Vedec roka SR 2015: Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV

10. máj. 2016 • Chemické vedy

Vedec roka SR 2015: Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV

Ing. Ján Tkáč, DrSc. (1972, Poprad) – vedúci oddelenia Glykobiotechnológie v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. 

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia bol v rokoch 1997 – 2000 doktorandom na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. V r. 2000 – 2001 pracoval ako vedecký pracovník v Chemickom ústave SAV. V r. 2001 – 2006 pôsobil ako vedecký pracovník vo Švédsku (Likopings Universtitet a Lunds Universtitet) a v r. 2006 – 2008 v Anglicku (Oxford University). Od roku 2009 pracuje opäť v Chemickom ústave SAV, najskôr ako vedecký pracovník, od r. 2011 vedúci vedecký pracovník a od r. 2013 je vedúcim oddelenia. Od roku 2010 pôsobí vo funkcii predsedu Vedeckej rady v Chemickom ústave SAV. Od roku 2013 je editorom pre časopisy Chemical Papers a Open Chemistry. 

V roku 2003 bol recipientom prestížneho štipendia Marie Curie Individual Fellowship, v roku 2006 členom víťazného tímu v celosvetovej súťaži podnikateľských zámerov Nanochallenge 2006. V r. 2011 bol členom oceneného kolektívu, ktorý získal Cenu SAV za vedeckovýskumnú činnosť a tiež členom špičkového vedeckého tímu v SAV.  V r. 2012 ako prvý slovenský vedec získal grant od European Research Council (ERC). V r. 2014 získal ocenenie ministra školstva „Malá medaila Samuela Mikovíniho“ za medzinárodnú vedeckú spoluprácu. V tomto roku získal najvýznamnejší výsledok vedeckej práce za rok 2015 (II. oddelenie SAV) v kategórii medzinárodné vedecké projekty. 

V pedagogickej činnosti prednáša v odbore biochémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

 

Ing. Jánovi Tkáčovi, DrSc., bolo dňa 10. mája 2016 v Primaciálnom paláci v Bratislave udelené ocenenie Vedec roka SR 2015.  Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor. 

M. B.: Dnes Vám bolo udelené prestížne ocenenie Vedec roka SR 2015. Čo pre Vás toto ocenenie znamená? Na koho alebo na čo ste si v tej chvíli spomenuli?

J. TKÁČ: V prvom rade je to ocenenie práce celého kolektívu, keďže vedecká práca je tímovou disciplínou a bez kolektívu šikovných a zvedavých ľudí by to nebolo možné. Na začiatku som ich ťahal ja, teraz ma zase častokrát tlačia oni. Zároveň je to silný záväzok do ďalšej práce, aby sme nepoľavili. Som vďačný riaditeľovi Chemického ústavu SAV, ktorý inicioval nomináciu na toto ocenenie, bez neho by som o tom neuvažoval. Samozrejme som si spomenul na všetkých, ktorí ma výraznejšie usmernili robiť to, čo robím. Už skôr som spomínal, že k chémii ma dostali otcove zaprášené knihy na povale, ďalej to bola profesorka chémie na gymnáziu Dominika Tatarku v Poprade Mária Rothová, ktorá z chémie pre mňa urobila predmet, ktorý nebol strašiakom, ako to zvyčajne býva, práve naopak.

Veľmi vďačný som mame, ktorá mi umožnila študovať na Chemickotechnologickej fakulte STU (teraz Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave) i napriek skromným podmienkam doma a na vysokej škole hlavne už nebohému doc. Šturdíkovi, ktorý ma nakazil svojím entuziazmom že vedecká práca je „in“, a preto som pod jeho vedením nastúpil na doktorandské štúdium. Po skončení doktorandského štúdia mi podal pomocnú ruku Dr. Gemeiner, ktorý ma prijal do svojej skupiny na Chemickom ústave (ChU) SAV a ktorý mi trpezlivo toleroval dlhodobé stáže (celkovo 7,25 roka) v zahraničí (univerzity v Linkopingu a Lunde vo Švédsku a Oxforde v UK), a po skončení ktorých mi umožnil vrátiť sa späť na ChU SAV a vytvoril vhodné podmienky na prácu. Uvedomujem si, že ERC grant bol poslednou veľmi dôležitou kockou do skladačky, aby všetko pekne do seba zapadlo a aby som mohol robiť to, čo ma baví a napĺňa. Vďačný som aj svojej rodine, ktorá bola so mnou počas túlania sa po univerzitách v zahraničí a ktorá už akosi samozrejme berie, že vedecká práca nerozlišuje, či je piatok alebo sviatok.     

Ing. Ján Tkáč, DrSc. pri preberaní ocenenia od minstra školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Plavčana

 

M. B.: Ocenenie ste získali za využitie nanotechnológií pri konštrukcii rôznych zariadení aplikovateľných v oblasti glykomiky a diagnostiky rozličných ochorení vrátane rakoviny prostaty. Mohli by ste nás v krátkosti oboznámiť s Vašim projektom? 

J. TKÁČ: V projekte ide o kombináciu dvoch „horúcich“ vedných oblastí, ktoré sa v súčasnosti búrlivo rozvíjajú – glykomiky a nanotechnológií. Hlavným tŕňom v päte v oblasti glykomiky, ktorá skúma funkcie komplexných sacharidov (cukrov) v živých organizmoch, je značná podobnosť vlastností sacharidov, čo komplikuje ich analýzu. Je preto vysoko žiadúce do oblasti glykomiky zavádzať nové metódy, ktoré majú potenciál tieto problémy riešiť. A o tom tento projekt je – navrhovať možnosti ako efektívne analyzovať komplexné cukry aj v nízkych množstvách s využitím nanomateriálov alebo techník, ktoré nám umožňujú proces analýzy kontrolovať v nanoškále (1 nm, čo je typický rozmer nanosveta je približne 1/100 000 priemeru ľudského vlasu). Aplikačným cieľom je v konečnej fáze konštrukcia zariadení s využitím týchto nových poznatkov, ktoré je možné využiť v diagnostike rozličných ochorení vrátane rakoviny prostaty.     

M. B.: Ako dlho ste pracovali na tomto projekte a kedy sa budú môcť jeho výsledky využívať v praxi? 

J. TKÁČ: Projekt začal v roku 2013 a dosiahli sme mnohé sľubné výsledky v podobe prípravy rozličných zariadení, ktoré boli schopné stanoviť ultranízke množstvá komplexných sacharidov a niektoré z týchto zariadení patria k dosiaľ najcitlivejším zariadeniam popísaným v odbornej literatúre. V súčasnosti intenzívne pracujeme na možnosti využitia týchto zariadení v analýze klinických vzoriek, akými sú ľudské séra od pacientov s rozličnými ochoreniami (reumatoidná artritída, systémová skleróza, rakovina prostaty, ale i leukémia) a výsledky sú v niektorých prípadoch značne povzbudzujúce. Je však potrebné do štúdií zaradiť väčšie množstvo vzoriek na overenie spoľahlivosti meraní, či na odladenie spôsobu akým sa vzorky pred meraním upravia. V prípade rakoviny prostaty sa snažíme o to, aby sme mali prístup ku vzorkám od pacientov s rozličným štádiom ochorenia, s cieľom vyvinúť metódu tak, aby sme vedeli odlíšiť pacientov, ktorí potrebujú chirurgický zákrok od tých, ktorých nie je potrebné takto „trápiť“. Je to ešte dlhá cesta.     

príhovor Ing. Jána Tkáča, DrSc. po prebratí ocenenia

 

M. B.: Na čom pracujete v súčasnosti? 

J. TKÁČ: Momentálne sa venujeme možnostiam využitia veľmi progresívneho nanomateriálu súčasnosti  grafénu, za objav ktorého bola udelená Nobelova cena za fyziku v roku 2010. Využívame však aj ďalšie nanomateriály, ktoré majú úžasné vlastnosti a ktoré by nám mohli pri príprave spoľahlivých a citlivých diagnostických zariadení pomôcť. Veľmi sľubnou oblasťou je možnosť využitia našich prístupov v diagnostike leukémie. Pri jej liečení nie je také jednoduché navrhnúť spôsob liečenia, ktorý môže byť úspešný. Zistilo sa, že na otázku: Ktoré liečivo použiť efektívne pri tomto pacientovi? nedokáže dať vždy jednoznačne odpoveď genomika (analýza génov, či DNA) ani proteomika (analýza proteínových biomarkerov) a my dúfame, že glykomika samotná, alebo v kombinácii s genomikou či proteomikou môže byť tou správnou odpoveďou. V tom prípade by sme mohli byť blízko k personalizovanej medicíne, keď by bolo možné liečiť pacienta individuálnou liečbou na základe jedinečných vlastností každého z nás a istého „diagnostického odtlačku“.     

M. B.: Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť vo vede? 

J. TKÁČ: Ja si dávam vo väčšine prípadov krátkodobé ciele, tie sa potom ľahšie napĺňajú. ;-) Momentálne je to udržanie si skupiny veľmi šikovných ľudí prostredníctvom žiadosti o zahraničné projekty, čo je veľmi náročná úloha. Z dlhodobejšieho hľadiska je to úsilie zúročiť nadobudnuté vedomosti, zručnosti či postupy v aplikačnej sfére. Nemusí ísť nutne o komerčný produkt, ale pracovať tak, aby výsledky výskumu mohli byť ľuďom užitočné. Rád by som v spolupráci s kolegami v skupine prispel tou troškou k pochopeniu toho ako možno využiť glykomiku a nanotechnológie v personalizovanej medicíne budúcnosti.  Držte nám palce!.    

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor. Blahoželáme k oceneniu a samozrejme budeme Vám držať palce k ďalším úspechom.

 

Rozhovor pripravila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: Ján Michálik, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

 

Ďalšie rozhovory s víťazmi jednotlivých kategórii súťaže Vedec roka SR 2015 Vám prinesieme zajtra pod názvom:

Vedkyňa roka SR 2015: doc. Monika Rychtáriková z STU Bratislava

a

Osobnosť roka v oblasti technológií: Daniel Šlosár

 

Súvisiace:

Hore
Noc výskumníkov 2020
Quark_11/2020
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Vírusy sú veľmi primitívnou formou „života“, s ktorou sa denne stretávame.
Zistite viac