Rakovina prostaty je jednou z najčastejších príčin úmrtia na rakovinu u mužov vo väčšine oblastí sveta. Ročný počet úmrtí na rakovinu prostaty každým rokom stúpa. Odborníci tvrdia, že predpokladom pre čo najlepšie vyhliadky do budúcnosti je odhalenie ochorenia v počiatočnom štádiu, ktoré dokáže zvýšiť šancu na prežitie pacienta.
V snahe o stanovenie čo najskoršej diagnózy sa ako zlatý štandard používa PSA – prostatický špecifický antigén. Aby sme si tento pojem bližšie vysvetlili, ide o bielkovinu, ktorú tvoria žľazové bunky v tkanivách prostaty postihnutej rakovinou, ale aj zdravej prostaty. Avšak to nestačí. Vedci sa snažia hľadať špecifickejšie biomarkery, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť šancu na včasné odhalenie ochorenia. V práci s názvom Príprava nanoštrukturovaného biosenzora na detekciu sarkozínu – potenciálneho biomarkera rakoviny prostaty sa autori Štefánia Hrončeková, Tomáš Bertók a Ján Tkáč, Chemický ústav, Slovenská akadémia vied, zamerali na aminokyselinu sarkozín – medziprodukt, ktorého hladiny v moči aj v krvi sú pri rakovine prostaty zvýšené.
Ing. Štefánia Hrončeková vysvetlila, že v súčasnosti sú na úplnom začiatku výskumu, zatiaľ nepracujú s reálnymi vzorkami moču. „Medzi najdôležitejšie výsledky a ciele práce patrí vytvorenie čo najviac citlivého nanoštrukturovaného biosenzora, ktorým budeme schopní veľmi presne stanoviť prítomnosť aj veľmi malého množstva sarkozínu, potenciálneho biomarkera rakoviny prostaty, vo vzorkách moču pacientov s rakovinou prostaty, respektíve pacientov podozrivých na rakovinu prostaty. V budúcnosti by sme radi biosenzor optimalizovali na čo najnižšiu hodnotu limitu detekcie (LOD) s čo najrýchlejšou odozvou. Ideálne by bolo dosahovanie výsledkov z čo najmenšieho množstva vzorky.“
Význam ich práce spočíva podľa nej najmä v oblasti medicínskej diagnostiky. „V tíme sa snažíme o to, aby sme získané vedomosti a výsledky využili najmä v aplikačnej sfére, či už formou klinických testov pre nemocnice alebo formou domácich testov pre bežnú verejnosť.“ Ing. Štefánia Hrončeková uvádza, že PSA je nízko špecifickým biomarkerom, čo znamená, že zvýšenie jeho koncentrácie v krvi pacienta nemusí nutne potvrdzovať prítomnosť ochorenia.
„Kombináciou viacerých vhodných biomarkerov je možné presnejšie prerozdeliť pacientov s rakovinou prostaty od tých ostatných. V našej práci sme sa zamerali na biomarker sarkozín. V budúcnosti budeme možno schopní pomocou tohto biosenzora v kombinácii s inými biomarkermi vyvinúť diagnostický prístup, ktorý môže v skorom štádiu správne odhaliť rakovinu prostaty a zvýšiť tak šance na prežitie pacienta, rovnako ako aj znížiť náklady na liečbu ochorenia a vyhnúť sa finančne náročným a pre pacienta častokrát veľmi nepríjemným vyšetreniam, ako je napríklad biopsia prostaty. Aby sme sa do tohto bodu dostali, čaká nás ešte veľa práce a meraní,“ uzavrela.
So svojou prácou sa tento vedecký tím zapojil do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.
*********************************************
Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.
Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.
Informácie poskytla: Ing. Štefánia Hrončeková
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /JESHOOTS-com/
Uverejnila: VČ