Pozorovanie prírody je veľmi perspektívnou oblasťou ekoturizmu, a viaže sa naň aj potreba rozvoja infraštruktúry v podobe pozorovateľní či ubytovacích a stravovacích kapacít. Rovnako tak je výzvou aj pre stavebný priemysel. S týmito pohnútkami vznikol projekt pedagógov a študentov z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry Slovenskej Technickej univerzity v Bratislave, pod vedením doc. Veroniky Kotradyovej. V spolupráci s nórskou Bergen Architecture School postavili experimentálnu pozorovateľňu vodného vtáctva na dunajskej Hrušovskej zdrži pri Kalinkove v okolí Bratislavy.
Manažérka projektu doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD. vysvetlila, že Hrušovská zdrž ako súčasť vodného diela Gabčíkovo je jedno z najvýznamnejších zimovísk vodného vtáctva v strednej Európe a práve z tohto dôvodu sa táto lokalita stala súčasťou chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. „Práve na Hrušovskej zdrži možno pozorovať aj viac ako 100 000 jedincov. Samozrejme okrem zimy, sa tu množstvo vtáctva vyskytuje aj počas migrácie. No a aby táto pozorovateľňa bola využívaná po celý rok, umiestnili sme ju neďaleko ostrovov, kde samozrejme hniezdia aj niektoré z druhov. Hrušovská zdrž je najvýznamnejšie zimovisko pre chochlačky v rámci strednej Európy a hlaholky v rámci Európy a najvýznamnejšie hniezdisko pre čajky čiernohlavé v rámci strednej Európy.“
Pozorovateľňa vtáctva na Dunaji (DUNA birdwatching) bola označená za významné umelecké alebo architektonické dielo a doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD. si tak koncom marca 2017 prevzala ocenenie z rúk prorektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prof. Mariána Peciara. Pozorovateľňa je prístupná verejnosti a nachádza sa na Hrušovskej zdrži.
Doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD., ktorá mala v projekte úlohu koordinátorky a odbornej garantky, hovorí, že pozorovateľňa dostala po dlhej diskusii názov DUNA. „Duna má mnoho významov vo viacerých jazykoch, ale hlavne v našom prípade symbolizuje dunu, prírodný útvar vytvorený vetrom a zároveň je odvodená od rieky, na ktorej leží. Všetci zúčastnení spoznali drevo ako materiál vhodný do exteriéru, naučili sa s ním a s potrebnou technikou lepšie pracovať, pocvičili si svoju výtvarnú aj technickú vynachádzavosť, pretože každý ďalší krok v sebe skrýval neočakávané riešenia.“ Navyše si podľa nej tím posilnil aj svoje komunikačné a kooperačné schopnosti.
Projekt vznikol v rámci Štipendijného programu EHP Slovensko pod názvom Experimental wood enclimatic chamber. V rámci neho sa uskutočnili štyri študentské a učiteľské mobility na workshopy v Bratislave a v Bergene. Cieľom bolo navrhnúť a realizovať experimentálnu drevostavbu ponúkajúcu aj úkryt v súčinnosti s prírodným prostredím.
Prvý workshop sa konal začiatkom novembra 2015 na Fakulte architektúry STU v Bratislave a v Ekocentre OZ ArTUR v Hrubom Šúre, kde sa nachádzala aj jedna z vytipovaných lokalít na Malom Dunaji. Doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD. hovorí, že počas neho študenti absolvovali aj exkurziu na Neusiedlerské jazero v Rakúsku, kde je vybudované bohatá infraštruktúra pre pozorovanie vtáctva. „Mali tak možnosť vyskúšať si pozorovanie v rôznych typoch pozorovateľní a navštívili miestne informačné centrum. Študenti pracovali v zmiešaných slovensko-nórskych skupinách. Výsledkom prvého týždňového stretnutia bolo 5 skupinových návrhov pre lokalitu na Hrušovskej zdrži, ktorú sme napokon definitívne vybrali na odporúčanie nášho odborného garanta – Jána Dobšoviča z ekoturistickej agentúry Watching, zameranej práve na pozorovanie prírody.“
Druhý workshop prebiehal na pôde Bergen Architecture School v Nórsku koncom novembra 2015, kde sa na začiatku vybral víťazný návrh v tvare vlny, ktorý sa potom rozpracoval vo viacerých úrovniach, vytvorilo sa viacero konceptov, skíc a pracovných modelov, ktoré zohľadňovali miestne klimatické podmienky a začal sa k nemu koncipovať aj informačný systém. Počas tohto workshopu mali účastníci možnosť spoznať aj tvorbu architektúry pre pozorovanie vtáctva v Nórsku z dielne ateliéru Biotop.
Manažérka projektu dodáva, že po tomto pobyte nórski študenti dopracovali návrh do realizovateľnej podoby a pripravili výrobnú dokumentáciu, ktorú potom slovenský tím pripravil pre stavebné povolenie. „Predvýrobná“ fáza sa tak mohla začať vo februári 2016. „Pri stavbe bola použitá aj prefabrikácia formou výroby jednotlivých dielcov z vodovzdornej preglejky na CNC-fréze v nábytkárskej firme LACOS Senec, pre ktorých potrebnú dokumentáciu v CAM-systéme vytvorila firma BOTO, Nové Zámky. Jednotlivé dielce sa potom lepili do nosníkov vo výrobnej hale firmy LEGA, Komjatice. Po prenesení týchto nosníkov na dunajskú hrádzu sa už táto drevostavba realizovala priamo na mieste svojpomocne za účasti študentov, pedagógov a dobrovoľníkov.“
Dostať stavbu do tejto fázy by podľa doc. Ing. Veroniky Kotradyovej, PhD. nebolo možné bez enormného osobného nasadenia tvorcov a pomoci partnerov projektu, ktorí sa nezľakli experimentálneho riešenia a urgentných termínov, za čo im patrí veľké poďakovanie. „Intenzívne sa tiež pracovalo aj na informačnom systéme, ktorý má informovať užívateľov pozorovateľne o prítomnom vtáctve v rôznych sezónach (zimovania, migrácie a hniezdenia), o projektoch, z ktorého vznikla, ale aj o inštrukciách ako sa správať pri pozorovaní vtáctva.“
Realizáciu podporil predovšetkým projekt APVV 0594-12 Interakcia človeka a dreva, ktorého jedným z cieľov bolo priblíženie dreva ako materiálu študentom architektúry a dizajnu i množstvo partnerov projektu z drevárskeho a stavebného priemyslu. Stavba má potenciál okrem miesta na pozorovanie vtáctva a získavanie informácií o ňom, poskytnúť aj atraktívne miesto na oddych počas prechádzok či cyklotúr.
Informácie poskytla: doc. Ing. Veronika Kotradyová, PhD., manažérka projektu
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: http://watchamber.com/sk/
Uverejnila: ZVČ