Matej Bartoš má 24 rokov a pochádza z Popradu. Úspešne ukončil nemecké bilingválne gymnázium a teraz študuje štvrtý rok na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie. Vo svojom voľnom čase rád číta beletriu a sleduje novinky vo svete informačných technológií. Okrem toho ho poteší aj dobrá túra, či cyklistický výlet. Čo sa týka plánov do budúcnosti, prioritou je pre neho osobný život a samozrejme úspešné ukončenie inžinierskeho štúdia. Ako prezradil, následne ho čaká dôležité rozhodnutie, ktorou cestou sa vyberie… Matej získal v súťaži mladých inovátorov finančnú podporu od nadačného fondu AXA Nadácie Pontis. Jeho projekt zaujal členov hodnotiacej poroty a tak sme sa ho opýtali, na čom práve pracuje.
M. HUCÁKOVÁ: Chemický reaktor vyvoláva v predstavách bežných ľudí vážnosť, aby sa nič nebezpečné nestalo. Ty sa ale tejto tematike intenzívne venuješ. O čom je Tvoj projekt?
M. BARTOŠ: Vo svojej práci som sa venoval spracovaniu teplotných údajov nameraných v chemickom reaktore. V skúmanom priemyselnom reaktore sa nachádza takmer 200 termočlánkov. Podľa meraných údajov je reaktor riadený počítačovým systémom. Našou úlohou bolo nájsť spôsob, ako ešte viac „vyžmýkať“ z toho množstva dát a navrhnúť spôsob ich vizualizácie. Okrem toho, použitím vzniknutého teplotného profilu bude možné systém riadenia ešte doladiť. Detailnejší prehľad o dianí vnútri reaktora môže pomôcť aj celkovej optimalizácii procesu. A v neposlednom rade poslúži aj operátorom výroby. Na základe zobrazenia teplotného profilu sa totiž dokážu rýchlejšie rozhodovať a v prípade potreby aj manuálne zasiahnuť do riadenia. V prvom rade sme museli nájsť vhodnú matematickú metódu na prepočet meraných údajov, aby bolo možné teplotný profil vôbec vykresliť. Túto úlohu sme splnili a už sme aj vyskúšali rôzne spôsoby ich zobrazovania. V blízkej budúcnosti sa budeme venovať konkrétnemu softvérovému riešeniu. Keďže spolupráca s mojím školiteľom na bakalárskej práci bola úspešná, rozhodol som sa venovať výskumnej činnosti aj mimo bežných školských povinností. Navyše, pracovníci našej katedry často spolupracujú s praxou, vďaka čomu mohol vzniknúť aj tento projekt. Páči sa mi, že sa jedná o problém z praxe a teda jeho prínos nebude len čisto akademický, ale aj praktický.
M. H.: Ako funguje zber a spracovanie dát v chemickom priemysle a prečo tejto problematike treba venovať pozornosť?
M. BARTOŠ: Rozlišujeme tzv. offline merania a on-line merania. Offline znamená, že počas výroby sa zbierajú vzorky napr. z produktového prúdu, ktoré sú následne podrobené analýze, či spĺňajú požadované podmienky. Druhým typom údajov sú tie, ktoré sa merajú neustále, ako napríklad tlak, alebo už spomínaná teplota v reaktore. Väčšinou sa využívajú pre potreby počítačového systému riadenia. My sme našli spôsob, ako údaje o teplote zo senzorov, ktoré sú nerovnomerne rozložené v priestore, spracovať na zobrazovanie teplotného profilu.
Nie vždy úplne vieme, čo sa vnútri chemického reaktora deje. Toto je jeden z krokov, ako to lepšie pochopiť a na základe nových poznatkov proces optimalizovať. Keďže sa v našej práci venujeme vizualizácii týchto údajov, uľahčíme prácu aj operátorom výroby, ktorí dohliadajú na správne fungovanie všetkých zariadení.
M. H.: Ako bude vyzerať a fungovať Tvoj výsledný softvérový produkt, čo by mohol priniesť do praxe?
M. BARTOŠ: Základom produktu bude interpolačný proces prepočtu nameraných údajov z priestoru na plochu vo zvolenom priereze reaktora. Čo sa týka vzhľadu výsledného softvéru, na to je ešte priskoro. Dôležité je, aby bol jednoduchý na používanie pre operátorov, ktorí nemôžu strácať čas jeho nastavovaním. Taktiež musí byť prehľadný, aby vedeli rýchlejšie zhodnotiť situáciu a adekvátne reagovať. Na druhej strane, pre potreby spätnej analýzy procesu je výhodné mať možnosť zobraziť si aj staré údaje alebo napr. pozerať sa do reaktora z rôznych pohľadov. To pomôže zase akademikom a procesným inžinierom na zlepšenie riadiaceho systému, výkonu reaktora a pod.
Ďalší prínos vidím aj v tom, že tento postup sa dá po úprave aplikovať na akýkoľvek systém, v ktorom sa meria teplota, alebo aj iný kľúčový parameter, veľkým počtom senzorov. Naša práca je síce zameraná na konkrétnu prevádzku, využitie je však oveľa širšie.
M. H.: Aká je budúcnosť projektu, kam až by si svojimi zisteniami chcel prísť?
M. BARTOŠ: Najbližšie ma čaká medzinárodná chemicko-inžinierska konferencia vo Vysokých Tatrách, na ktorej budem prezentovať výsledky našej práce. Tam budem konfrontovaný s odborníkmi z rôznych vysokých škôl, čo bude pre mňa určite veľkým plusom. Počas prázdnin sa chystám na odbornú prax práve na prevádzke, ktorej sa tento projekt týka. Tam budem mať možnosť značne vylepšiť tento nástroj. Budem sa snažiť veľa komunikovať s pracovníkmi, ktorí ho budú najviac používať, aby bol výsledok čo najlepší. Potom budem pracovať hlavne na dokončení funkčného softvéru a radi by sme našu prácu aj publikovali v odbornom časopise.
M. H.: Vidíš raz seba ako vedca?
M. BARTOŠ: Stať sa vedcom je jedným z mojich mnohých snov :). Či to bude ten, za ktorého splnením sa vydám, ešte nie som rozhodnutý. Každopádne, je to veľmi dôležitá práca. Okrem toho, že budem môcť neustále objavovať nové a nové poznatky o svete, v ktorom žijeme, spoluprácou s praxou môžem aj o niečo viditeľnejšie zlepšiť život bežným ľuďom. Ale čo je podľa mňa najmenej docenené, je vzdelávanie mládeže. Ak totiž nebudeme mať zanietených profesorov, ktorí by odovzdali svoje vedomosti mladým, neskončíme dobre. To bude pre mňa prioritou, ak by som sa rozhodol pre akademickú kariéru, čo najlepšie ostatným odovzdať to, čo viem.
M. H.: Ďakujeme za rozhovor a veľa šťastia pri budovaní osobnej kariéry, ale aj tej pracovnej.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Mateja Bartoša
Uverejnila: VČ