Dnes 11. marca ubehlo 70 rokov od smrti významného mikrobiológa Alexandra Fleminga, ktorý sa zapísal do histórie objavom penicilínu.
Alexander Fleming bol významným objaviteľom penicilínu. Zdroj: Wikimedia Commons
Zjednodušil čistenie rán
Alexander Fleming sa preslávil najmä objavom penicilínu, za ktorý získal aj Nobelovu cenu. Narodil sa 6. augusta 1881 na farme Lochfield neďaleko mestečka Darvel v škótskom grófstve Ayrshire. V roku 1906 absolvoval Lekárku fakultu na Londýnskej univerzite pri Nemocnici St. Mary. Po skončení fakulty začal pracovať v univerzitnom laboratóriu, kde sa venoval vakcínam a imunológii. Fleming bol mimoriadne technicky vynaliezavý a jeho práca o infekcii rán a lyzozýme, antibakteriálnom enzýme, ktorý sa nachádza v slzách a slinách, mu zaručila miesto v histórii bakteriológie.
Vedec však hneď nezačal študovať medicínu, najskôr štyri roky pracoval v lodnej kancelárii. Po smrti svojho strýka zdedil nejaké peniaze, za ktoré si mohol zaplatiť štúdium na lekárskej fakulte. Bol tiež jedným z prvých lekárov v Británii, ktorý podával arsfenamín (Salvarsan), teda liek účinný na syfilis, ktorý objavil nemecký vedec Paul Ehrlich v roku 1910.
Alexander Fleming vo svojom laboratóriu v Londýne. Zdroj: Wikimedia Commons
Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako lekár vo Francúzsku, kde liečil ranených vojakov. Tu sa snažil pochopiť, prečo sa hlboké rany vojakov niekedy vyliečili aj bez dezinfekcie. Prišiel s teóriou, že ľudské telo produkuje látku, ktorá mu pomáha bojovať proti baktériám. V roku 1921, už po návrate do laboratória, izoloval z telesných tekutín lyzozým, látku, ktorá ničí určité druhy baktérií. Po vojne začal pracovať ako bakteriológ, skúmal infekcie rán. Zistil, že použitie silných antiseptík na rany spôsobilo viac škody ako úžitku, a odporučil, aby sa rany jednoducho udržiavali čisté pomocou mierneho fyziologického roztoku.
Objav bol čisto náhodný
V novembri 1921 Fleming objavil lyzozým, teda enzým, ktorý sa nachádza v slinách či v slzách a má mierny antiseptický účinok. Udialo sa tak úplne náhodne počas chrípky, keď mu kvapka nosového hlienu spadla na kultivačný tanier s baktériami. Uvedomil si, že jeho hlien môže mať vplyv na rast baktérií, primiešal ho do baktérií a o niekoľko týždňov neskôr pozoroval, ako sa baktérie rozpustili. Bohužiaľ, lyzozým nemal žiadny účinok na najpatogénnejšie baktérie.
7 zaujímavých faktov o Alexandrovi Flemingovi
- Penicilín objavil úplnou náhodou, keď k oknu položil Petriho misku, v ktorej boli kultivované stafylokoky. Do misky mu padol jeho vlastný hlien.
- Sir Alexander Fleming slúžil v prvej svetovej vojne ako kapitán armádneho lekárskeho zboru.
- Ľudia spočiatku nebrali Flemingove objavy vážne, uznanie získal, až keď v jeho výskume pokračovali britskí vedci Ernst Boris Chain a Howard Walter Florey.
- Alexander Fleming, Howard Florey a Ernst Chain získali v roku 1945 Nobelovu cenu.
- Bol mimoriadne šikovný a školu ukončil už v 16 rokoch.
- Neskôr pôsobil i ako veľvyslanec pre medicínu a vedu, dokonca si vyslúžil aj rytiersky titul.
- Počas druhej svetovej vojny sa penicilín stal veľmi užitočným pri liečbe zranených vojakov.
V roku 1928 krátko po tom, ako ho vymenovali za profesora bakteriológie, si Fleming všimol, že na neumytých miskách s kultiváciami stafylokokov bola pleseň, v okolí ktorej už stafylokoky ďalej nerástli. Z toho usúdil, že pleseň produkuje substanciu, ktorá usmrcuje baktérie. Túto látku nazval penicilínom a rozhodol sa ju skúmať aj naďalej. Bol totiž presvedčený, že vynašiel enzým oveľa účinnejší ako lyzozým.
Pozrite si
V tom čase ešte nevedel, že v skutočnosti nešlo o enzým, ale o jedno z prvých objavených antibiotík. Svoje poznatky opísal v roku 1929 v časopise British Journal of Experimental Pathology, kde informoval o objavení penicilínu, ktorý má účinok proti rôznym infekčným ochoreniam od hnisavých zápalov cez pľúcne až po mozgové zápaly. Aby však mohol vykonať ďalšie pokusy, potreboval viac čistého penicilínu. Ten sa mu nepodarilo získať, preto iba poukázal na to, že penicilín má klinický potenciál, a to nielen ako lokálne antiseptikum, ale i ako injekčné antibiotikum. Stačilo by ho iba izolovať a vyčistiť.
Zachránil tisícky životov
Vyzeralo to tak, že sa na tento historický objav časom zabudne. Našťastie počas druhej svetovej vojny výskum obnovili britskí vedci Ernst Boris Chain a Howard Walter Florey, ktorí získali financie aj prostriedky na otestovanie lieku. Klinicky ho otestovali na ľuďoch a v roku 1944 sa začalo s jeho priemyselnou výrobou. Penicilín sa stal prevratom v liečbe mnohých bakteriálnych ochorení a zachránil i tisícky ľudských životov na bojiskách počas druhej svetovej vojny.
Penicilín má klinický potenciál, a to nielen ako lokálne antiseptikum, ale i ako injekčné antibiotikum. Ilustračná fotografia: iStockphoto.com
V roku 1945 získali vedci Ernst Boris Chain, Howard Walter Florey, ale najmä prvý vynálezca penicilínu Alexander Fleming Nobelovu cenu. Počas posledných desiatich rokov Alexandra Fleminga velebili za objav penicilínu, dokonca pôsobil i ako veľvyslanec pre medicínu a vedu. Pôvodne plachý nekomunikatívny muž a chudobný lektor sa zrazu vďaka veľkej pozornosti a úcte stal jedným z najznámejších vedcov na svete. Zomrel 11. marca 1955 v Londýne vo veku 73 rokov.
Zdroje: Britannica, National Library of Medicine, The Nobel Prize, Science History Institute, Twinkl, BBC
(RR)
