Voda je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Nielenže tvorí podstatnú väčšinu zloženia ľudského organizmu, ale potrebujeme ju každodenne dopĺňať. V akom množstve? Zvyčajná odpoveď znie 2–3 litre, avšak v skutočnosti denne spotrebuje každý z nás oveľa viac vody ako si dokážeme predstaviť. Vezmime si napríklad, že na jeden 2 dl pohár jablkového džúsu je potrebných 190 l vody, za jednou šálkou kávy sa ukrýva 140 l vody. A to nie je nič oproti spotrebe tejto drahocennej tekutiny pri výrobe auta. S akým množstvom vody musia teda odborníci počítať pri navrhovaní systému na zásobovanie vodou na osobu a deň?
Viac už k tejto téme v dokumente Ako žiť s vodou z cyklu Spektrum vedy prezrádza doc. Ing. Štefan Stanko, PhD., vedúci Katedry zdravotného a enviromentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Pri pohľade na vyššie uvedené hodnoty je zrejmé, že voda je pre spoločnosť nepostrádateľná a jej spotreba je v súčasnosti nemalá. Hoci sa na Slovensku stále ešte nachádza dostatok zdrojov pitnej vody, ako i liečivých prameňov, odborníci upozorňujú na potrebu správneho hospodárenia s týmto vzácnym darom prírody. Bohatstvo vody v prírode však nepredstavuje vždy len životodárnu silu, ale stále častejšie sa pod vplyvom klimatických zmien prejavuje taktiež ako živel. Aj preto sa naši hydrológovia venujú regulácii vodných tokov prostredníctvom umelých vodných nádrží.
V dokumente nás prof. Ing. Peter Dušička, PhD., vedúci Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty STU v
Bratislave zavedie do hydrotechnického laboratória, ktoré slúži na výskum vodných stavieb na fyzikálnych modeloch. Tieto modely umožňujú s vysokou presnosťou preskúmať napríklad rýchlostné pole pri prúdení vody a kapacitu koryta, čo súvisí s protipovodňovou ochranou. Medzi tie najvýznamnejšie patrí model plavebných komôr stupňa Gabčíkovo na rieke Dunaj. Vďaka usilovnému výskumu sa podarilo optimalizovať počet a polohu štrbín na dne komory, dosiahnuť unikátny čas plnenia a vyprázdnenia – len 14 minút, a súčasne zabezpečiť stabilitu prúdenia tak, aby plavidlo nebolo v komore hodené o stenu a zachovala sa tak bezpečnosť. Kvalitné výsledky si však vyžadujú aj vhodné pracovné podmienky, a tak sa z projektov Centra excelentnosti integrovanej protipovodňovej ochrany územia, ktoré v roku 2008 fakulta získala, financovala aj komplexná rekonštrukcia priestoru a úspešne bola ukončená v roku 2011. Taktiež sa podarilo získať moderné meracie a snímacie prístroje, z ktorých mnohé sú na špičkovej svetovej úrovni.
Budovanie priehrad a vodných nádrží má korene v starovekých civilizáciách a siaha do obdobia zpred 7000 rokov. Prof. Ing. Emília Bednárová, PhD. z Katedry geotechniky Stavebnej fakulty STU, ktorá je tiež predsedníčkou Slovenského priehradného výboru približuje v dokumente históriu vodných stavieb na území dnešného Slovenska. Siaha do roku 1510, kedy bola vybudovaná 1. vodárenská nádrž pri Banskej Štiavnici. Zlatý vek nastal až v 18. storočí a je spojený s vývojom banského priemyslu. Pani inžinierka Bednárová podrobne popisuje unikátny vodohospodársky systém z daného obdobia, ktorý sa v roku 1993 dostal na zoznam kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Druhá dôležitá etapa budovania nádrží spadá do polovice 20. storočia a súvisela aj s rozvojom elektrifikácie, poľnohospodárstva a pod. Na Slovensku patria medzi vrcholové nádrže Liptovská Mara a Oravská priehrada, ktoré nielenže slúžia na výrobu elektrickej energie, ale vyrovnávajú celú Važskú kaskádu a tak sa podieľajú na regulácii najdlhšieho vodného toku na Slovensku. Spolu sa na našom území nachádza viac ako 250 mil. m3 akumulačného priestoru na zachytávanie povodňových prietokov, s vodnou stavbou Gabčíkovo je to viac ako 450 miliónov.
Globálne oteplovanie a extrémne prejavy počasia, ako aj nerovnomerné rozdelenie vody v priestore a čase stále viac dokazujú význam integrovaného prístupu k hospodáreniu s vodou. Prof. Ing. Andrej Šoltézs, PhD., z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty STU poukazuje na dôležitosť nielen protipovodňovej ochrany, ale aj riešenia prípadov nedostatku vody, ako tomu bolo napríklad pri spolupráci s maďarskými kolegami pri oživovaní tokov Karčava a Tice. O význame poldra v Lesoparku nad Modrou, či o stratégii revitalizácie vodných tokov sa viac dozviete v dokumente Ako žiť s vodou z cyklu Spektrum vedy. Ako hovorí garant relácie prof. Ing. Ján Szolgay, PhD., z Katedry vodného hospodárstva krajiny riešenie veľkého množstva problémov v oblasti hydrosféry zvyšuje našu úroveň poznania a umožňuje efektívnejšie riešiť konflikty medzi rôznymi užívateľmi vody, vrátane prírody.
Cyklus dokumentov Spektrum vedy, ktorý bol odvysielaný Slovenskou televíziou je popularizačný projekt, ktorý vznikol v spolupráci Centra vedecko-technických informácií SR, Slovenskej akadémie vied a Slovenskej televízie.
Spracovala: Alena Oravcová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument „Ako žiť s vodou“
Uverejnila: ZČ