Slovenské mestá, ako aj ostatné mestá vo východnom bloku, boli poznačené povojnovým masovým rozvojom bývania. Bytové sídla, ktoré sa objavovali prakticky až do začiatku 90. rokov, ignorovali pôvodnú mestskú štruktúru, izolovali sa a vyhlasovali svoju nezávislosť od zvyšku mesta. Snaha o prísnu funkčnú segregáciu napriek tomu spôsobila ich závislosť od tradičnej mestskej štruktúry. Hoci pôvodné plány vtedajších obydlí zvyčajne navrhovali rozvoj miestnych centier s relatívne širokým spektrom občianskej vybavenosti, boli často výrazne obmedzené alebo nedokončené pod tlakom riešenia problémov so samotným bývaním.
Vo svojom príspevku Slovenské sídla a prístupnosť kľúčových funkcionalít sa týmto zaoberá Karol Görner – vedecký pracovník Ústavu urbanizmu a územného plánovania, Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý je autorom a spoluautorom niekoľkých vedeckých výskumných prác.
Je podľa neho známe, že súbor rôznych funkcionalít s dôrazom na dostupnosť kľúčového vybavenia z miesta pobytu je jedným z dôležitých aspektov životaschopných a trvalo udržateľných štvrtí. „V tejto súvislosti vzniká otázka: Do akej miery poskytujú sídliská základné funkcie potrebné pre každodenný život ich obyvateľov? Sú v tomto ohľade skutočne sebestačné alebo neplnia svoje pôvodné ambície? Odpoveď na túto otázku je dôležitá nielen z hľadiska hodnotenia kvality obytných komplexov, ktoré tvoria stále väčšinu slovenských bytových domov, ale aj pre stanovenie stratégií pre ďalší rozvoj sídlisk (napríklad intenzifikácia),“ uvádza autor.
Cieľom jeho práce bolo preskúmať súčasnú štruktúru usadlostí z hľadiska dostupnosti kľúčových komfortov a vyhodnocovania výsledkov z perspektívy budúceho vývoja sídlisk. Výskum je súčasťou dizertačnej práce „Intenzifikácia sídliskových celkov“. Kľúčové vybavenie a optimálne vzdialenosti určené na chôdzu (polomer prístupnosti) boli definované porovnaním existujúcich výskumov a odporúčaní. Výskum sa uskutočnil v rámci 18 vybraných sídelných jednotiek rôznej veľkosti, charakteru a umiestnenia budov v meste Banská Bystrica (krajské mesto na strednom Slovensku). „V rámci územia sídliskových celkov bolo hodnotené celkové pokrytie kľúčovými vybavenosťami (percento územia jednotlivých sídel s prístupom ku všetkým kľúčovým zariadeniam v pešej vzdialenosti), priemerné percento pokrytia kľúčových občianskych vybaveností a percentuálny podiel pokrytia vybraných kľúčových zariadení. Výsledky výskumu poukazujú na veľkú rozmanitosť sídlisk z hľadiska dostupnosti kľúčových komfortov a ich vzťahu k ostatným charakteristikám sídlisk,“ konštatoval Karol Görner.
Jeho príspevok bol súčasťou doktorandskej konferencie organizovanej Katedrou urbanistického plánovania a architektúry na Budapeštianskej technologickej a ekonomickej univerzite (Budapest University of Technology and Economics, BME), ktorá sa konala začiatkom októbra 2017 v Budapešti.
Ako uvádzajú organizátori, súčasné urbanistické výzvy v celej Európe predstavujú rozsiahle komplexy modernosti v dôsledku povojnového vývoja na oboch stranách železnej opony. Konferencia DOCONF 2017 bola druhou zo série doktorandských/postdoktorandských konferencií, ktoré sa majú konať každé dva roky, čo poskytne porovnávací prehľad súčasného doktorandského výskumu fyzikálneho a prírodného prostredia v strednej a východnej Európe.
Konferencia sa uskutočnila v rámci projektu DANUbe Urban Brand (DANUrB) – vybudovanie regionálnej siete prostredníctvom cestovného ruchu a vzdelávania s cieľom posilniť kultúrnu identitu a solidaritu (A regional network building through tourism and education to strengthen the „Danube“ cultural identity and solidarity). Ide o projekt medzinárodnej rozvojovej spolupráce, na ktorom sa spolupodieľa Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Uchádzala sa a uspela so žiadosťou o podporu v rámci: Interreg Danube Transnational Programme (so začiatkom riešenia v roku 2017 do konca júna 2019).
So svojou štúdiou Urbanistická štruktúra Bratislavy po 2. svetovej vojne prispel na konferencii DOCONF 2017 aj kandidát na PhD. Peter Horák z Ústav urbanizmu a územného plánovania, Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Rozvoj mestskej štruktúry hlavného mesta Slovenska po svetových vojnách podľa neho reflektuje dva hlavné politické a ekonomické systémy. „Prvý predstavuje centrálne plánované hospodárstvo kontrolované štátom v čase socializmu v rokoch 1945 až 1989. Druhým je slobodná trhovo-hospodárska ekonomika známa ako kapitalizmus, ktorá nastala po roku 1989 a stále pokračuje. Tieto dva faktory formovali väčšinu bratislavského mestského útvaru, ktorý je dnes viditeľný. Socialistické tendencie rýchlo a efektívne budovať na rozsiahlych územiach s regulovaným plánovaním na Slovensku vyvrcholili odporom k tomuto režimu. Tento extrém, ktorý sa používal po celé desaťročia, nahradil ďalší extrém, kedy moc prebrali investori a plánovanie mesta sa stalo sekundárnym.“
Ako vysvetľuje odborník, prvý režim deklaroval svoju silu predovšetkým budovaním veľkého množstva obytných oblastí opakovaním niekoľkých typov budov. „To viedlo k výstavbe viac ako 2 000 ha masových plošných priestorov. Výnimkou boli jedinečné budovy, ale stále podriadené socialistickej typológii. Druhý režim narušil predchádzajúce tendencie a moc sa presunula zo štátu do rúk súkromných investorov. Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu po roku 1989 zostalo dedičstvo masívnych obytných miest ako súčasť mesta s úmyslom prebudovať ho. Negatívnymi aspektmi boli pomalé reakcie plánu mesta na aktuálnu situáciu, čo prehlbovalo niektoré problémy existujúcich monofunkčných oblastí. Pri vyšších cenách pôdy a potlačených princípoch plánovania sa to prejavilo aj pri výstavbe viacpodlažných budov, ktoré boli umiestnené nekoncepčne do existujúcej mestskej štruktúry.“
Analýza sleduje vývoj mestských štruktúr a vodných oblastí v priebehu desaťročí, pričom každých desať rokov vývoja je zachytených základným opisom vzťahov k súčasnému mestskému plánovaniu, ekonomickej a politickej situácii. Na záver sú definované hlavné pozitívne a negatívne aspekty mesta a jeho plánovanie. Navrhované sú riešenia, ktoré môžu zosúladiť vplyvy dvoch extrémov reprezentovaných socializmom a kapitalizmom z pohľadu územného plánovania. Ide napríklad o vytvorenie subcentier, koncepcie hlavného mesta, podrobnejšie plánovacie dokumentácie, 3D schéma mesta, ekologicky a ekonomicky priaznivé návrhy.
Peter Horák z Fakulty architektúry STU v Bratislave je študentom PhD. od roku 2014. V roku 2016 získal štipendium vo Viedni – Technische Universität, kde v rámci konzultácií s prof. T. Dillingerom študoval problematiku slovenského a rakúskeho cezhraničného plánovania. Názov jeho dizertačnej práce je Urbanizmus v 20. storočí na Slovensku, Case Study Bratislava, vedený prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD.
Projekt DANUbe Urban Brand (DANUrB) sa snaží o vybudovanie regionálnej siete prostredníctvom cestovného ruchu a vzdelávania s cieľom posilniť kultúrnu identitu a solidaritu, tiež podporovanie nadnárodných kultúrnych väzieb medzi sídlami pozdĺž Dunaja, ako aj preskúmanie nevyužitého alebo skrytého potenciálu pre lepšiu ekonomickú a kultúrnu návratnosť. Hlavným cieľom projektu je vytvorenie komplexnej priestorovo-kultúrnej siete: „Dunajskej kultúrnej promenády“, ktorá integruje všetky komunity pozdĺž rieky do jednej turistickej destinácie s tematickými trasami a možnosťami rozvoja.
Ako hovoria riešitelia projektu, zmyslom vytvorenia jednotnej značky je zvýšenie počtu návštevníkov a predĺženie ich pobytu v regióne. DANUrB si kladie za cieľ odkryť nevyužité kultúrne dedičstvo a zdroje (priemyselné dedičstvo, dedičstvo komunistickej minulosti, opevnenia, stopy po obchodovaní, živé kultúrne tradície) v mestách na rieke Dunaj. Za Slovenskú republiku projekt zastrešuje Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorá je druhým najväčším partnerom projektu.
Medzi jeden z najdôležitejších cieľov „DANUrB“ patrí tiež vytvorenie spoločnej značky podporovaním nadnárodných kultúrnych väzieb medzi sídlami pozdĺž Dunaja, ako aj preskúmanie nevyužitého alebo skrytého potenciálu pre lepšiu ekonomickú a kultúrnu návratnosť. Výskum sa zameriava na zmapovanie všetkých dostupných zdrojov a typológií obývateľného prostredia hľadajúc možnosti ich valorizácie. Vytvorená stratégia a pilotné projekty in-situ majú prispieť k lepšiemu využitiu kultúrneho potenciálu pre miestnych obyvateľov a tým aj k ekonomickým benefitom na základe zvýšeného záujmu návštevníkov.
Cieľom virtuálnych prehliadok ako ďalšieho výstupu projektu je sprístupniť nepreskúmanú kultúru menších miest pozdĺž rieky, zvýšiť ich atraktivitu a konkurencieschopnosť vo vzťahu k susediacim veľkým mestám. Ako uvádza Ing. arch. Ján Legény, PhD., projektový a komunikačný manažér, pôsobiaci na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v priebehu riešenia projektu sa bude realizovať výskum kultúrneho a historického dedičstva in-situ, realizovaný na viacerých medzinárodných workshopoch (výskumníkmi, expertmi, študentmi, komunitami) a miestne štúdie budú poskytovať praktické údaje o konkrétnej situácii.
„DANUrB stratégia“ má byť skoncipovaná z dôvodu sformulovania spoločného priestorovo-kultúrneho strategického akčného plánu. „Dunajská kultúrna promenáda“ sa stane platformou pre vybudovanie kultúrnej siete a spoločný rozvoj miest. Chystá sa tiež mobilný sprievodca „Pocket Guide“, ktorý má v špeciálnych prehliadkach prepojiť všetky kultúrne a historické dáta, využiteľné pre turistov po celom svete; tí sa k nim dostanú jednoducho a bezplatne stiahnutím aplikácie do smartfónu.
Na projekte DANUrB sa výskumne podieľa ako koordinátor Budapest University of Technology and Economics, jedna z vedúcich vzdelávacích inštitúcií v Maďarsku a Európe, sedem ďalších univerzít, šesť štátnych vzdelávacích inštitúcií a spoločensko-kultúrnych mimovládnych organizácií, osem podnikov z oblasti cestovného ruchu a neziskových organizácií, osemnásť regionálnych a miestnych samospráv zo siedmych krajín. Cieľom partnerskej spolupráce je podpora rozvoja Dunajského regiónu ako jednej silnej a udržateľnej turistickej destinácie.
Tento projekt je financovaný z programu medzinárodnej spolupráce Interreg Danube Transnational Program 2014 – 2020 a spolufinancovaný Európskou úniou (Európskym fondom regionálneho rozvoja – ERDF a Nástrojom predvstupovej pomoci – IPA II.)
Informácie a foto
http://www.urbanisztika.bme.hu/en/danurb-2017/
http://www.interreg-danube.eu/approved-projects/danurb
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
