Japonská spoločnosť dokáže každý rok premeniť časť z 20 miliónov ton kravského hnoja v regióne na 18 500 galónov vodíka.
Kravský hnoj. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Kondor83
Na jednom zo severných japonských ostrovov Hokkaido je hnoj hojne dostupný vzhľadom na prosperujúci mliekarenský priemysel v regióne.
Táto časť Japonska predstavuje približne 20 percent pevniny krajiny a produkuje približne 50 percent mlieka a mliečnych výrobkov. Kravský hnoj, jeden z najproblematickejších odpadových produktov mliekarenského priemyslu, by sa mohol však čoskoro stať cenným zdrojom pohonných hmôt. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.
Ekologické palivo
Vodík je sľubný ako udržateľné palivo budúcnosti, pretože pri spaľovaní nevypúšťa uhlík. Vďaka tomu je veľmi atraktívnou alternatívou k fosílnym palivám.
Ak sa podarí zvýšiť výrobu vodíka, mohlo by to sprístupniť čisté palivo pre každé vozidlo so spaľovacím motorom. Najbežnejším spôsobom výroby je však použitie metánu ako suroviny.
Metán, ktorý sa zvyčajne získava z podzemných zásob, je technicky fosílnym palivom. Ďalšia metóda spočíva v štiepení vody na jej jednotlivé časti pomocou elektriny. Hoci je tento proces udržateľnejší ako používanie metánu, je veľmi energeticky náročný a je udržateľný len vtedy, keď sa používajú obnoviteľné zdroje energie.
Na druhej strane japonská inovatívna vodíková farma Shikaoi bola navrhnutá tak, aby na rovnakú úlohu využívala odpadové produkty z kravského hnoja. S viac ako 20 miliónmi ton ročne sa kravský hnoj tak rýchlo neminie.
Video: Ako sa premieňa hnoj na palivo. Zdroj: Youtube/ CBS News
Proces premeny hnoja na palivo
Ak sa kravský hnoj neupravuje správne, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie uvoľňovaním značného množstva metánu.
Môže tiež dramaticky znížiť kvalitu vody, ak presiakne do vodných tokov. „Tento projekt na výrobu vodíka z hnoja hospodárskych zvierat pochádza z Japonska a je pre toto miesto jedinečný,“ povedala pre BBC Maiko Abeová z Air Water, jednej z niekoľkých spoločností zapojených do projektu vodíkovej farmy. Japonské ministerstvo životného prostredia otvorilo zariadenie prvýkrát v roku 2015. Jeho cieľom je premeniť poľnohospodárske vedľajšie produkty na vodík na zásobovanie miestnej vidieckej komunity v obehovom hospodárstve.
Kravský hnoj (a moč) sa privádza do veľkého anaeróbneho digestora v centrálnom zariadení na výrobu vodíkového paliva. Potom sa k nemu pridajú baktérie na rozklad organického odpadu a výrobu bioplynu a tekutých hnojív. Výsledkom je výroba bioplynu, ktorý sa potom môže prečistiť na metán a ďalej sa rafinovať na plynný vodík. Podľa správ môže zariadenie vyrobiť 70 metrov kubických (18 500 galónov) paliva.
V meste je čerpacia stanica, kde môžu tankovať vozidlá vybavené vodíkovými palivovými článkami. Toto palivo môžu využívať poľnohospodárske vozidlá, ako sú traktory a vysokozdvižné vozíky, čo je primárnym cieľom. Prebytočný vodík je možné uložiť aj do kanistrov, ktoré sa môžu prepravovať do iných zariadení na palivo, ako je miestna rybia farma jesetera a neďaleká Zoologická záhrada Obihiro.
Pohon môže fungovať aj na ľudský odpad
Aj vo Fukuoke má Japonsko podobné projekty, ktoré vedia premieňať ľudské odpadové vody na vodík pre komunálne vozidlá s nulovými emisiami vrátane smetiarskych vozidiel. Napriek vysokým výrobným nákladom a ťažkostiam so skladovaním predstavujú tieto projekty sľubný model obehového hospodárstva, ktorý premieňa odpad na obnoviteľnú energiu.
Zdroj: Interesting Engineering, Shikaoi, BBC, Hydrogen – central
(LDS)
