Sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa nachádza kaštieľ, ktorý sa s pôvodným zariadením a zbierkami zachoval po 2. svetovej vojne ako jediný na Slovensku. Ide o kaštieľ Andrássyovcov v Betliari. Aj to môže byť dôvod, prečo by ste túto skutočne cennú historicko-kultúrnu pamiatku počas leta nemali obísť. Odporúčame vám ju ako tip kam za vedou.
Betliar toho v rámci historických súvislostí ponúka veľa. Ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku, kaštieľ vlastnili Bebekovci a pravdepodobne oni si na mieste dnešnej stavby dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začala takmer štyristoročná „vláda“ jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu – staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.
Expozícia v priestoroch kaštieľa Betliar vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2 308 m2. Situovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív).
Návštevníci tu majú možnosť aspoň približne spoznať životný štýl aristokracie, konfrontovať sa s jej záľubami i vkusom. Interiéry kaštieľa ponúkajú možnosť vidieť vzácne umelecké diela starých i moderných majstrov, galériu predkov rodu Andrássy, historickú knižnicu, historický nábytok, umelecko-priemyselné predmety, poľovnícke trofeje či exotické africké a ázijské zbierky. V kaštieli je vystavených takmer 500 výtvarných diel, z ktorých väčšinu tvoria portréty členov rodu a ich príbuzných.
Na prvom poschodí bola v 19. storočí vo veľkej hale vytvorená galéria predkov, ktorá pôvodne slúžila aj ako priestor pre prezentáciu zbierok a rôznych vzácností a kuriozít. V súčasnosti tu nájdeme aj portrét Štefana I. Andrássyho, ktorého historici považujú za zakladateľa staršej betliarskej vetvy rodu. Jeho podobizeň pochádza od neznámeho majstra zo začiatku 18. storočia. Väčšina obrazov andrássyovskej galérie predkov pochádza od neznámych majstrov 18. a 19. storočia, preto sú signované diela zaujímavejšie a niekedy aj hodnotnejšie. Medzi takéto patrí portrét Márie Balassa z roku 1729 od Carla Emricha, dvorného maliara Balassovcov i Koháryovcov.
Mimoriadnu pozornosť si zaslúži sieň Nádasdyho husárov (jedáleň), kde je vystavených 34 portrétov husárov v uniformách z druhej polovice 18. storočia. Portréty majú i napriek svojej schematickosti a strnulosti vysokú hodnotu. Okrem toho, že ide o jedinú intaktne zachovalú vojenskú galériu u nás, na niektorých portrétoch je zachytené meno a hodnosť pána z portrétu. Podobné vojenské galérie sa na Slovensku nachádzajú vo Svätom Antone, na Červenom Kameni a torzo v jasovskom kláštore. Pandanty betliarskych husárov môžeme nájsť v Budapešti v Jankovichovej zbierke, tie sú však na vyššej umeleckej úrovni.
Z portrétov členov rodu z 18. storočia púta pozornosť predovšetkým portrét Antona Andrássyho, neskoršieho rožňavského biskupa v detskom veku. Barokový obraz z roku 1755 zachytáva jemného chlapca – študenta nitrianskeho seminára. Za povšimnutie stojí aj podobizeň prvej manželky Štefana I. Žofie Serédy, ktorej prirodzene mumifikované telo je vystavené v kaplnke hradu Krásna Hôrka. Jej portrét bol vytvorený za začiatku 18. storočia a Žofiu zachytáva v honosných barokových šatách s ružou v ruke. Omnoho bohatšia a rôznorodejšia je však kolekcia portrétov Andrássyovcov z 19. a začiatku 20. storočia, z ktorých početná skupina pochádza od uhorského maliara Žigmunda Vajdu, dvorného maliara Emanuela I. a jeho syna Gejzu I. Vajda vytvoril v roku 1890 dokonca aj fresku v červenom prijímacom salóne, kde už uplatnil prvky nastupujúcej secesie. Niekoľko portrétov maľoval aj vynikajúci maliar s košickými koreňmi Július Benczúr, ktorý zachytil podobu Juliusa I. i Gejzu I.
Okrem týchto diel sa od neho v jednej miestnosti nachádza aj obraz bieleho koňa – ide o štúdiu k Benczúrovej veľkej historickej kompozícii „Späť obsadenie Budína od Turkov v roku 1686“. V zbierkach sa nachádza viacero historických malieb, z ktorých vyniká monumentálna kompozícia rakúskeho maliara Franza Adalberta Seligmanna z roku 1887, zobrazujúca poľovačku cisára Otta I. s pážaťom Leopoldom I. Babenbergom, ktorý svojho pána zachránil pred rozzúreným medveďom – cisár mu za hrdinský čin v roku 975 daroval územie dnešného Rakúska.
Andrássyovci boli známi v celom Uhorsku ako zberatelia starožitností i umeleckých diel. Dnes majú návštevníci Betliara vďaka tejto zberateľskej vášni možnosť vidieť diela významného holandského maliara zátiší Otta Marseus van Schrieck zo 17. storočia či tabuľovú maľbu klaňanie sa troch kráľov z druhej polovice 16. storočia od neznámeho holandského maliara. Zo 17. storočia pochádza rozmerná bojová scéna od flámskeho maliara Jeana B. van der Meirena, ktorá zachytáva boj medzi vojskami Karola Lotrinského a Turkami pri Osijeku v dnešnom Chorvátsku v roku 1688. Meirenova maľba patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu na Slovensku.
Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, je v nej viac než 1 5000 zväzkov.
Ak sa pozrieme ďalej do histórie kaštieľa Betliar, počiatočné fázy jeho stavebných dejín sú nejasné, a preto dostávajú priestor skôr dohady. Klenby s lunetami, ktoré sa zachovali v takmer celom prízemí, pochádzajú zo 17. storočia. V tej dobe bol stavebný ruch zaznamenaný aj na hrade Krásna Hôrka. Odborníci však vedia o dvoch rozsiahlych stavebných úpravách kaštieľa, ktoré sa spájajú so vzrastom významu rodu, ktorý koncom 18. storočia získal grófsky titul a stále viac sa angažoval v železorudnom priemysle. O klasicistickej podobe kaštieľa za grófa Leopolda Andrássyho z 80-tych až 90-tych rokov 18. storočia je možné dozvedieť sa predovšetkým z archívnych prameňov, no dokumentujú ju aj pruské a české klenby v severnom trakte prvého poschodia (niekdajšie hosťovské apartmány). V tej dobe sa začal okolo kaštieľa vytvárať aj rozsiahly anglický park s početnými romantickými stavbičkami. Medzi nimi sa nachádza aj klasicistická rotunda, ktorá pôvodne slúžila ako knižnica (od roku 1905 je knižnica v kaštieli), a ktorú založil Leopold Andrássy, veľký zberateľ a slobodomurár.
Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov nepretržite takmer až do roku 1945, len niekoľko rokov 19. storočia bol v rukách rodu Nádasdyovcov (kúpou od Imricha Andrássyho), ktorí ho zasa predali Pálffyovcom a Grovestinsovcom. Starý rodový majetok so sídlom získal späť pre Andrássyovcov gróf Emanuel I., ktorý sa stal významnou osobnosťou kultúrno-spoločenského života Uhorska i výraznou postavou vtedajšieho železorudného priemyslu, preto ho prezývali „Železný gróf“. Práve k jeho menu sa viaže posledná veľká prestavba kaštieľa v rokoch 1881 – 1886, ktorá mu dala dnešný vzhľad. Počas tejto romantickej – historizujúcej prestavby bol pôvodný klasicistický objekt nadstavaný o jedno celé poschodie a na západnej strane bola vybudovaná mohutná veža neogotického schodiska. Na východnej strane bola zasa postavená vežička na vzor veže slávneho sedmohradského hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Nebojsa) s dlátkovou strieškou, ostatné veže majú striešky francúzskeho typu.
Isto tiež stojí za to schladiť sa v krásnom parku kaštieľa Andrássyovcov v Betliari, kde sa môžete pokochať rozkvitnutými ružami v obnovených záhonoch a v rozáriu. Múzeum tak nadviazalo na tradíciu Andrássyovcov v pestovaní ruží, ktoré krášlili okolie kaštieľa od 80-tych rokov 19. storočia až do konca druhej svetovej vojny. Ako podklad k výsadbe ruží poslúžili historické fotografie, ktorých je v SNM-Múzeu Betliar viac ako 10 000.
Počas celých prázdnin v júli a v auguste je kaštieľ v Betliari otvorený aj v pondelky, teda 7 dní v týždni. Rovnako tak sa vždy v sobotu od 19.00 hod. konávajú večerné prehliadky kaštieľa, na ktorých sa návštevníci dozvedia veľa z histórie kaštieľa.
Zdroj informácií a foto: kaštieľ Betliar
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ