Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vie tvoj mobilný telefón viac o tebe ako ty sám?

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto

Nové aplikácie a služby sa nepretržite dostávajú na trh a do našich životov. Internetové pripojenie je dostupné takmer všade a za prístupnú cenu pre všetkých.

V posledných rokoch nastal obrovský rozmach a rozvoj nových typov zariadení, tiež označovaných ako inteligentné objekty (z angl. smart objects). Tieto zariadenia sú čoraz viac výkonnejšie, inteligentnejšie, majú väčšiu pamäť (úložisko), disponujú rôznymi zabudovanými senzormi, pričom sú oproti minulosti menšie, tenšie a ľahšie. Inteligentné objekty môžu byť ľubovoľné fyzické objekty, ktoré sú schopné získavať alebo odosielať informácie do okolia alebo zobrazovať dáta prijaté z riadiacej jednotky. Inteligentnými objektmi sú aj rôzne senzory, ktoré produkujú dáta. Jednou z kľúčových úloh je riadenie takýchto objektov, aby sa zabezpečila ich efektívna prevádzka, optimálna spotreba energie a pod. Avšak, aj v tejto oblasti je stále niekoľko nezodpovedaných otázok a problémov, ktoré treba vyriešiť. Tieto výzvy sú väčšinou z oblastí bezpečnosti, dôveryhodnosti, štandardizácie a interoperability medzi inteligentnými objektmi. Okrem vyššie uvedených výziev je tiež potrebné sa zaoberať otázkou veľkého množstva dát, ktoré sú výsledkom činnosti inteligentných objektov. Ako vhodným riešením sa ukazuje použitie Cloud Computing-u pre zber, spracovanie a analýzu dát z heterogénnych prostredí.

aplikácie

 

V aprílovej Bratislavskej vedeckej cukrárni, ktorá sa uskutočnila 19. 4. 2016 na pôde CVTI SR, prebiehala debata týkajúca sa tejto témy pod názvom: Vie tvoj mobilný telefón viac o tebe ako ty sám? Odborníci na túto tému Ing. Ján Zelenka, PhD. a Ing. Ján Maťo priblížili študentom stredných škôl spomínanú problematiku podrobnejšie.

Po krátkej histórii vývoja mobilnej komunikácie a internetu od roku 1961, kedy Leonard Kleinrockpublikoval prvú prácu o toku informácií vo veľkých počítačových sieťach „Information flow in large communication nets“ až po súčasnosť, pripomenuli sme si spustenie prevádzky Google v r. 1998, začiatok zasielania SMS správ v r. 1993, rok 2000, kedy sa objavila nová sieť 3G a rok 2004, kedy nastúpil Facebook.Nasledovalo objasnenie základných pojmov cloud computing, data-mining a machine learning, ktoré súviseli s hlavnou témou, a tou bol Internet vecí – anglicky Internet of Things, skratka IoT).

Internet of thingsJednou z definícií Internetu vecí je, že funguje ako prepojenie jednotlivých zariadení prostredníctvom internetu bez aktívnej účasti človeka. Do Internetu vecí môže byť zahrnuté čokoľvek (tovar, stroj, spotrebič, budova, vozidlo, zvieratá, ľudia, …), ale základné stavebné kamene Internetu vecí tvoria inteligentné objekty. Inteligentné objekty môžu zdieľať poznatky a informácie o svojom stave a prostredí, ktoré získajú prostredníctvom senzorového systému. Čiže veci budú vďaka internetu komunikovať nielen s okolím, ale aj so svojim majiteľom. Výsledky tohto prepojenia je možné sledovať už dnes. Internet vecí je novým fenoménom a má potenciál zmeniť smerovanie celého priemyslu spotrebnej elektroniky. Zariadenia, ktoré majú akúsi vlastnú inteligenciu dokážu čoraz lepšie pochopiť návyky svojich majiteľov.

Ing. J. Maťo nám v závere prednášky priblížil, ako to v praxi funguje, na príklade riadenia inteligentného priestoru. Predstavil nám inteligentnú domácnosť, ktorá by mala zvýšiť náš komfort, optimalizovať prevádzkové náklady a bola by v tom zabezpečená aj ochrana majetku. Jej atribúty a benefity sú: ovládanie systému na diaľku, vykurovanie alebo chladenie závislé od vonkajšej teploty, osvetlenie závislé od vonkajších podmienok, ovládanie tieniacej techniky podľa počasia, ohrev pre domácnosť, automatické zavlažovanie trávnika, filtrácia a ohrev vody v bazéne.

V nadväznosti na Internet vecí študenti pochopili aj ďalšie pojmy, ktoré boli objasnené na príkladoch. Naše inteligentné telefóny skutočne vedia o nás viac ako my sami. Vedia nám pripomenúť, aké apartmány alebo hotely sme si naposledy pozerali pri výbere dovolenky, alebo aký tovar sme si naposledy cez internet vybrali. Tu sa uplatňuje práve pojem strojové učenie (machine learning). Kde všade sa využíva? Je to práve aj pri výbere dovolenky, alebo nákupe na internete alebo si náš inteligentný telefón zapamätá osoby, s ktorými najčastejšie komunikujeme.

Internet vecí má  významné miesto vo všetkých aspektoch nášho každodenného života, ale aj vo vývoji nových priemyselných procesov.

 

Spracovala: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Fotozdroj: prezentácia Ing. Ján Zelenka, PhD. a Ing. Ján Maťo

ilustračné foto: www.pixabay.com

Uverejnila: ZVČ

 

Ing. Ján MaťoIng. Ján Maťo je študentom doktorandského štúdia FIIT STU na pracovisku Ústavu informatiky SAV. Vyštudoval odbor počítačové a komunikačné systémy a siete na FIIT STU v Bratislave. Hlavná oblasť jeho výskumu sa týka internetu vecí s využitím strojového učenia a objavovaním skrytých poznatkov v dátach.

 

Ing. Ján Zelenka, PhD.Ing. Ján Zelenka, PhD., je mladý vedeckovýskumný pracovník Ústavu informatiky SAV. Vyštudoval odbor automatizácia – bezpečné riadenie procesov na KRIS ŽU v Žiline. Hlavnou oblasťou jeho výskumu sú vyhľadávacie techniky, biologicky inšpirované metódy riadenia a koordinácie skupiny mobilných robotov, optimalizácia a rozvrhovanie výrobných procesov.

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky