Ateroskleróza a jej následné klinické prejavy, napr. ischemická choroba srdca a infarkt myokardu, predstavujú najčastejšie ochorenia ľudí. Aj napriek technologickému pokroku v medicíne, jednoznačné mechanizmy vysvetľujúce jej vznik doteraz nie sú úplne objasnené. V súčasnosti sa ateroskleróza podľa odborníkov považuje za komplexný zápalový proces, ktorý formujú rôzne rizikové faktory. Patria k nim tzv. „tradičné“ rizikové faktory vrátane veku a nesprávneho životného štýlu, ktoré nie vždy úplne vysvetľujú vznik ochorenia. Zvyšuje sa počet prác potvrdzujúcich úlohu baktérií a následného infekčného zápalu ako „netradičného“ rizikového faktoru pri vzniku/rozvoji aterosklerózy. Patria sem gram-negatívne baktérie (GNB).
RNDr. Ľudmila Okruhlicová, CSc., Centrum experimentálnej medicíny SAV, Ústav pre výskum srdca, vysvetľuje, že uvedené GNB prirodzene kolonizujú ľudský organizmus alebo pochádzajú z environmentálneho prostredia.
„GNB uvoľňujú endotoxín počas bežného mierneho a tiež chronického zápalu, napr. pri metabolických poruchách tráviaceho traktu či pri zápale tkaniva okolo zubov. Endotoxín aktivuje tvorbu rôznych prozápalových mediátorov a signálnych dráh vedúcich k zápalovej reakcii a oxidačnému stresu. Mediátory poškodzujú vnútornú výstelku ciev – endotel.“
Projekt Ochrana mechanizmov modulujúcich permeabilitu endotelu v srdci je zameraný na štúdium vplyvu endotoxínu na expresiu primárneho proteínu tesných spojení okludínu v endoteli v srdci. Tieto spojenia regulujú priepustnosť (permeabilitu) endotelu a umožňujú priechod rôznych substancií z cirkulujúcej krvi do cievy. Pri poškodení funkcie spojení sa zvyšuje migrácia škodlivých látok a buniek do steny cievy, prispievajúcich k tvorbe aterosklerotického plaku.
„Sústredíme sa aj na štúdium niektorých molekulárnych mechanizmov modulujúcich expresiu okludínu a funkciu tesných spojení. Budeme tiež sledovať vplyv vybraných prírodných látok s protizápalovými účinkami na molekulárne mechanizmy modulujúce funkciu tesných spojení a integritu endotelu srdca počas záťaže organizmu endotoxínom. Poznanie mechanizmov, prostredníctvom ktorých prírodné látky chránia permeabilitu endotelu, môže perspektívne nájsť uplatnenie pri ochrane funkcie srdca pred poškodením,“ konštatovala zodpovedná riešiteľka.
Prevencia alebo liečba chorôb srdca
Pri prevencii, resp. pri farmakologickej liečbe chorôb srdca, sa odporúča aj zmena životného štýlu spojená s úpravou stravy, dodáva ešte. K ďalším odporúčaniam patrí podľa nej užívanie podporných nefarmakologických prípravkov s potenciálom znížiť riziko vzniku aterosklerózy a poškodenie funkcie srdca.
„Okrem omega-3 polynenasýtených mastných kyselín tu patria aj karotenoidy, známe svojimi antioxidačnými účinkami. Výsledky skúmajúce protektívny účinok karotenoidov na srdce nie sú jednotné. Bežne dostupné doplnkové prípravky obsahujúce karotenoidy sú väčšinou umelo syntetizované. Vplyv karotenoidov na endotel a jeho bariérovú funkciu nebol doteraz skúmaný.“
Cieľom projektu je preto skúmať:
- vplyv experimentálneho subchronického zápalu vyvolaného bakteriálnym endotoxínom na syntézu a distribúciu proteínov tvoriacich medzibunkové spojenia endotelu v srdci experimentálneho potkana,
- protizápalové účinky karotenoidov produkovaných kvasinkami na integritu spojení endotelu v srdci počas záťaže organizmu endotoxínom.
Kvasinkovú biomasu produkujúcu karotenoidy pripravujú kolegyne z Chemického ústavu SAV.
Typ výskumu
„Výsledky získané pri riešení projektu nemajú okamžitý realizačný výstup pre prax. Patria do základného výskumu, v rámci ktorého sa skúmajú základné mechanizmy regulujúce funkciu ciev a srdca počas fyziologických resp. patofyziologických podmienok. Výsledky týkajúce sa účinkov karotenoidov môžu predstavovať potenciálny základ pre vývoj prírodných účinných substancií, ktoré by sa dali využiť pri ochrane zdravia,“ dopĺňa ešte zodpovedná riešiteľka.
Informácie poskytla: RNDr. Ľudmila Okruhlicová, CSc., Centrum experimentálnej medicíny SAV
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /PublicDomainPictures/
Uverejnila: VČ