Technologické výdobytky, ako sú čoraz častejšie využívanie mobilných platieb alebo virtuálnych mien, spôsobili značné zmeny v oblasti bezhotovostných platieb a nárast množstva online podvodov. Odhaduje sa, že zločinecký trh môže na podvodoch s platobnými kartami zarábať aspoň 1,8 miliardy eur ročne.
Ako vyzerajú podvody pri bezhotovostných platbách?
Najbežnejšími bezhotovostnými platobnými nástrojmi sú platobné karty (kreditné a debetné), úhrady, inkasá, elektronické peniaze, virtuálne meny, mobilné peňažné služby, poukážky, kupóny a vernostné karty. Bezhotovostné platobné transakcie sa v Európe v uplynulých rokoch stabilne množia, a to z hľadiska počtu aj hodnoty.
Podvody pri bezhotovostných platbách môžu mať rôzne formy. Zločinci môžu vyvolať realizáciu platieb tak, že použijú informácie o platiteľovi, ktoré získali napríklad phishingom alebo skimmingom, či na webových stránkach na darknete, ktoré sa špecializujú na predaj ukradnutých údajov ku kreditným kartám. Platby sa môžu podvodne realizovať aj tak, že sa karty sfalšujú alebo odcudzia a použijú na úhrady v predajniach alebo na výber hotovosti z bankomatu, alebo že hekeri napadnú informačné systémy na spracúvanie platieb, napríklad manipuláciou s predajnými miestami využívajúcimi kartové transakcie či nezákonným zvyšovaním limitov kreditných kariet, aby sa vyhli odhaleniu prečerpaných prostriedkov. Z existujúcich štatistík o podvodoch s kartami vyplýva, že 66 % z nich sa pácha bez fyzickej prítomnosti karty, teda len na základe ukradnutých údajov o nej.
Celkový nárast podvodov s kartami
Európska komisia prijala nový návrh na sprísnenie pravidiel boja proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, akými sú platobné karty, šeky, mobilné platby a virtuálne meny.
Nové pravidlá, ktoré predstavujú dôležitý prvok razantnejšej reakcie EÚ na počítačovú kriminalitu, umožnia členským štátom tvrdo zakročiť proti páchateľom počítačovej trestnej činnosti a zároveň poskytnúť pomoc obetiam podvodov pri online platbách.
Podvody a falšovanie bezhotovostných platobných prostriedkov predstavujú významný zdroj príjmov organizovanej trestnej činnosti a často umožňujú ďalšiu trestnú činnosť, napríklad terorizmus, obchodovanie s drogami či obchodovanie s ľuďmi. Nové pravidlá posilnia schopnosť členských štátov odrádzať, trestne stíhať a postihovať páchateľov počítačovej trestnej činnosti:
Väčší rozsah trestných činov
do rozsahu trestných činov odteraz patria všetky bezhotovostné transakcie realizované prostredníctvom akéhokoľvek platobného prostriedku, či už fyzického, akým je platobná karta, alebo virtuálneho, ako napríklad mobilné platby. Trestnými sa stanú aj krádež a zneužitie platobných údajov, ako aj ich ďalší predaj a distribúcia.
Harmonizované pravidlá v oblasti sankcií
Nové pravidlá stanovujú minimálne sankcie v rozpätí od 1 do 5 rokov. Vďaka tomu sa skončí „taktizovanie pri výbere súdu“, pri ktorom si napríklad páchatelia vyberajú jurisdikciu s miernejšími sankciami, a uľahčí sa spolupráca vnútroštátnych orgánov, keďže bude jednoznačne určené, ktoré konanie možno považovať za trestné;
Lepšia ochrana obetí
obete bezhotovostných podvodov budú mať jednoduchší prístup k informáciám, poradenstvu a podpore, čo obmedzí dôsledky krádeže totožnosti;
Intenzívnejšia cezhraničná spolupráca
zriadenie špecializovaných kontaktných miest v členských štátoch a zapojenie Europolu povedú k zefektívneniu výmeny informácií a cezhraničnej spolupráce;
Lepšie podávanie správ
finančné inštitúcie a iné súkromné subjekty budú orgánom presadzovania práva podávať správy o relevantných trestných činoch.
Táto dohoda posilňuje mandát Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť a vytvára rámec EÚ pre certifikáciu kybernetickej bezpečnosti, čo sú kľúčové prvky razantnejšej reakcie EÚ na počítačovú kriminalitu.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Tlačová správa zo dňa 11. decembra 2018
Otázky a odpovede: Správa o stave Únie 2017: Komisia chce razantnejšie reagovať na kybernetické útoky
