Transformáciou dunajského nábrežia v Bratislave, ako kontextuálneho prvku organizmu celého mesta, sa zaoberali autori Ing. arch. Linda Urbanová a Ing. arch. Ján Urban z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v rámci projektu Virtuálne dunajské nábrežia. Vedúcou práce bola doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.
Cieľom projektu Virtuálne dunajské nábrežia je rozanalyzovať potenciál vybratých častí dunajských nábreží, zvážiť možnosti ich využitia a prezentovať verejnosti tieto návrhy pomocou aplikácie pre mobilné zariadenia využívajúcej virtuálnu realitu na vytvorenie diskusie o týchto hodnotných priestoroch v meste. Jednotlivé študentské tímy spracovali problematiku vybratých častí nábrežia Dunaja v Bratislave v rámci záverečných prác inžinierskeho štúdia.
Autori práce „Bratislava na Dunaji“ zvolili prístup, ktorý zachádza hlbšie do štruktúry okolitej zástavby a nábrežia rieky sa dotýka len malými zásahmi. „Vychádzame z presvedčenia, že kvalitné mestské priestory, potrebujú aktiváciu v podobe kvalitnej, hustej, inkluzívnej a pestrej zástavby. Tým myslíme ako domy, tak aj verejné priestory k nim prislúchajúce. Vrchol kvality by mohlo predstavovať v Bratislave práve dunajské nábrežie ako priestor pretínajúci, no radšej prepájajúci dve polovice mesta. Tvorí ťažisko mesta, ktoré pomocou neho vytvára kompaktný celok,“ uvádzajú Ing. arch. Linda Urbanová a Ing. arch. Ján Urban v prezentácii svojho projektu.
Úlohou ich diplomovej práce bolo riešenie územia na pravom brehu rieky Dunaj. „Ide o tzv. prázdno ležiace v spoločenskej zóne priamo v strede mesta. 
Hlavným cieľom urbanistického návrhu bolo uchopiť toto prázdno v meste a vytvoriť tak odkaz na Staré mesto, ktoré leží na opačnej strane. Šlo o pretiahnutie mesta na druhú stranu, doplnenie mestskej štruktúry a zahustenie mesta v meste. Prirodzene ho tak napojiť na existujúce smery a uzlové priestory vychádzajúce zo štruktúry Petržalky aj Starého mesta.“
Kľúčovým a nevyhnutným prvkom v návrhu bolo podľa nich prepojiť sídlisko Petržalka s riekou a mestom. Dôležitou súčasťou konceptu bolo zachovať a vyzdvihnúť hodnoty a potenciály miest na území. „Chorvátske rameno a jeho historická stopa, spojenie chránených území cez urbanizované prostredie pomocou biokoridoru či dôležité priehľady do štruktúry mesta. Zámerom urbanistického návrhu je vytvorenie novej kompaktnej mestskej štvrte podporujúcej diverzitu, inklúziu a prepojenosť. Ide o mesto, ktoré je tolerantné, inkluzívne, mesto pre deti a seniorov, bezpečné, funkčné, atraktívne a aktívne,“ opisujú Ing. arch. Linda Urbanová a Ing. arch. Ján Urban.
V rámci projektu Virtuálne dunajské nábrežia študenti navrhovali okrem posterov a bežných fyzických modelov po prvý raz aj digitálne modely. Tie si je možné pozrieť pomocou špeciálnych okuliarov na virtuálnu realitu alebo sa dajú stiahnuť do mobilu v podobe aplikácie a na prehliadku použiť papierové virtuálne okuliare tzv. CardBoard. V ďalších prácach študenti riešili spôsob prezentácie lužných lesov, občiansku vybavenosť a zástavbu, navrhovali napríklad aj Múzeum lužných lesov či nové PKO.
Ako uvádza Ing. arch. Vladimír Hrdý, externý spolupracovník Fakulty architektúry aj Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, zaústenie priestoru Chorvátskeho ramena z územia Petržalky do územia Celomestského centra Bratislavy v Petržalke je dobrá a mimoriadne aktuálna téma. „Riešené územie a objekt Múzea prírody je priamo vo vyvrcholení ústrednej osi Petržalky koncipovanej v zmysle medzinárodnej súťaže z roku 1967 na výstavbu novej časti mesta na pravom brehu Dunaja, kde 84 kolektívov z celého sveta vytváralo názor na priestorové a funkčné využitie územia. Do tej doby bolo nevyužiteľné pre celoplošnú zástavbu v takom rozsahu.“
Nové mesto pre 115 tisíc obyvateľov bolo podľa neho najväčšie novopostavené obytné sídlo v priebehu pár desaťročí v nedávnej minulosti Európy. „Priestorový koncept bol postavený na stredovej severojužnej integračnej osi dlhej 5 kilometrov, ktorej hlavnou funkciou bolo vytvoriť funkčnú a priestorovú chrbticu sídla so zapojením Chorvátskeho ramena s novým využitím – drenážovaním spodných vôd územia Petržalky, ale zároveň potvrdením pôvodného priestorového fenoménu tohto územia, a to vodných plôch ramien Dunaja v území vnútrozemskej delty za Devínskou bránou Karpát.“
Ing. arch. Vladimír Hrdý pokračuje, že vytvorenie tohto reliktu pôvodného ramenného systému, ktorý bol pre územie Petržalky historicky charakteristický, sa stalo dôležitým. „Veď tu všade striedavo po celej ploche sa premiestňoval hlavný tok Dunaja, svedčia o tom štrkové nánosy hrúbky 20 – 30 metrov. Ramenné systémy boli opustené korytá hlavného toku, územie bolo pravidelne zaplavované povodňami, takže aj po ustúpení prehistorického mora mu bol fenomén vody naďalej vlastný. Až v poslednom období bol Dunaj zregulovaný tak, aby sa dalo toto územie v bezprostrednej blízkosti centra mesta využiť a zastavovať bez ohrozenia záplavovými vodami.“
Externý spolupracovník STU ďalej tvrdí, že urbanizáciou na tejto strane sa Bratislava stala mestom na Dunaji a teraz sa začína etapa zrastenia jej zastavaných území v priestore Celomestského centra Petržalky medzi Starým a Prístavným mostom. „Ďalším faktom súčasnosti je, že urbanizačná os v priestore Chorvátskeho ramena nebola dobudovaná v zmysle pôvodných zámerov. V Petržalke bola realizovaná len obytná zástavba a keďže nebola ujasnená koncepcia hromadnej koľajovej dopravy, bola v území osi fakticky stavebná uzávera. V území medzitým vyrástlo množstvo náletovej zelene, fyzicky je tak potvrdzovaný prírodný charakter otvorených priestorov so zeleňou a hoci sa v tejto časti mesta býva už 40 rokov je sídlo nedobudované.“
Postupne sa podľa neho mení aj názor na dotvorenie priestoru Chorvátskeho ramena. „Potvrdila to aj nedávna urbanisticko-architektonická súťaž, kde vo viacerých návrhoch sa objavili názory, že priestor by nemal byť kontinuálne zastavaný, mali by tu byť striedavo územia parkov a urbanizovať novou zástavbou by sa mali len územia pri zastávkach električky. Popri vodnej ploche by mal byť lineárny park vedený celou Petržalkou. To sú fakticky vstupné aktuálne podmienky a limity pre pokračovanie tohto cenného priestoru aj územím Celomestského centra – riešeným územím v tejto úlohe.“
„Navyše,“ uvádza ďalej, Ing. arch. Vladimír Hrdý, „je to aj v súlade s požiadavkou na dobudovanie regionálneho biokoridoru Chorvátskeho ramena v platných územnoplánovacích dokumentáciách so snahou doviesť tento priestorový fenomén zelene a vodných plôch až po tok Dunaja a do priestoru Sadu Janka Kráľa a k ústredného parku v celomestskej časti centra, kde je záväzne zadefinovaná až jedna tretina plochy parku pre vodné plochy. Cieľom je prepojiť územie Petržalky „priestorom“ Chorvátskeho ramena a biokoridoru v ňom od „Dunaja k Dunaju“, od juhu až na sever.“
A práve riešené územie v tejto úlohe je podľa neho tým ukončením na severe. Celá Petržalka bude kontinuálne priestorovo a funkčne napojená na centrum mesta. Tak je to zadefinované v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy aj Územnom pláne zóny CMC Petržalka. „Reálna prekážka – Einsteinova ul. s diaľnicou D1– bude v zmysle regulácie prekonaná širokým premostením s tromi horizontmi zelene, včítane dvojradovej aleje stromov. Ďalej je priestor prevedený pozdĺžnym námestím až k inundačnému územiu Dunaja. Tento priestor by bolo možné doplniť vodným prvkom v zmysle riešenia v tejto úlohe – nie ako prietočné rameno, ale formou vodných plôch v bazénoch nezávislých a oddelených od hladiny hlavného toku Dunaja s ustálenou vodnou hladinou, čo umožní urbanizovať územie v priamom kontakte,“ myslí si Ing. arch. Vladimír Hrdý.
Dodáva, že tým sa predĺžia nábrežné hrany Dunaja v mieste pôvodného vtoku Chorvátskeho ramena. „Takto vytvorené nábrežné hrany s mólami, reštauráciami a bytovou funkciou vo vyšších podlažiach môžu výrazne zhodnotiť územie pre zástavbu v kontakte s vodou aj v tejto časti rieky, kde je široké inundačné územie bez možnosti stavať priamo pri vodnej hladine, navyše výškovo ustálenej.“
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu STU v Bratislave
Foto: https://play.google.com/store/apps/details?id=com.virtualne.nabrezia; Katalóg k projektu Virtuálne dunajské nábrežia
Uverejnil: MZ