Na svete je 1,1 miliardy fajčiarov a do roku 2025 sa očakáva ich zvýšenie na 1,6 miliardy.
Zdroj: iStockphoto.com
Nový výskum publikovaný v časopise The FASEB Journal ukazuje, že e-cigarety môžu na pľúcach vyvolať bunkové a molekulárne zmeny. Pridlhé vdychovanie aerosólov z e-cigariet spôsobilo myšiam zmeny na pľúcnych imunitných bunkách aj v génoch.
Smutná štatistika
Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR chodí po Zemi 1,1 miliardy fajčiarov a do roku 2025 sa očakáva ich zvýšenie na 1,6 miliardy. Na ochorenia súvisiace s fajčením zomiera ročne 3,5 milióna ľudí a ak bude trend fajčenia pokračovať, v roku 2025 ich zomrie približne 10 miliónov. Z dôvodu známych zdravotných rizík si mnohí dávajú predsavzatia, že prestanú fajčiť, no podľa štatistík sa to podarí ročne menej ako 10 percentám.
E-cigarety boli vyvinuté začiatkom 21. storočia ako nástroj na odvykanie od fajčenia. Sú navrhnuté tak, aby simulovali jeho proces. Transformujú tekutý základ na aerosól, ktorý sa do pľúc ľahko vdychuje. Pri vapingu ľudia inhalujú nikotín rovnako ako pri fajčení, no výhodou je eliminácia nežiaducich javov, napríklad zápachu, popálenín od cigariet, nebezpečenstva vyplývajúceho z horiaceho procesu, znečisťovania prostredia ohorkami a podobne.
Elektronické cigarety obsahujú rôzne množstvá zvlhčovačov, najčastejšie zmes propylénglykolu (PG) a rastlinného glycerínu (VG), arómy a nikotínu. Hoci sú mnohé zložky vo všeobecnosti uznané ako bezpečné pre orálnu konzumáciu, nevieme zatiaľ plne vyhodnotiť ich riziko pri aerosóle a následnej inhalácii.
Tento spôsob fajčenia si obzvlášť obľúbila mládež, pričom 19,6 percenta stredoškolákov uvádza, že preferuje viac e-cigarety ako klasické fajčenie. Názory na toxicitu elektronických cigariet sa aj medzi odbornou verejnosťou rôznia. Dôvodom je problém, že výrobcovia používajú rôzne zloženia kvapalín, materiálov a koncentrácií nikotínu, a preto sa výsledky štúdií ťažko generalizujú.
Fajčenie a pľúca. Zdroj: iStockphoto.com
Potenciálne riziká elektronických cigariet
Vedci sa rozhodli skúmať obľúbený typ e-cigariet, ktoré obsahujú silnú nikotínovú bázu a slabú organickú kyselinu (napríklad kyselinu benzoovú), ktorá vytvára po aktivácii zariadenia nikotínovú soľ. Tie organizmus znáša dobre, čo umožňuje výrobcom zvýšiť koncentráciu nikotínu. Okrem toho sú zložené z nichrómového vykurovacieho telesa a nehrdzavejúcej ocele, ktoré môžu viesť k prenikaniu kovov do prostredia.
„Dlhodobé zdravotné následky vapingu zatiaľ nie sú známe. Naše výsledky však ukazujú, že vdychovanie pár spôsobuje rozsiahle zmeny v pľúcach. Tieto produkty nie sú inertné a ak sa používajú dlhodobo, môžu viesť k poškodeniu pľúc,“ tvrdí hlavná autorka štúdie Carolyn Bagloleová z McGill University v Montreale.
Myši, ktoré boli mesiac vystavené aerosólu z e-cigariet (obsahovali 59 miligramov nikotínu na mililiter), mali v pľúcach zvýšené počty neutrofilov, typ bielych krviniek, ktoré sú charakteristickým znakom akútneho zápalu a ako prvé sa snažia bojovať s infekciou a komunikovať s inými bunkami. Vedci pripisujú vinu zvlhčovačom a upozorňujú, že časom sa môže vyvinúť chronická neutrofília, ktorá je spojená s poškodením pľúc, pretože sa uvoľňujú proteíny, ako je neutrofilná elastáza (NE) a matricové metaloproteinázy (MMP).
Analýzami génov odhalili, že došlo k zmenám vo viacerých biologických dráhach, z ktorých sú mnohé spojené s reguláciou biosyntézy a funkciou pľúcneho epitelu alebo degranuláciou neutrofilov a bunkovou signalizáciou, hlavne makrofágov. Práve tie majú v imunitnej odozve nezastupiteľnú funkciu. Iné štúdie tiež poukázali, že e-cigarety môžu spôsobovať starnutie buniek, destabilizáciu štruktúry chromatínu a iné neželané vplyvy na metabolické procesy.
Aj napriek tomu, že myši nie sú ľudia, vedci sa zhodnú na tom, že e-cigarety môžu pôsobiť na pľúca negatívne, či už na bunkovej, alebo na molekulárnej úrovni.
Zdroj: UVZSR, Scitechdaily. DOI: 10.1096/fj.202201392R
