Tento akademický rok je výnimočným pre novo zrekonštruovanú Univerzitnú knižnicu Žilinskej univerzity v Žiline, ktorá sa do svojich služieb rozhodla zakomponovať úspešný start-up roku 2015. Ide o spojenie novej technológie vo forme smart – inteligentnej lavičky, nabitej mnohými funkciami a tradičnej formy vypožičania si knihy prostredníctvom už známych knižničných búdok. K dispozícii je napríklad USB nabíjanie mobilných zariadení, ale aj tepelne regulované sedenie pomocou ekologických solárnych panelov. Záujemcovia môžu nájsť knižničnú búdku napríklad v žilinskom lesoparku, resp. pri Vodnom diele Žilina. Univerzitná knižnica je vôbec prvou inštitúciou, ktorá nainštalovala inteligentnú lavičku v žilinskom regióne.
Slávnostný krst prvej inteligentnej lavičky v Žiline a novej knižnej búdky sa konal koncom septembra 2017. „Nemôže byť dobrá škola bez dobrej knižnice. Sú to spojené nádoby navzájom prelínajúce svoje činnosti, cieľové skupiny, ich potreby, procesy, nápady, inovácie. Symbióza univerzitnej knižnice a materskej inštitúcie je dlhodobý a dá sa povedať nikdy nekončiaci proces. Tak to bolo v minulosti a napriek všetkým technologickým vymoženostiam a scenárom, tak to bude aj v budúcnosti. Aspoň v budúcnosti, ktorú si naše generácie dokážu projektovať,“ uvádzajú pracovníci knižnice Žilinskej univerzity na svojom webovej stránke.
V histórii tejto knižnice boli zaznamenané významné medzníky. Jej vznik sa datuje pri zrode novej Vysokej školy dopravnej v roku 1961, ktorá bola presídlená z Prahy. Knižnica poskytovala svoje služby v historickom Spanyolovom dome na terajšom Hlinkovom námestí v Žiline. Služby zodpovedali personálnym, priestorovým a finančným možnostiam doby. Prvé obdobie razantnejšieho rozvoja nastalo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Akademické knižnice sa v krajine menili na knižnice a študijno-informačné strediská. V tomto období sa knižnica volala Ústredná knižnica a študijno-informačné stredisko.
Obdobie nástupu nových technologických noviniek znamenalo doplnenie služieb, ktoré boli založené na sekundárnom spracovaní literatúry a vedeckých informácií v nej. Z pohľadu dnešných možností vyhľadávania informácií, surfovania v zdrojoch by obrázky rešeršnej činnosti tej doby vyzerali určite úsmevne. Knižnice, ktoré chceli získať informácie z databázy v Prahe ( Ústředí vědecko-technických a ekonomických informací) museli mať počítač napojený cez modem a telefón do Prahy a potom mohli začať rešeršovať v databáze. Vyhľadávací jazyk sa podobal strojovému, znalosť logických operandov mala podstatný význam pre úspešnosť rešerše. Takýmto spôsobom sa aj u nás zakladala práca s databázami, plnými textami, citáciami až po dnešné procesy a projekty v oblasti digitalizácie.
Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia sa udiali mnohé razantné spoločenské zmeny. Okrem nových technológií sa knižnica presťahovala do priestorov na ulici Vysokoškolákov (dnešné pôsobisko). Budovu určenú pôvodne na úplne iné účely bolo potrebné prispôsobiť, prestavať a dotvoriť pre potreby knižnice. Tento proces v podstate trvá až do súčasnosti.
Knižnica sa premenovala na Univerzitnú knižnicu v roku 1997. Výrazne rozšírila svoje činnosti, zaviedla automatizovaný knižnično-informačný systém (Dawinci), stala sa partnerom v národných projektoch sprístupňovania informácií v databázových systémoch (aktuálne NISPEZ II).
Univerzitná knižnica v Žiline v súčasnosti zachytáva všetky moderné technologické trendy a v rámci možností sa ich snaží preniesť do svojich služieb. Jej pracovníci zabezpečujú prípravu projektu digitalizácie fondov, rokujú tiež o účasti v projekte elektronického publikovania, mapujú nové databázy na trhu, prinášajú workshopy a prezentácie citačných, textových, informačných databáz, ponúkajú školenia k systémom vyhľadávania, prípravy vedeckých textov a podobne.
Hlavnou úlohou knižnice je spravovať univerzitný elektronický knižnično-informačný systém, získavať, odborne spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať domáce a zahraničné, vedecké a odborné informačné dokumenty bez ohľadu na ich formu.
Stav fondu knižnice vrátane čiastkových knižníc (k 31. 12. 2016)
Služby Univerzitnej knižnice bude v akademickom roku 2017/2018 využívať 7 775 študentov spolu v 179 akreditovaných študijných programoch vo všetkých formách a stupňoch vysokoškolského štúdia. Tento rok sa vyučuje na siedmich fakultách (Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Strojnícka fakulta, Elektrotechnická fakulta, Stavebná fakulta, Fakulta riadenia a informatiky, Fakulta bezpečnostného inžinierstva a Fakulta humanitných vied). Zo všetkých prijatých uchádzačov sa do bakalárskeho štúdia zapísalo 2 225 študentov, z toho 2 096 študentov bude denných a 129 externých. Univerzitu teší aj pozitívny trend v počte zapísaných zahraničných študentov. V tomto roku sa tu bude vzdelávať 167 študentov z krajín mimo SR. V prvý týždeň akademického roka je k dispozícii už tradične Infopoint – miesto, na ktorom súčasní študenti ochotne pomôžu a poradia študentom prvých ročníkov zorientovať sa v novom prostredí.
Každoročne pomáhajú odborové a podnikové štipendiá a štipendijné stáže vo významných spoločnostiach z oblasti strojárenstva a dopravy zvyšovať záujem najmä o technické študijné programy. Odborové štipendiá sú poskytované viac než 1 000 študentom určených študijných programov každý rok. Taktiež môžu študenti získať motivačné štipendiá, prospechové, mimoriadne alebo fakultné, ak budú mať výborný prospech, prípadne dosiahnu mimoriadny výsledok v oblasti štúdia, výskumu, športovej či umeleckej činnosti.
Žilinská univerzita v Žiline sa vo veľkej miere snaží vytvárať pre svojich študentov a zamestnancov priaznivé podmienky pre štúdium a prácu. Počas predchádzajúcich mesiacov došlo k rekonštrukcii niekoľkých budov zo štrukturálnych fondov Operačného programu Kvalita životné ho prostredia – Zníženie energetickej náročnosti budov Žilinskej univerzity v Žiline. Zrekonštruovali sa internáty a postupne prebiehajú rekonštrukcie aj na iných budovách univerzity.
Informácie poskytla: Ing. Martina Slavíková z oddelenia pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
