Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ako sa Slovensko pripravuje na revolúciu v elektromobilite: SKEBA vzdeláva odborníkov

Lenka Dudlák Sidorová

SKEBA prináša vzdelávanie v oblasti akumulátorov a elektromobility, ktoré spája univerzitný výskum s priemyselnou praxou a reaguje na aktuálne potreby trhu aj výzvy budúcnosti.

Predseda SKEBA Ľubomír Šooš. Zdroj: sjf.stuba.sk

Predseda SKEBA Ľubomír Šooš. Zdroj: sjf.stuba.sk, iStock/Maxger

Prečítajte si viac o vedcovi

V článku sa dočítate:

  • pre koho sú určené kurzy SKEBA a ako sa záujemcovia môžu prihlásiť,
  • aké vedomosti a zručnosti získajú absolventi a ako ich môžu uplatniť v praxi,
  • aké typy batérií a technológií recyklácie sa na školeniach preberajú,
  • ako vyzerá praktická časť kurzov vrátane laboratórnych cvičení a simulácií,
  • aký je stav a kapacity recyklácie batérií na Slovensku, v Európe a vo svete,
  • čo sú najnovšie technologické trendy a výzvy v recyklácii batérií,
  • aká je budúcnosť recyklácie a vývoja batérií v kontexte rastúcej elektromobility,
  • o spolupráci SKEBA s priemyslom a univerzitami a o význame pre trh práce a životné prostredie.

Rozmach elektromobility a obnoviteľných zdrojov energie prináša obrovské príležitosti, ale aj výzvy. Jednou z najväčších je otázka, ako efektívne vzdelávať odborníkov, ktorí budú schopní navrhovať, obsluhovať a recyklovať moderné akumulátory. Práve tu vstupuje do hry SKEBA – Slovenská univerzitná a priemyselná edukačná platforma Európskej batériovej akadémie, ktorú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR uznáva ako Národnú platformu výskumnej a edukačnej infraštruktúry pre oblasť akumulátorov a elektromobility.

O úlohe SKEBA, o tom, komu sú jej kurzy určené, čo ponúkajú a aké výzvy čakajú recyklačný priemysel v najbližších rokoch, sme sa rozprávali s predsedom združenia Ľubomírom Šoošom. Platforma dnes ponúka široké spektrum kurzov, ktoré sú dostupné nielen pre odborníkov z automobilového priemyslu, ale postupne sa rozširujú aj na ďalšie oblasti, kde sa batérie a systémy akumulácie energie stávajú nevyhnutnosťou.

Rozhovor prináša odpovede na praktické otázky – od možností financovania školení cez aktuálne trendy v recyklácii až po pohľad do budúcnosti batériových technológií, ktoré majú potenciál zásadne zmeniť podobu európskeho priemyslu aj každodenného života.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/Vaniatos

Najnovšie technológie dnes vedia zhodnotiť až 90 percent z celkovej hmotnosti akumulátora. Zdroj: iStock/Vaniatos

Batérie, recyklácia a kurzy

Pre koho sú kurzy určené? Pre odborníkov, študentov, technikov alebo pre širokú verejnosť?

Kurzy sú určené hlavne pre pracovníkov z oblasti automobilov – elektromobilov a zo súvisiacich oblastí (výroba, doprava, servis, poistenie atď.). Prihlásiť sa dá individuálne, ale podniky môžu prihlásiť svojich zamestnancov aj hromadne. Dá sa očakávať rozšírenie aj na stacionárne zariadenia na akumuláciu energie. Aj ich pracovníci budú potrebovať širší prehľad. Zoznam kurzov a možnosti prihlásenia sú na www.skeba.sk.

Ponúkame jedenásť kurzov v slovenčine a tri v angličtine. Absolvent získa slovenský certifikát a má aj možnosť získať nadstavbový certifikát v anglickom jazyku, vydaný European Institute of Innovation and Technology (EIT). Kurzy sú spoplatnené. V súčasnosti však MPSVaR SR vyhlásilo výzvu na Zvyšovanie zručností zamestnancov PSK-MPSVR-073-2025-NP-ESF+, kde firmy môžu požiadať o finančné prostriedky na financovanie školení.

Ako sa môže účastník kurzu uplatniť po jeho absolvovaní?

Po absolvovaní kurzu získa absolvent vedomosti, ktoré vie zúročiť vo svojej odbornej práci a na získaných vedomostiach budovať ďalšie zručnosti a kompetencie.

Aké typy batérií a technológií recyklácie sa na školeniach preberajú?

Sú to predovšetkým lítiové akumulátory. Na jednotlivých školeniach sa napríklad frekventanti môžu dozvedieť o celom životnom cykle akumulátora od samotných materiálov, z ktorých sa vyrábajú, cez ich správnu montáž, používanie údržbu až po ich recykláciu. Zvýšená pozornosť je venovaná možnosti recyklácie kritických surovín, ale aj škodlivosti jednotlivých materiálov. Európska únia od roku 2023 eviduje tridsať kritických surovín. Od roku 2030 by sme mali získať 15 percent kritických surovín z recyklácie.

Zahŕňa kurz aj praktickú časť, napríklad návštevu recyklačných zariadení, laboratórne cvičenia alebo simulácie?

Áno, prednášky v prípade väčšieho počtu záujemcov jednej firmy vieme zabezpečiť priamo u objednávateľa. Na praktické cvičenia máme na jednotlivých školiacich pracoviskách vybavené špeciálne laboratória. V súčasnosti návšteva recyklačných závodov nie je aktuálna.

Recyklácia batérií na Slovensku a v Európe

Máme na Slovensku nejakú recyklačnú stanicu na batérie? Koľko takých miest je v Európe a vo svete? Aké sú aktuálne kapacity v tejto oblasti?

Recyklácia batérií z elektromobilov je jednou z najdôležitejších výziev pre udržateľnú budúcnosť dopravy. Na Slovensku je firma Saker, s.r.o., ktorá spustila recykláciu lítiových akumulátorov v minulom roku. Počet recyklačných závodov je zatiaľ obmedzený, ale rýchlo rastie. Známe sú viaceré recyklačné závody. Nórsko má najväčší závod v Európe, je schopný recyklovať všetky batérie v krajine. Volkswagen vybudoval v nemeckom Salzgitteri závod, ktorý dokáže spracovať 3 600 batériových systémov ročne. Recyklačná fabrika v Poľsku spracuje až 12 000 ton batérií ročne, čo zodpovedá približne 28 000 batériám z elektromobilov. Vo Francúzsku, Švédsku či v Holandsku vznikajú nové hydrometalurgické linky, podporované Európskou úniou.

Koľko percent materiálu z batérie vieme opätovne zhodnotiť?

Tie najnovšie technológie dnes vedia zhodnotiť až 90 percent z celkovej hmotnosti akumulátora.

Aké sú najväčšie výzvy, ktorým recyklácia batérií v súčasnosti čelí?

Najväčší problém je práve so zhodnotením tých 10 – 15 percent. Ide o takzvanú čiernu masu.

Ako môže verejnosť alebo firmy efektívnejšie pristupovať k zberu a recyklácii batérií?

Dôsledný zber a triedenie akumulátorov a batérií sú základným predpokladom pre efektívnosť ich zhodnocovania. Zvýšená kapacita spracovania prispieva jednak k efektívnosti recyklácie a jednak k ochrane životného prostredia.

Budúcnosť a vývoj recyklácie batérií

Aké nové technológie sa dnes používajú alebo vyvíjajú pri recyklácii batérií (napríklad z elektromobilov)?

Recyklácia batérií z elektromobilov je technologická oblasť, ktorá sa rýchlo vyvíja. Výskum a vývoj nových akumulátorov musí okrem požadovaného výkonu spĺňať aj kvóty s obsahom recyklovaných materiálov. Je to syntéza najmodernejších mechanických, hydro-chemických a termických metód. Veľká výzva pre všetky technológie je spracovanie čiernej masy.

Ako sa mení recyklačný priemysel vplyvom rozmachu elektromobility a obnoviteľných zdrojov energie?

Európa si uvedomuje, že zásoby lítia, a teda aj výroba nových akumulátorových článkov sú závislé najmä od Číny. Významným zdrojom lítia je jeho získavanie z recyklovaných akumulátorov. Tejto skutočnosti sa musí plne podriadiť recyklačný priemysel v Európe. Do roku 2031 sa má recyklovať až 80 percent lítia z odpadových batérií.

Plánujete v budúcnosti rozšíriť kurz napríklad o pokročilé technológie, nové typy batérií alebo o európsku legislatívu?

Určite áno. Podľa záujmu a podľa potreby.

Aký je váš odhad? Kam smeruje budúcnosť recyklácie batérií v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch?

Budúcnosť recyklácie batérií v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch bude revolučná, zelená a technologicky pokročilá. Európa aj svet sa pripravujú na masívny nárast elektromobility, čo si vyžaduje efektívne a udržateľné spracovanie batérií po skončení ich životnosti. Paralelne s nárastom počtu elektromobilov a s rizikami závislosti od dovozu článkov rastie tlak na výskum a vývoj nových princípov a technológií akumulátorov. Sú to napríklad akumulátory na báze prietokových článkov.

SKEBA je Slovenská univerzitná a priemyselná edukačná platforma Európskej batériovej akadémie. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky uznáva SKEBA ako Národnú platformu výskumnej a edukačnej infraštruktúry pre oblasť akumulátorov a elektro mobility (Národná platforma SKEBA).

Vizitka

Strojnícka fakulta STU v Bratislave

Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. | Strojnícka fakulta STU v Bratislave

Je dekanom Strojníckej fakulty STU v Bratislave a profesorom v odbore výrobná technika, konštrukcia výrobnej techniky a environmentálnej techniky. Orientuje sa na výskum a inovácie predovšetkým konštrukčných uzlov obrábacích strojov, ako aj environmentálnej techniky. Bol riešiteľom viac ako 39 medzinárodných a národných výskumných projektov, publikoval takmer 300 vedeckých článkov, je autorom 62 patentov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov. Je viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR a Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Okrem toho pôsobí v ďalších inštitúciách, napr. vo Výbore pre vedu, výskum a inovácie pri APZ či v Združení kancelárie pre spoluprácu s priemyslom, kde je predsedom správnej rady.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup