Peter Stanko študuje v poslednom ročníku Lekárskej fakulty UK v Bratislave. V budúcnosti, po skončení štúdia, by sa chcel stať špecialistom v oblasti kardiológie a popri praxi sa venovať aj výskumu v tejto oblasti. Zapojil sa do projektu Študentská vedecká odborná činnosť (ŠVOČ) a so svojou prácou „Efekt ivabradínu na remodeláciu srdca a aorty pri zlyhaní srdca indukovanom izoprenalínom“ sa v predklinickej sekcií umiestnil na prvom mieste.
Býva v Chorvátskom Grobe, neďaleko Bratislavy a jeho záľubou nie je len medicína. Čas si nájde aj na hru na gitare, turistiku, v zime na lyžovanie, v lete na plávanie, kolektívne športy a prechádzky so psom. Už od začiatku štúdia na Lekárskej fakulte ho zaujímal najmä srdcovocievny systém. Šikovného mladého študenta sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Peter, kedy nám vlastne zlyháva srdce, čo sa vtedy deje v tele človeka. Prognózy hovoria o vysokých číslach výskytu takýchto pacientov?
P. STANKO: Zlyhanie srdca sa považuje za epidemické ochorenie moderného sveta, ktoré postihuje približne 1 až 2 % dospelej populácie a má veľmi zlú prognózu. Napriek tomu, že už 20 rokov existuje rad účinných liekov používaných pri liečbe pacientov so zlyhaním srdca, úmrtnosť na toto ochorenie zostáva vysoká a hľadanie nových ciest terapie patrí medzi základné úlohy kardiológie.
Zlyhanie srdca je stav, kedy srdce „nevládze prečerpávať krv do tela“, teda nie je schopné zabezpečiť tkanivám dostatočné množstvo krvi a kyslíka pre ich správne fungovanie. Charakteristickým znakom tohto ochorenia je jeho neustála progresia – srdce postupne slabne.
M. H.: Čo je podstatou Tvojho výskumu v tejto oblasti?
P. STANKO: V živočíšnej ríši existuje vzťah medzi srdcovou frekvenciou (pulzom) a predpokladanou dĺžkou života. Otázka, či sa ľudský život dá predĺžiť spomalením srdcovej frekvencie, je diskutabilná. Ľudské srdce je predurčené k približne 3 miliardám úderov za život. Teoreticky, pri spomalení priemernej srdcovej frekvencie celoživotne zo 70 na 60 úderov za minútu, by sa predĺžil život človeka z 80 na 93,3 rokov.
Tak ako vysoký krvný tlak, aj vysoká frekvencia srdca je rizikovým faktorom, preto treba obe spomenuté veličiny udržiavať v normálnom rozsahu. Vysokú pokojovú srdcovú frekvenciu možno spomaliť liekmi. Bolo dokázané, že spomalením srdcovej frekvencie dochádza k zníženiu chorobnosti a úmrtnosti na srdcovocievne príhody.
Liečivo ivabradín dokázateľne spomaľuje srdcovú frekvenciu. V súčasnosti prebieha výskum, ktorý má zodpovedať otázku, či okrem spomalenia srdcovej frekvencie je ivabradín schopný ovplyvniť aj krvný tlak a zlepšiť štruktúru a funkciu zlyhávajúceho srdca a aorty. Z našich výsledkov vyplýva, že ivabradín zlepšil štrukturálne vlastnosti aorty a zlyhávajúceho srdca a zlepšil čerpaciu funkciu srdca, čo čiastočne pripisujeme spomaleniu srdcovej frekvencie a čiastočne tzv. pleiotropným účinkom ivabradínu, ktoré sa dejú nezávisle od spomalenia srdcovej frekvencie.
M. H.: Ako tieto zistenia raz pomôžu pacientom? Stane sa tento liek raz súčasťou terapie?
P. STANKO: Ivabradín predstavuje nádej v liečbe srdcového zlyhávania. Používanie ivabradínu reprezentuje nový pohľad na liečbu zlyhania srdca, založenú prevažne na spomaľovaní srdcovej frekvencie. Medzi liečivami používanými pri liečbe zlyhania srdca, ako sú napríklad β-blokátory a iné, iba ivabradín selektívne spomaľuje srdcovú frekvenciu, bez nežiadúcich účinkov na srdcovocievny systém. Budúcnosť ukáže, akým smerom sa bude liečba srdcového zlyhávania uberať.
M. H.: Prečo si sa rozhodol vydať sa v živote cestou pomoci pacientom?
P. STANKO: Počas môjho štúdia na základnej škole a gymnáziu ma zo všetkého najviac bavili prírodné vedy a hoci som rád pomáhal ľuďom a pracoval s nimi, o možnosti stať sa lekárom som neuvažoval. V lete pred maturitným ročníkom sa môj postoj vykryštalizoval a momentálne si neviem predstaviť, že by som sa mal venovať niečomu inému, ako medicíne.
M. H.: Peter, ďakujeme za nové informácie, ktoré sa teraz môžu dostať k stále väčšiemu počtu čitateľov a želáme úspech Tebe a aj novému lieku, ktorý tak pozorne skúmaš.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ