Vedec z oblasti technológií v stavebníctve získal Cenu za vedu a techniku 2022 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov.
Počas tohtoročného Týždňa vedy a techniky si Cenu za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov prevzal docent Jozef Švajlenka zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Ocenený bol za výskumné a inovačné aktivity zamerané na experimentálny vývoj nových materiálových riešení pre energeticky efektívne a udržateľné drevostavby.
V rozhovore pre portál Veda na dosah popri dojmoch z ocenenia rozpráva aj o moderných metódach výstavby a výhodách dreva ako stavebného materiálu.
Získali ste ocenenie za mimoriadne výsledky v oblasti vedy a techniky. Kto vás v tejto sfére najviac inšpiruje?
Inšpiratívnych osobností by bolo možné vymenovať viacero, no nebudem konkretizovať osoby, skôr vyzdvihnem prednosti, ktoré sú istým spôsobom nevyhnutné pre napredovanie v tejto oblasti výskumu. Okrem iných sú nimi najmä vytrvalosť, cieľavedomosť a takzvaný hlad po novom bádaní.
Čo pre vás ocenenie Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov znamená?
Na jednej strane je pocta získať takéto ocenenie a na tej druhej istá satisfakcia za urobenú prácu v oblasti výskumu, ktorému sa venujem. Taktiež to hodnotím ako nový impulz k ďalšiemu napredovaniu v riešenej oblasti výskumu a k prehlbovaniu poznania v danej oblasti.
Drevo je najvšestrannejší a najpoužívanejší materiál.
Venujete sa energeticky efektívnym a udržateľným drevostavbám. V čom spočívajú jedinečné vlastnosti dreva? Prečo je jedným z najobľúbenejších stavebných materiálov?
Drevo je jedným zo základných prírodných obnoviteľných materiálov. Poznanie jeho základných vlastností je prvým predpokladom pre jeho správne využitie v jednotlivých odvetviach priemyslu a v živote človeka. Drevo je najvšestrannejší a najpoužívanejší materiál (v priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, každodennom živote). Pre svoj prírodný charakter, prirodzenú kresbu, priaznivé fyzikálne a mechanické vlastnosti je čoraz žiadanejším prvkom životného prostredia.
Efektívne využívanie drevnej hmoty v stavbách má aj udržateľný charakter, keďže drevo ako materiál v rámci životného cyklu vykazuje zápornú bilanciu oxidu uhličitého. Zároveň je potrebné uviesť, že drevo nedisponuje len výhodami, určite má aj nevýhody. Pri nesprávnom využití a nesprávnom vyriešení detailov týkajúcich sa stavby môže v konečnom dôsledku dochádzať k zníženiu jej životnosti.
Cesty znižovania environmentálneho zaťaženia v súvislosti s budovami sú veľmi rôznorodé. Vám sa podarilo vypracovať jedinečnú metodiku na vyjadrenie miery efektívnosti výstavby z pohľadu udržateľnosti. V čom spočíva?
Návrhu metodiky predchádzali aktivity zamerané na experimentálny výskum kritérií na posudzovanie efektívnosti vybraných metód výstavby na báze dreva vo vzťahu k plneniu deklarovaných parametrov stavieb z pohľadu ich potenciálnych, ale najmä existujúcich používateľov. Vyjadrenie miery efektívnosti výstavby je možné v tomto prípade interpretovať ako pomer syntetických a analytických ukazovateľov, ktoré vyjadrujú proporciu získaného úžitku a vynaložených nákladov v rámci množstva posudzovaných kritérií.
Venujete sa aj moderným metódam výstavby. Akými materiálmi a metódami možno zefektívniť spotrebu energie, znížiť zaťaženie životného prostredia a zlepšiť kvalitu vnútorného prostredia?
Moderné metódy výstavby sú definované ako technológie, ktoré poskytujú efektívne postupy (navrhovanie aj realizácia stavby), výsledkom ktorých je väčší objem produktov (produkcie) s vyššou kvalitou a s kratším časom na ich zaobstaranie. Ich cieľom je zvýšenie efektívnosti výstavby prostredníctvom zlepšenia kvality, spokojnosti zákazníka, skrátenia času výstavby, udržateľnosti a vplyvu stavby aj výstavby na životné prostredie. V súlade s trendom udržateľnosti vo všetkých oblastiach priemyslu, ale aj každodenného života sa čoraz viac zamýšľame nad ekologickou stránkou produktov a ich materiálovou bázou. Preto preferujeme prírodné a ekologickejšie materiálové alternatívy, ktoré v konečnom dôsledku vplývajú aj na sociálnu a ekonomickú stránku udržateľnosti.
Vedecké bádanie je náročné. Čo vás ako mladého výskumníka najviac motivuje?
Hlavnou motiváciou je nestagnovať, progresívne napredovať a prehlbovať poznanie v danej oblasti v domácom, ale aj v medzinárodnom kontexte. Konfrontácia výskumných úloh v zahraničnom kontexte je dobrým zrkadlom a motivátorom pri ustavičnom zvyšovaní kvality výstupov.
(JM)