Japonsko bojuje proti povodniam aj suchu netradičným spôsobom. Priepustné vozovky umožňujú dažďovej vode vsiaknuť sa späť do zeme, čím znižujú zaťaženie kanalizácie a pomáhajú dopĺňať podzemnú vodu.
Japonské priepustné cesty. Zdroj: Youtube/ALE
Japonsko je známe inovatívnymi prístupmi k udržateľnému mestskému plánovaniu vrátane vývoja priepustných vozovkových povrchov, ktoré umožňujú dažďovej vode vsakovať sa do zeme namiesto toho, aby odtekala do kanalizácie.
Vysychanie mestského prostredia
V praxi to vyzerá tak, že do čerstvo položených ciest Japonci robia diery, ktoré umožňujú dažďovej vode preniknúť do podložia. Takéto riešenie zabraňuje vzniku kaluží na vozovke, čím sa zlepšuje bezpečnosť jazdy za dažďa a znižuje sa riziko povodní. Zároveň sa tým podporuje prirodzené dopĺňanie podzemnej vody, čo pomáha predchádzať vysychaniu mestského prostredia.
V mestách so zabetónovanými a zaasfaltovanými povrchmi sa dažďová voda nedostane späť do podzemia. Namiesto toho odteká kanalizáciou do riek alebo mora. Tým dochádza k zníženiu prirodzeného dopĺňania podzemnej vody, čo môže viesť k poklesu hladiny tejto vody, k zhoršeniu kvality pôdy a vegetácie a v dlhodobom horizonte aj k vysychaniu a prehrievaniu mestského prostredia. Tento jav sa nazýva mestská hydrologická nerovnováha alebo strata prirodzenej infiltračnej schopnosti krajiny.
Pri výstavbe priepustných ciest robotníci najskôr zapustia špeciálne tvarované plastové dosky s kužeľmi. Následne pridajú oceľovú sieť pre pevnosť a zalejú betónom. Po vyschnutí betónu nájdu kužele pomocou značiek a malými kladivkami ich otvoria. Vybrúsené otvory potom vyplnia štrkom alebo rastlinami. Po priepustných cestách môžu prechádzať aj ťažké nákladné autá.
Video: Japonské priepustné cesty. Zdroj: Youtube/ALE
História priepustných vozoviek
Japonsko začalo experimentovať s priepustnými vozovkami už v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Prvá zmienka o použití priepustného asfaltu na japonských cestách sa datuje do roku 1994, keď vyvinuli takzvaný Tosuisei betón (vodopriepustný betón), ktorý sa využíval najmä na chodníkoch a v parkoch.
V roku 1998 bol podaný patent na vodopriepustné dlažobné bloky, čo naznačuje pokračujúci vývoj tejto technológie.
Oficiálne testovanie priepustných vozoviek na cestách pre motorové vozidlá sa začalo v Japonsku v roku 2002, keď bola v tokijskej štvrti Setagaja postavená 62-metrová úseková cesta s vodopriepustným povrchom. Tento projekt mal za cieľ znížiť riziko povodní a zmierniť tepelný ostrovný efekt v mestských oblastiach.
Odvtedy sa priepustné vozovky začali testovať aj na frekventovaných cestách. Japonský výskumný ústav PWRI (Public Works Research Institute) realizoval štúdie na testovacích vozovkách v reálnych podmienkach, aby vyhodnotil ich trvanlivosť a účinnosť. Výsledky ukázali, že tieto povrchy môžu byť efektívne aj na cestách s vysokým dopravným zaťažením.
V súčasnosti sa priepustné vozovky v Japonsku používajú nielen na chodníkoch a parkoviskách, ale aj na cestách pre motorové vozidlá, čím prispievajú k udržateľnému mestskému plánovaniu a k zlepšeniu environmentálnych podmienok.
Zdroj: Japonský výskumný ústav PWRI, Japan for Sustainability, EDTEWEB, Google patents
(LDS)
