Fotografia zamrznutej bubliny s názvom Levitácia od Daniely Rapavej sa dostala na titulné strany viacerých časopisov. Ako upútavka na londýnsku výstavu, ktorú organizuje prestížna Royal Photographic Society, sa dokonca objavila aj na prvej strane britského denníka The Guardian.
Redakcia Quark: Vaša snímka Levitácia zaujala odbornú porotu Kráľovskej fotografickej spoločnosti, ktorá ju zaradila na významnú výstavu v Londýne. O akú výstavu ide?
D. RAPAVÁ: V rámci súťaže International Images for Science porota vybrala spomedzi 3 563 fotografií z celého sveta sto fotografií, z ktorých potom Kráľovská fotografická spoločnosť (RPS) v septembri tohto roku zorganizovala výstavu. Cieľom súťaže aj výstavy je propagácia a popularizácia krásy vedy. Výstava potrvá do júla 2018, pričom z Londýna poputuje do ďalších miest Veľkej Británie.
Redakcia Quark: Keď ste posielali svoju fotografiu do spomínanej súťaže, dúfali ste, že ju porota vyberie?
D. RAPAVÁ: Túto súťaž sledujem už niekoľko rokov, ale vôbec som ani nesnívala, že moja fotografia zaujme porotu. Som nadšenkyňa fotografie a vedy – vyštudovala som fyziku a venujem sa jej profesionálne vo hvezdárni v Rimavskej Sobote – a veľmi rada približujem vedu širokému publiku. Chcem ukázať, že veda nie je suchá záležitosť, že je plná krásy a harmónie a sú v nej nádherné emócie. Rada spájam vedu a umenie. A keďže tento rok sa súťaže mohli zúčastniť aj nečlenovia RPS, rozhodla som sa poslať aj ja, ale naozaj bez akýchkoľvek ambícií na úspech. Bolo mi jasné, že moje technické možnosti sú neporovnateľné s možnosťami vedcov vo svetových laboratóriách.
Redakcia Quark: Poslali ste len jednu fotografiu?
D. RAPAVÁ: Poslala som desať fotografií z viacerých tém, ktorým sa ako fotografka vedy venujem, nech si porota vyberie. Z mojej strany skôr išlo o to, aby som zistila, čo sa porotcom a ľuďom páči.
Redakcia Quark: A čo sa im páči?
D. RAPAVÁ: Zdá sa, že moje fyzikálne fotografie bublín. Ako som neskôr zistila, v rámci relevantných 36 svetových portálov, ktoré uverejnili informáciu o londýnskej výstave, sa nachádzala buď ako titulná snímka alebo ako súčasť úzkeho výberu práve moja Levitácia. Dokonca aj na stránkach pre nás exotických krajín, ktorých písmo nevieme ani prečítať.
Redakcia Quark: To vás zrejme potešilo…
D. RAPAVÁ: Určite. Krásne však na celej veci je, že hoci moje fotografie vyzerajú na prvý pohľad technicky náročné, netreba k tomu veľa a môže si ich urobiť naozaj každý. Keďže prírodné procesy, ktoré zachytávam, napríklad rast kryštálov a rozklad svetla, sú dynamická záležitosť a chcem fotografovať detaily, treba manuálne zaostrovať. Makroobjektívy majú veľmi malú hĺbku ostrosti, preto si treba vybrať, čo chceme odfotografovať a na to zaostriť. Pri bubline veľkej ako slivka sú už okraje neostré. Ale nie je ani cieľom, aby boli ostré obe, predná i zadná strana, pretože ostrý detail vpredu lepšie vynikne na neostrom pozadí. Na takéto veci je automatika vlastne nepoužiteľná.
Rada by som podotkla jednu vec. Keďže hovoríme o dynamike prírodných javov, nesúhlasím s označovaním tohto štýlu za inscenovanú fotografiu. Ja totiž nedokážem prírodu zaranžovať, zinscenovať. Ja jej len pripravím priestor, aby sa príroda v daných podmienkach prejavila. Môžem ju len rešpektovať, prispôsobiť sa jej, vybrať to najzaujímavejšie. Umelcom je príroda, ktorú len zachytávam.
Redakcia Quark: A čo vaše bubliny? To nie je aranžovanie?
D. RAPAVÁ: Je pravda, že vyfúknem bublinu, ale to je len javisko. Fotografujem totiž to, čo sa v nej deje.
Redakcia Quark: A tak sa dostávame k vašim bublinám. Sú to nejaké špeciálne bubliny?
D. RAPAVÁ: Ide o hustý saponátový roztok s prídavkom cukru, prípadne glycerínu. Tie sú tam kvôli stabilite, aby bublina dlhšie vydržala. Je dobré, keď sa roztok pripraví deň pred fotografovaním, ale nie je to nutné. Potom už len stačí nájsť dobré miesto, pozadie, závetrie, svetlo, vyfúknuť bublinu, dobre sa pozerať, nachádzať krásu, ktorú ponúka, a stláčať spúšť (smiech)…
Redakcia Quark: Ako ste sa dostali k fotografovaniu?
D. RAPAVÁ: Vždy som mala rada fotografovanie, dokonca som na VŠ chodila aj do fotografického krúžku. Keď sa začala éra digitálnych fotoaparátov a dostala som sa k makroobjektívu, práve prostredníctvom výzvy Agentúry na podporu výskumu a vývoja, začala som sa fotografovaniu venovať veľmi intenzívne. Bol to spočiatku najmä svet v astroparku našej hvezdárne, hmyz, kvety, farebné pavučiny. Raz som si však pri fotografovaní ľadu uvedomila, že ho vidím jemne farebne a odtiaľ bol len krôčik k ďalším bežne neviditeľným javom v polarizovanom svetle, a to nielen ľadu, ale aj celofánu, plastu či chemikálií. Neskôr ma nadchlo fotografovanie bublín a potom aj tých zamrznutých. Časom som prišla na to, ako sa nielen správne pozerať, ale aj ako to zvečniť.
Rozhovor pripravila: redakcia Quark
Foto: archív Daniely Rapavej
Uverejnila: VČ
Celý rozhovor s Danielou Rapavou, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 12/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.