Pneumatiky pre formulu 1 stoja niekoľko tisíc dolárov, ich hodnota je v skutočnosti omnoho vyššia. Záleží totiž na každej desatine sekundy.
Vysokorýchlostné pneumatiky F1 musia byť výkonné a musia vydržať extrémnu záťaž. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Tom Merton
Pneumatiky patria medzi relatívne najlacnejšie komponenty áut. V cestnej premávke však kľúčovým spôsobom ovplyvňujú bezpečnosť, v automobilových pretekoch zasa rozhodujú o úspechu alebo neúspechu.
Začiatky automobilových pretekov
V začiatkoch automobilových pretekov neboli pneumatiky podstatné, hlavné bolo doraziť do cieľa. S rastúcimi výkonmi áut sa sériové obutie ukázalo ako nevhodné. Výrobcovia pneumatík si uvedomili, že zaostávajú, a tak sa aj v oblasti pneumatík naštartoval intenzívny výskum a vývoj.
Pokrok urýchlila tiež vojna. Tisícky vzletov a pristátí lietadiel pri vysokých rýchlostiach a veľkom zaťažení zdokonalili vývoj pneumatík. Postupne sa zlepšila diagonálna konštrukcia, zvýšila sa bočná tuhosť, uvarili sa nové odolnejšie zmesi.
Automobilový pretekár Bennett Hill na trati Beverly Hills v roku 1920. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
Prvá Formula 1
V roku 1947 sa objavila myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta kráľovskej automobilovej súťaže s názvom Formula 1 (F1). Prvými pretekmi bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950.
Povojnové vozidlá F1 vychádzali z koncepcií 30. rokov – motor vpredu, pohon zadných kolies a pneumatiky komerčné. Boli vysoké, úzke a z dôvodu odľahčenia vozidla boli na vypletanom disku.
Prelomové 60. roky
Prelom vo vývoji pneumatík nastal v 60. rokoch. Motor sa presunul do zadnej časti automobilu. Väčšina ťarchy sa tak preniesla na zadnú nápravu a zadné gumy.
Po prvý raz sa objavuje pneumatika len pre pretekárske auto. Vyrobená je z prepracovanejšej zmesi. Pre lepšiu priľnavosť k dráhe je v nej viac ropných extraktov, no najmä sa objavuje nylonový kord.
Spoločnosť Dunlop prichádza s pneumatikami do dažďa – drážkovanie zabezpečuje čo najväčší odvod vody spod kolesa. Keď geniálny konštruktér Colin Chapman pridal na svoje lotusy zadné prítlačné krídlo, aby sa zlepšila trakcia v zákrutách, začal sa boj nielen o aerodynamiku, ale aj o prispôsobenie pneumatík.
Gerhard Mitter v Lotuse 25 konštruktéra Colina Chapmana počas Veľkej ceny Nemecka na okruhu v Nürburgringu v roku 1965. Zdroj: Wikimedia Commons. Fotograf: Lothar Spurzem
Vývoj vysokorýchlostnej pneumatiky
Neustála snaha o dosiahnutie čo najvyššej rýchlosti v pretekoch F1 si vyžadovala vysokorýchlostnú pneumatiku s veľkou výkonnosťou a veľkým zaťažením. Ukázalo sa, že optimálny výkon pneumatík je možný iba vtedy, keď postranné steny pneumatík pracujú tak, aby sa zvnútra rovnomerne prehrievala textilná kostra. Začala sa alchýmia s čiernym zlatom.
Postupne konštruktéri prispôsobovali autá pneumatikám a nie naopak. Odvtedy už nejde len o obrovský nárast krútiaceho momentu, ale najmä o to, ako ho preniesť na dráhu. Bývalý švédsky jazdec F1 Stefan Johansson to okomentoval slovami: „Všetky tímy míňajú obrovské množstvá peňazí na auto, hlavne na aerodynamický vývoj, no takmer vo všetkých pretekoch ide napokon o pneumatiky a o to, kto ich dokáže najlepšie manažovať a tak získať optimálnu priľnavosť.”
Pneumatika Pirelli. Zdroj: Wikimedia Commons. Autor: Peter Menzel
Tajnosti alchýmie
Pneumatika sa skladá zo 79 percent kaučuku, z 18 percent ocele a 3 percent textilu. Hoci pneumatiky stoja niekoľko tisíc dolárov, ich hodnota je v skutočnosti omnoho vyššia. Záleží totiž na každej desatine sekundy. Vývoj pneumatík vozidiel F1 (a nielen ich) aj preto stále napreduje. V súčasnosti sa vytvárajú rôzne polyesterové zmesi, výskumníci už experimentujú i s kompozitnými materiálmi.
O tom, že v súvislosti s vývojom a výrobou kvalitného obutia pre vozidlo F1 sa hovorí ako o alchýmii čierneho zlata, svedčí tiež skutočnosť, že v súčasnosti sa využíva až 80 rozličných gumových zmesí, najlepšia kaučuková zmes sa mieša s vyše 200 zložkami jednotlivých substancií, pričom ďalších 15 – 20 sa drží v tajnosti.
Vzhľadom na extrémnu záťaž, ktorej sú pneumatiky vystavené, sa namiesto ocele používa syntetické aramidové vlákno, čo sú textílie z polyamidov. Aramidové vlákna dokážu odolávať trakcii a teplu. Tento materiál je päťkrát silnejší ako oceľ a degraduje sa iba pri 500 °C, a to bez tavenia. V chemickom zložení pneumatík síce prevláda ako základ kaučuk, do zmesi sa však pridáva stovka ďalších látok ako sadze, síra, olej na spracovanie, živice či zinok a nesmie chýbať silica. Presné zloženie a pomer surovín si však výrobcovia chránia ako oko v hlave.
Ďalšie zaujímavosti o pneumatikách pre formulu 1, napríklad čím sú plnené, kto je ich exkluzívnym dodávateľom či ako prebieha vývoj, sa dočítate v článku Čierne zlato v archívnom čísle časopisu Quark.
Zdroj: Časopis Quark
Autor textu: redakcia časopisu Quark: Čierne zlato. In: Quark 8/2019
Uverejnený text bol spracovaný redakciou VND a je skrátenou verziou pôvodného textu, publikovaného v časopise Quark. Celý pôvodný článok si môžete prečítať na tomto odkaze po zakúpení predplatného časopisu Quark alebo v tlačenej verzii časopisu. Po zakúpení predplatného získate aj prístup k archívu od roku 1995.
(zh)
