Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Robot riadený ľudským „mozgom na čipe“ sa stal svetovou novinkou

VEDA NA DOSAH

Rozhranie MetaBOC komunikuje medzi biopočítačom s mozgovým organoidom a klasickou elektronikou.

Ilustračná fotka robota s minimozgom. Reálny model bude musieť vyzerať inak. Zdroj: Tianjin University

Ilustračná fotografia robota s minimozgom. Reálny model bude musieť vyzerať inak. Zdroj: Tianjin University

Tím čínskych výskumníkov vytvoril akési Frankensteinovo monštrum. Do modelu tela malého robota vložil organoid vyrobený z ľudských kmeňových buniek, ktorý bude schopný naučiť sa, ako vykonávať určité úlohy. Táto technológia je stále v počiatočnom štádiu vývoja, no otvára dvere do sveta orgánovej kybernetiky.

Prepojenie živého a neživého

Biopočítače sú jednou z najbizarnejších vecí vo svete inovatívnych technológií. Ich podstatu tvorí skutočnosť, že naše neuróny vnímajú svet a konajú v ňom rovnakým spôsobom ako počítače: pomocou elektrických signálov. Vedci dokážu vypestovať ľudské mozgové bunky na kremíkových čipoch. Tie môžu prijímať elektrické signály z počítača, snažiť sa im porozumieť a dorozumievať sa s technológiou. Mozgové organoidy niektorí označujú za minimozgy.

Výskumníci z Tiencinskej univerzity a Južnej univerzity vedy a techniky pripojili mozgové tkanivo k neurálnemu rozhraniu, čo mu umožnilo prenášať pokyny do tela humanoidného robota. Celý systém dostal názov MetaBOC (Meta Brain-on-Chip). Ich cieľom je študovať vzťah medzi mozgom a počítačom, čiže rozhranie medzi elektrickými signálmi v mozgu a výpočtovou silou.

Wetware od Cortical Labs po testovaní. Zdroj: Cortical Labs

Wetware od Cortical Labs po testovaní. Zdroj: Cortical Labs

Prvé pokročilejšie 3D organoidy mozgu sa objavili asi iba pred 12 rokmi. V poslednom období sme svedkami rýchlejšieho vývoja a objavili sa aj prvé aplikácie, ktoré spájajú elektroniku s ľudským wetwarom (logickým obvodom, ktorý je súčasťou živej štruktúry a je vybudovaný človekom).

Po prvý raz tento koncept odskúšali v projekte DishBrain na Monashovej univerzite v Austrálii s ľudskými neurónmi, ktoré sa v simulovanom prostredí za päť minút naučili hrať videohru Pong (2023). Medzi najpopulárnejšie spoločnosti zamerané na prepojenie neurovied a technológií patrí Neuralink Elona Muska. Neuralink je známy najmä mozgovými čipmi, pomocou ktorých ľudia môžu ovládať počítačové rozhranie.

Robotika zaznamenala v priebehu posledných rokov masívny vývoj a sústreďuje sa najmä na autonómne systémy. Niektoré vývojové trendy vyvíjajú roboty podobné ľudom.

Robot s mozgom

Čínski vedci vyvinuli open source inteligentné rozhranie MetaBOC, ktoré komunikuje medzi biopočítačom s mozgom v tvare gule na čipe a výhradne elektronickými zariadeniami. Mozog na čipe tak môže vnímať prostredie pomocou elektronických signálov, dokonca sa aj učiť a reagovať vďaka elektronike svojho tela.

Podľa vyjadrenia vedcov je šikovný robot prvým otvoreným inteligentným komplexným informačným a interakčným systémom na svete, ktorý využíva mozog na čipe. Organoidy vytvorili z ľudských pluripotentných kmeňových buniek, ktoré majú schopnosť deliť sa a vyvíjať sa na rôzne druhy buniek, ako je napríklad aj mozgové tkanivo.

Ich trojrozmerná fyzická štruktúra im umožňuje vytvárať zložitejšie nervové spojenia podobne ako v našom mozgu. Na vypestovanie využívajú nízkofrekvenčnú ultrazvukovú stimuláciu.

Vedci dúfajú, že po tom, ako sa malý humanoidný robot naučí vyhýbať sa prekážkam alebo uchopiť predmety, by sa organoidy mohli nakoniec použiť na opravu ľudského mozgu v procese transplantácie.

Orgán, ktorý napriek tomu, že má štruktúru a funkciu podobnú ľudskému mozgu, stále čelí výzvam. Podľa tímu z Tiencinskej univerzity je nezrelý a nemá dostatočný aktívny prísun živín.

Zdroj: New Atlas, Futurism, TechTimes

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky