Bije ako skutočné srdce a dokáže vo väčšom množstve prečerpávať krv.
Odborníci z Harvardu vytvorili napodobeninu srdcovej komory. Zdroj: iStockphoto.com
Choroby srdca sú vo vyspelých krajinách dnes jednou z hlavných príčin úmrtia. Odborníci sa preto usilujú vytvoriť umelé ľudské srdce, ktoré by mohli použiť na transplantáciu. To však nie je také jednoduché, ľudské srdce je totiž veľmi zložitý systém.
Bioinžinierom z Harvardovej univerzity sa však napriek tomu podaril výnimočný kúsok – vytvorili totiž dosiaľ najvernejšiu napodobeninu srdcových komôr v umelo kultivovanom srdci.
V článku pre časopis Science popísali, ako dokázali prikázať srdcovým bunkám, aby sa zoskupili do kruhového tvaru tkaniny srdcovej komory. Tento tvar podľa odborníkov zvyšuje množstvo krvi, ktoré dokáže srdce prečerpať.
Rodila sa ako cukrová vata
Svoj biohybridný model srdcovej komory harvardskí výskumníci vytvorili novou technológiou FRJS (Focused Rotary Jet Spinning), ktorá umožňuje zhotoviť skrutkovité vlákna s priemerom od niekoľkých mikrometrov do stoviek nanometrov.
Zariadenie, vychádzajúce z tejto technológie, funguje podobne ako prístroj na výrobu cukrovej vaty. Jeho základom je vytláčanie kvapalného polyméru von zo zásobníka pomocou odstredivej sily. Len čo roztok opustí zásobník, rozpúšťadlo sa odparí a obnažené polyméry stuhnú.
Takto možno vytvoriť tenké vlákna s hrúbkou jedného mikrometra. Technici zároveň zistili, ako vlákna vytvarovať do požadovaného formátu. FRJS metódou napokon vytvorili štruktúru srdca za neuveriteľný jeden deň.
Bije ako skutočné srdce
Vyrobené vlákna následne poslúžili ako lešenie pre srdcové bunky, ktoré kolonizovali vláknitú štruktúru rovnako expresne rýchlo, teda za jediný týždeň. Výsledkom je obdoba kruhového tvaru srdcovej komory, ktorá bije ako skutočné srdce a dokáže prečerpávať krv vo väčšom množstve.
Tím tiež uviedol, že tento model možno teoreticky zväčšiť až na veľkosť skutočného ľudského srdca.
„Naša práca je významným krokom vpred v oblasti biovýroby orgánov. Približuje nás ku konečnému cieľu, ktorým je skonštruovanie ľudského srdca vhodného na transplantáciu,“ povedal pre magazín Science Daily vedúci výskumu, profesor bioinžinierstva a aplikovanej fyziky na Harvardovej univerzite Kit Parker.
Zdroje:
Science Daily, Science
(af)
