Cenu za vedu a techniku 2019 v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky získal profesor Ivan Frollo za celoživotné zásluhy o rozvoj vedného odboru Meracia technika.
Prof. Ing. Ivan Frollo, DrSc., vedúci vedecký pracovník a vedúci Oddelenia zobrazovacích metód Ústavu merania Slovenskej akadémie vied v Bratislave, je medzinárodne uznávaný odborník vo vednom odbore Meracia technika. Najvýznamnejšie výsledky dosiahol v oblastiach, akými sú meracie metódy a prístroje pre biológiu, fyziológiu, kardiochirurgiu a respirológiu, elektronické meracie prístroje na báze mikropočítačovej techniky pre fyziológiu a tomografické metódy a systémy na báze nukleárnej magnetickej rezonancie s aplikáciou pre fyziku a medicínu.
Dlhodobo sa zaoberá metódami zobrazovania na princípe magnetickej rezonancie – zobrazovanie pľúc pomocou hélia (helium lung imaging), fyziku a metodiku hyperpolarizácie (hyperpolarization physics and methodology) a digitálne rádiologické systémy. Svojou vedeckovýskumnou aktivitou dlhodobo ovplyvňuje rozvoj meracej techniky, hlavne so zameraním na merania v medicínskych vedách.
Ivan Frollo (1939) pochádza z Prešova. V roku 1963 dosiahol vysokoškolské vzdelanie na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave (Ing.), špecializácia rádioelektronika. V rokoch 1963 – 1966 absolvoval internú ašpirantúru v Ústave teórie merania SAV. Od roku 1966 pracuje v Slovenskej akadémii vied, najskôr ako samostatný vedecký pracovník a od roku 1985 ako vedúci vedecký pracovník. V rokoch 1998 – 2006 pôsobil vo funkcii riaditeľa Ústavu merania SAV. V súčasnosti je vedúcim Oddelenia zobrazovacích metód ÚM SAV.
V rokoch 1977 – 1978 absolvoval polročný študijný pobyt na University of California Berkeley, Department of Electrical Engineering and Computer Science a 15-tich ďalších univerzitách v USA. Rad krátkodobých pobytov absolvoval na vedeckých pracoviskách vo Veľkej Británii, v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku, Fínsku, Írsku, Poľsku, Rusku a USA. Zúčastnil sa mnohých medzinárodných vedeckých konferencií s aktívnym vystúpením.
V roku 1992 obhájil doktorskú dizertačnú prácu (DrSc.) na tému: Meracie metódy a systémy pre lekársky výskum. V roku 1993 habilitoval za docenta a v roku 1995 bol menovaný za vysokoškolského profesora v odbore Meracia technika na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity (SjF STU) v Bratislave. Dlhodobo pôsobil aj na Fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI) STU. V r. 1994 – 2004 prednášal a viedol cvičenia zahraničným študentom, predmet: Medical Imaging Techniques, Principles and Instrumentation, ku ktorému vydal skriptá (1995). Ďalšia jeho spolupráca so SjF STU a FEI STU spočíva vo vedení prác v rámci ŠVS, diplomových prác, pravidelne je členom komisií pre štátne záverečné skúšky a pre obhajoby doktorandských dizertačných prác.
Počas svojej kariéry dosiahol významné vedecké výsledky, ktoré boli publikované v rešpektovaných vedeckých časopisoch. Spolu 414 vedeckých publikácií, z toho 112 v impaktovaných medzinárodných časopisoch evidovaných v databázach WOS a SCOPUS, s počtom citácií 327, H-index = 10. Navrhol a so svojim kolektívom realizoval 41 prístrojov a zariadení, ktoré našli uplatnenie vo výskume i v praxi. Mnohé výsledky jeho vedeckej práce boli patentované. Je autorom 22 patentov. Významný je jeho prínos aj vo výchovno-vzdelávacom procese.
Profesor Ivan Frollo je členom viacerých medzinárodných i domácich vedeckých organizácií, je aktívny v manažmente vedy a tiež v národných a medzinárodných projektoch. Bolo mu udelených viacero významných ocenení, o. i. Strieborná a Zlatá plaketa A. Stodolu SAV „Za zásluhy v technických vedách“ (1989 a 1999), Zlatá medaila Johann Andrea von Segnera „K 85. výročiu metrológie na Slovensku“ (2004), Medaila SAV za podporu vedy SAV (2005), Veľká medaila sv. Gorazda za vedeckú a pedagogickú činnosť udelená ministrom školstva (2005), Zlatá medaila SAV „Za celoživotnú prácu v oblasti vedy“ (2009), Cena SAV „Za popularizáciu vedy“ (2015).
Profesor Ivan Frollo si prevzal Cenu za vedu a techniku 2019 z rúk ministerky Martiny Lubyovej
Pri príležitosti udelenia ocenenia sme prof. Ing. Ivana Frolla, DrSc., požiadali o rozhovor.
Pán profesor, za nami je galavečer, na ktorom vám bola udelená Cena za celoživotné zásluhy vo vede a technike. Čo pre vás táto cena znamená?
Priznám sa, že som toto ocenenie nečakal. Celý život som intenzívne pracoval v oblasti vedy, v oblasti, ktorá ma mimoriadne priťahovala. Som človek tvorivý a skutočne až vedecký výskum mi poskytol priestor na uplatnenie mojich nápadov a umožnil mi pretvoriť ich do reálnej podoby meracích prístrojov, meracích metód a samozrejme publikovať v medzinárodných časopisoch. Táto cena ma donútila preskúmať a zhrnúť všetky výsledky mojej práce za uplynulé polstoročie a kriticky zhodnotiť, či všetky moje aktivity boli správne nasmerované. Počas celej tejto doby som bol aktívny aj ako pedagóg a mal som príležitosť odovzdávať svoje skúsenosti študentom vysokých škôl a tiež mojim doktorandom, ktorí sú dnes významnými vedeckými pracovníkmi na zahraničných vedeckých ústavoch.
Ocenenie ste získali za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedného odboru Meracia technika. Ako by ste spätne zhodnotili vývoj v tomto vednom odbore?
Meracia technika, ako nástroj vedeckého poznania, už po dlhé desaťročia patrí medzi najvýznamnejšie vedné odbory. Bez vedeckých meracích metód a prístrojov by sa nemohli rozvíjať žiadne vedy technické, chemické, lekárske, biologické. Ide o vedu o meraní, teda „Measurement Science“. Je všeobecne známe, že „There is no science without measurement“, teda „Neexistuje veda bez merania“. „Measurement Science“ je významný vedný odbor, evidovaný vo všetkých medzinárodných databázach. Jeho reprezentantom je rad medzinárodných časopisov, ako napr. Measurement, Measurement and Control, Measurement Science and Technology atď. a tiež medzinárodný časopis, ktorého som šéfredaktorom: Measurement Science Review – vychádza od roku 2001.
Veda o meraní je zastrešovaná medzinárodnými vedeckými organizáciami, ako napr. IMEKO (International Measurement Confederation), IEEE (Institute of Electrical and Electronics Engineers), EURAMET (European Association of National Metrology Institutes), BIPM (Bureau International des Poids et Mesures) a mnohými národnými organizáciami, medzi ktoré patrí aj náš Ústav merania SAV.
Už takmer štyri desaťročia sa zaoberáte výskumom zobrazovacích metód – tomografiou na báze magnetickej rezonancie. Môžete nám priblížiť aspoň niektoré zaujímavé zistenia?
Od roku 1980 sa venujem so svojim kolektívom tomografickým metódam a systémom na báze nukleárnej magnetickej rezonancie. Skonštruovali sme 2 NMR tomografy, prvý bol určený na malé vzorky (1982), druhý, doteraz funkčný, je celotelový (1992). Tieto aktivity nás zaradili v tom období medzi prvé laboratória v Európe, ktoré sa výskumom orientovali na zobrazovanie na báze NMR.
Súčasný výskum orientujeme na použitie metód NMR v oblasti materiálových a medicínskych vied. Medzi najvýznamnejšie vedecké výsledky v oblasti meracích metód, prístrojov a systémov na báze nukleárnej magnetickej rezonancie možno uviesť metódy riešenia magnetických polí a výskum nanočastíc a nanoštruktúr pomocou NMR zobrazovania. Zaujímavé konkrétne výsledky výskumu z oblasti fyziky materiálov sú zviditeľnenie magnetického poľa, výskum nanočastíc, detegovanie usporiadania dát na magnetických nosičoch, zviditeľnenie skrytých znakov na dokumentoch, magnetických kartách a tiež magnetických znakov mincí a bankoviek.
Zaujímavý výsledok, nedávno publikovaný, sa týka výskumu vizualizácie dynamiky toku iónov pomocou rýchlej metódy na báze magnetickej rezonancie. Zaujímavé výsledky sa dosiahli vizualizáciou difúzie molekúl vody, tzv. Brownov pohyb – ustavičný neusporiadaný pohyb častíc v kvapaline.
V posledných rokoch skúmate aj organické a syntetické materiály. Čo je hlavným predmetom tohto výskumu?
Ide o výskum magnetických nanočastíc, materiálov a objektov, ktoré tieto nanočastice obsahujú, a hlavne kvapalín – tzv. magnetické kvapaliny. Robili sme rad experimentov na detekciu a zobrazovanie polymérových vlákien, ošetrených v kvapaline obsahujúcej magnetické nanočastice. Tieto vlákna možno použiť v chirurgii a metódami zobrazovania magnetickou rezonanciou môžu lekári kontrolovať rýchlosť hojenia rán. Robili sme aj rad experimentov na pokusných zvieratách v rámci tzv. funkčnej diagnostiky – pohyb kvapalín či liekov do vybranej časti pokusného zvieraťa. Táto metodika za využíva na zahraničných klinikách na cielenie liekov do vybraného postihnutého orgánu.
Zaujímavé výsledky sme získali aj v oblasti výskumu zobrazovacích metód vyšetrovania muskuloskeletálneho aparátu metódami MR. Ľudské končatiny, hlavne ruky, sú veľmi citlivé na vonkajšie stresy, hluk, dráždenie inej časti tela, a tiež reakcia na alkohol či kofeín alebo lieky. Tieto zmeny, hlavne v cievnom systéme, je možno efektívne detekovať a zobrazovať metódami MR.
Ako najradšej relaxujete po náročnej vedeckej práci?
Vedecká práca je mimoriadne náročná, zložitá a často trvá veľmi dlho, potešenie z očakávaných dobrých výsledkov je časovo veľmi vzdialené. Hovorí sa, že keď sa vedecký výsledok dosiahne v krátkom čase, je to buď zázrak alebo omyl.
Po náročnej práci človek potrebuje relax a keď sa to podarí, je to okamžitý výsledok. Ja to dosahujem predovšetkým pohybom – turistika, každodenná jazda na bicykli, aktívna práca v záhrade, to človeka poteší. Na relaxáciu mozgových závitov mi slúži hudba, nielen počúvaná z rozhlasových staníc, ale predovšetkým aktívna hra na hudobných nástrojoch. Každý večer pred spánkom si zahrám na husliach alebo na klavíri (manželka počúva a potom mi zatlieska), hrám predovšetkým pekné skladby klasické, ale aj jazzové. Tento aspekt aktívne relaxuje mozog, utlmí problémy a aktivuje pokojný spánok.
Pán profesor, ďakujem za rozhovor. Aj v mene redakcie Veda na dosah vám gratulujeme k udeleniu významného ocenenia. Zároveň vám želáme všetko najlepšie k životnému jubileu, veľa elánu a pevné zdravie do ďalších rokov.
Ďakujem za gratuláciu redakcii Veda na dosah.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR