V dobe založenia popularizačného časopisu Quark v roku 1995 priniesla prebiehajúca zmena režimu spolu s otvorením hraníc možnosť obrovskej diverzity v mnohých oblastiach, motorizmus nevynímajúc. Už nič nestálo v ceste pri zadovážení si amerického, nemeckého, talianskeho či ázijského auta, čo bola dovtedy vec takmer nemožná. Samozrejme, úplne jednoduché to zase nebolo, zahraničné značky sa stali často pre bežných občanov kvôli vysokej ceny nedostupnými.
Postupom času, sa našťastie situácia zmenila a dnes je rozmanitosť vozidiel na našich cestách naozaj veľká. Okrem dostupnosti sa však zmenil aj komfort či bezpečnosť, a to tak pasívna ako aktívna.
Vtedy a dnes
Pri prelistovaní prvých čísel Quarku z roku 1995 sa objavil článok o koncepte modelu Initiale z dielne francúzskej automobilky Renault. Išlo o štvormiestneho kríženca limuzíny a kupé s celopresklenenou strechou. V aute boli otáčavé sedadlá potiahnuté kožou, príručný palubný bar či videorekordér. Dostatok svižnosti aj pri pohotovostnej hmotnosti 1 950 kg zabezpečoval výnimočný motor. Ten si konštruktéri prepožičali z Formule F1 Renault, konkrétne išlo o vidlicový 10 valec. Mierne priškrtili, teda znížili výkon na 289 kW (392k) s maximálnym krútiacim momentom 360 Nm. Udržať auto s takou hmotnosťou a takým výkonom bez dnešných stabilizačných systémov si vyžadovalo kus šoférskeho nadania. Agregátu sekundovala 6-stupňová elektronicky ovládaná hydraulická spojka. Čo to o spotrebe prezrádza plánovaná palivová nádrž, ktorej objem bol až 115 l.
Presne o dvadsať rokov neskôr sa na Slovensku predstavil Renault Espace, dodávaný aj v prémiovej verzií Paris Initiale. A ako sa počas predstavenia Espacu vyjadrili na novinárovu otázku zástupcovia Renaultu na Slovensku, francúzska automobilka si verziou Initiale Paris postupne začína otvárať dvere do prémiového segmentu. Úsmevne dnes pôsobí hodnota 10 valcového motoru z F1, keď momentálne približne rovnaké hodnoty dosahuje najsilnejší štvorvalcový motor na svete od AMG s výkonom 280kW (381k) a 475 Nm. Aj elektricky ovládanú hydraulickú spojku odsunul výrobca na druhú koľaj kvôli jej pomalým a niekedy chaotickým reakciám pri preraďovaní. Šesť kvaltov (rozumej, prevodových stupňov) pri automatickej prevodovke, ktoré pred dvadsiatimi rokmi predstavovali utópiu, sú dnes štandardom. Prémiové značky ponúkajú dokonca už deväťstupňové automatické prevodovky. Ford sa rozhodol ísť ešte ďalej a tento rok si patentoval až jedenásťstupňovú prevodovku!
Úspešná reinkarnácia
Ďalší príbeh, ktorý zaznamenal časopis Quark vo svojich začiatkoch, bola správa o finančných 
problémoch talianskej automobilovej spoločnosti Bugatti, ktorej vznik sa datoval až do roku 1909. Počas úspešnej histórie značka upadla postupne do zabudnutia a podarilo sa ju obnoviť až v roku 1991. Avšak štyri roky na to sa spoločnosť ocitla opäť na pokraji krachu, keď 22 veriteľov tlačilo výrobcu do splnenia jeho záväzkov. Situácia sa upokojila aj vďaka predaju značky Lotus malajziskej automobilke Perusahaan Otomobil Nasional Berhad, skrátene PROTON, ktorú spomínaná talianska automobilka kúpila v roku 1993. V roku 1998 spomínanú spoločnosť kúpil Volkswagen Group a dnes patrí Bugatti najmä svojím modelom Veyron k jedným z najznámejších a najsilnejším svetovo vyrábaným vozidlám.
Vizionár z Kórey
Posledným konceptom spred dvadsiatich rokov, ktorý neomylne 
dokázal predpovedať históriu, je KIA Kev-4. Autori už vtedy tomuto vozidlu dopriali futuristický dizajn, hlavnou zaujímavosťou bol však pohon vozidla. Namiesto agregátu spaľujúceho konvenčné palivá či LPG totiž Kev-4 dostal pod kapotu elektromotor. Pre zníženie hmotnosti karoséria pozostávala zo spevneného sklolaminátu, disky kolies boli zasa z horčíka. Aj vďaka tomu (kapacita batérií bola neznáma) autori štúdie predpokladali dojazd vozidla až 200 km. Ten eventuálne zvyšoval aj mini prídavný motor s objemom 800 cm3. Okrem štandardného dobíjania sa mala batéria dobíjať aj prostredníctvom rekuperácie brzdnej energie, niektoré spotrebiče či klimatizáciu dokonca mohli napájať solárne články umiestnené na streche.
A dnes?
Pozorným čitateľom Quarku určite neušiel v minulosti článok o Škode Superb, ktorá na svoju strechu umiestnila solárne články, zabezpečujúce nezávislú klimatizáciu aj pri stojacom vozidle. S pojmami ako rekuperácia brzdnej energie sa v nových modeloch stretávame už čoraz častejšie, a o elektromobile, znižujúcom svoju hmotnosť prostredníctvom využitia neštandardných konštrukčných materiálov, sa dočítate v októbrovom vydaní časopisu Quark.
Ako vidno, za posledných 20 rokov aj automobily urazili významný kus cesty v použitých inováciách. Rast globalizácie vyústil do zvýšenej konkurencie, skracovaniu životných cyklov jednotlivých modelov, ale aj k spolupráci automobiliek na výskume, vývoji či využívaní rovnakých automobilových výrobných komponentov
medzi spolupracujúcimi značkami. Až donedávna sa zdalo, že okrem týchto spomenutých faktorov (odhliadnuc od rôznych konceptov a štúdií plných nových nápadov) sa v tejto oblasti už nič prelomové nemôže stať: osobné vozidlá jazdia po cestách, majú stále štyri kolesá, volant, ktorým musí vodič krútiť a spaľujú najmä benzín či naftu. Predošlé riadky čiastočne do iného svetla stavia súčasný pohľad na cesty, po ktorých sa vozia automobily na čisto elektrický pohon (aj na Slovensku), v sériových výbavách prémiových značiek sa nachádzajú systémy na čiastočne autonómnu jazdu a po Kalifornii dokonca jazdia vozidlá v bežnej premávke aj legálne bez vodiča. Slovenské konštruktérske duo Klein a Vaculík zasa borí mýty o tom, že auto patrí iba na cestu, keď svojím reálne fungujúcim projektom lietajúceho auta Aeromobil zbiera ocenenia po celom svete. Spomenuté novinky ktoré sú už dnes realitou preto spravodlivo nastoľujú otázku, o čom všetkom budeme písať o ďalšie dve dekády časopisu Quark.
Autor: Matúš Matejíček
Foto: Renault, Bugatti, Kia, Aeromobil
Článok vychádza pri príležitosti 20. výročia časopisu Quark.
Septembrové číslo QUARK-u práve v predaji.
Uverejnila: ZČ