Festival vedy a techniky AMAVET priniesol aj tento rok množstvo zaujímavých študentských prác, ktoré raz možno zmenia kvalitu nášho života a posunú ju na vyššiu úroveň. Príkladom je Miriam Feretová a Samuel Smoter, ktorí podobne ako uplynulý rok, aj v roku 2018 budú reprezentovať Slovensko na Intel ISEF 2018, čo je najprestížnejšia svetová súťaž projektov stredoškolských vedeckých prác, ktorá sa koná v Pittsburgu v USA. Postupujú vďaka projektu „Testovanie cytotoxicity biomateriálov z PEEKu na mezenchýmových tukových kmeňových bunkách“.
Obaja zhodne tvrdia, že sa nikdy netreba vzdávať, aj keď sa zdá, že neúspešných pokusov je príliš veľa. Mirku a Sama sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Čomu ste sa venovali vo svojej práci v uplynulých mesiacoch, samozrejme popri plnení školských povinností ?
MIRIAM A SAMUEL: Skúmali sme biomateriály a kultivovali sme mezenchýmové kmeňové tukové bunky a skúmali sme, aký majú vplyv práve tieto materiály po extrúzii, teda výrobným procesom vodou pre kultiváciu týchto buniek. Zistili sme, že žiadny z pozorovaných biomateriálov nie je toxický. Keďže mala táto metóda zároveň vyššiu životnosť ako tomu bolo pri vzorke bez použitia biomateriálu, mohla by byť použitá ako náhrada súčasných kovových materiálov v medicíne. V tomto prípade ide určite o lacnejšiu metódu, keďže napríklad takáto endoprotéza by stála okolo 100 eur. Bežné endoprotézy z titánu stoja okolo 2 000 eur, čiže je to lacnejšia metóda, je efektívnejšia a je to materiál, ktorý je dostupný a nemá žiadne vedľajšie negatívne účinky pre organizmus.
M. H.: Aké materiály sa v súčasnosti v medicíne používajú? Prečo Vás zaujalo skúmať práve zloženie týchto materiálov, ktoré sa využívajú v medicíne?
MIRIAM A SAMUEL: Náhrady, ktoré sa teraz vo väčšine prípadov používajú, sú z titánu, teda z kovu. Avšak zistilo sa, že postupom času má tento kov negatívny účinok na ľudské zdravie, keďže v okolí titánu začne postupne odumierať tkanivo. No a tento typ sa v súčasnosti v medicíne používa len na miestach, ako medzistavcové platničky, alebo lebkové defekty, keď sú neohybné. A my by sme práve touto extrúziou, alebo týmto výrobným procesom, ktorý má dobré vlastnosti, chceli tento typ materiálu využiť napríklad už aj v ortopédií a tým pádom, že je vodeodolný, teda má hydrofóbne vlastnosti, tak v blízkej budúcnosti ho plánujeme poťahovať nejakou prírodnou látkou. Takáto látka by vodeodolné vlastnosti eliminovala, a tým pádom by to telo prijalo ako váš vlastný materiál, vlastné tkanivo, keďže mezenchymálne kmeňové tukové bunky pomáhajú biomateriálu a telu, aby to bolo lepšie pre ľudský organizmus.
M. H.: Vy ste na Festivale vedy a techniky AMAVET uspeli aj v uplynulom roku. Akej téme ste sa venovali? Išlo o niečo úplne iné, alebo sa tá téma stala základom aj pre toto vaše súčasné bádanie v oblasti medicíny?
MIRIAM A SAMUEL: Minulý rok sme sa viac venovali oblasti biológie a skúmali sme kliešte, konkrétne využitie prchavých silíc ako repelentov, ako prírodných látok na ochranu proti kliešťom. Tento rok sme trošku premostili do medicíny a konkrétne k nahradzovaniu súčasných materiálov biomateriálmi.
M. H.: Už teraz máte v hlave s čím sa na festival prihlásite na budúci rok?
MIRIAM A SAMUEL: Budúci rok je náš maturitný a asi sa budeme sústrediť na prijímacie konanie na medicínu, keďže obaja chceme pokračovať na výške, takže toto je asi posledný rok, čo sme na festivale. Budúci rok určite prídeme pozrieť a podporiť mladých vedátorov a chceli by sme sa zúčastniť aj ako dobrovoľníci na tomto podujatí, ale tento rok je pre nás už asi taký finálny.
M. H.: Pri štúdiu na vysokej škole sa vám obidvom otvoria ďalšie možnosti, ako sa zapájať do rôznych súťaží a verím, že budete opäť reprezentovať krajinu aj v zahraničí. Čo by ste odkázali všetkým mladým, ktorí možno tento rok na festivale neuspeli, ale už premýšľajú, že by sa aj tak zapojili znova?
MIRIAM A SAMUEL: Robte hlavne to, čo vás baví, čo vás zaujíma, venujte sa vede, lebo to je niečo úchvatné, niečo, čo má naozaj v budúcnosti zmysel. Dôležité je nebáť sa ozvať, lebo bez toho to nejde. My sme napríklad tiež začínali s tým, že sme prvé roky nepostúpili, stále sa však zlepšujete krôčik po kroku a vlastne aj keď nepríde ten úspech napríklad na prvý, druhý, alebo tretíkrát, hlavne to robte preto, že vás to baví a má to zmysel, nie preto, že chcete vyhrať.
M. H.: Ďakujeme pekne za rozhovor a želáme veľa úspechov pri štúdiu, ale najmä pri vašom vedeckom bádaní.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto. Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ