Vo väčšine súčasných miest sa nová výstavba sústreďuje na hranici mesta s krajinou, a tým pádom sa mesto neustále rozrastá do krajiny, čo z dlhodobého pohľadu rozvoja nie je ani ekonomické, ani ekologické riešenie. Je však jednoduchšie stavať na takzvanej zelenej lúke, ako vo vnútri mestskej štruktúry, kde sa jedná o recykláciu nevyužívaného priestoru alebo intenzifikáciu zástavby.
„V mojom výskume sa zameriavam na identifikáciu voľných plôch v rámci už existujúcich hraníc mesta. Tieto voľné plochy ďalej rozdeľujem na základe ich vlastností a vlastností okolitej zástavby a vyhodnocujem ich potenciál možného rozvoja. Je teda zjednodušene možné povedať, že sa snažím určiť, ktoré plochy je možne zastavať a aká zástavba by tam mohla stáť (funkčné využitie, ale aj možná miera zastavania), rovnako však definujem aj plochy ktoré by mali zostať voľné,“ predstavuje svoj výskumný projekt, Overenie potenciálu vnútorného rozvoja malých a stredných miest na Dunaji, Ing. arch. Andrea Lacková z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podľa svojich vlastných slov sa v súčasnosti nachádza v štádiu analyzovania stavu miest. Bez komplexnej analýzy územia totiž nie je možné určiť formu ani intenzitu ďalšieho využitia územia. Čiastkové výsledky výskumu už boli aj publikované (1 a 2).
A prečo si riešiteľka vybrala práve malé a stredné mestá na Dunaji? „Moja dizertačná práca je spracovávaná ako súčasť medzinárodného vedecko-výskumného projektu Interreg Danube Transnational Programme – DANUrB, ktorý sa na tieto mestá zameriava,“ ozrejmuje A. Lacková. Podstatou je, že väčšina prác sa zameriava na väčšie a významnejšie mestá, a to aj napriek tomu, že z celkového počtu 140 miest na Slovensku je 130 v kategórii malých a stredných miest. Považuje preto za potrebné sústrediť pozornosť aj na tento typ sídla. Navyše Dunaj predstavuje jednoznačne veľký potenciál, hlavne vďaka prepojeniam celoeurópskeho významu. „Jedná sa však aj o špecifický typ krajiny,“ dodáva jedným dychom. Na základe doterajšieho výskumu jednoznačne konštatuje, že naše mestá sú zastavané málo, vzhľadom na trendy trvalo udržateľného mesta. Ďalším negatívom je, že naše mestá sú koncipované ako monofunkčné zóny čo predstavuje vysokú záťaž pre dopravu s prevažne solitérnou formou zástavby, čo má zasa za následok neidentifikovateľné a ťažko uchopiteľné verejné priestory. Výnimkou sú podľa A. Lackovej jedine historické centrá. „Verím, že môj výskum by mohol reálne priniesť prehodnotenie existujúceho stavu a plánovanie miest, ktoré by smerovalo k tvorbe kompaktných, trvalo udržateľných a ekologických miest,“ poznamenáva na záver.
*********************************************
Rektor STU Robert Redhammer udeľoval granty mladým vedcom už po 9. raz. Každý z podporených mladých vedcov získal príspevok vo výške tisíc eur. Odovzdávanie grantov sa uskutočnilo v začiatkom mája 2018. Granty si prevzali mladí vedci zo všetkých fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Univerzitný grantový program pre mladých je „školou“ písania úspešných projektov a vyzýva riešiteľov, aby sa postupne uchádzali o národné a medzinárodné granty a nadväzovali kontakty s výskumnými kolektívmi v zahraničí. Na tento grantový program nadväzuje na STU ďalší pre skúsenejších vedcov – Grantový program na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov. STU finančne odmeňuje aj najlepšie vedecké publikácie a aj tímy, ktoré sa zapájajú do medzinárodných konzorcií a uchádzajú sa o medzinárodné granty.
Odborný garant textu: Ing. arch. Andrea Lacková, Fakulta architektúry, Slovenská technická univerzita v Bratislave
Spracovala: Andrea Devánová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /Tappancs/
Uverejnila: VČ