiatku klinickej štúdie u ľudí. Výskumné konzorcium už v súčasnosti jedná s potenciálnym farmaceutickým partnerom.
Zdroj: Parazitologický ústav Biologického centra Akadémie vied ČR
(GL)
