Náter na báze živej farby s mikroorganizmami by budovy ochránil pred poškodením a zároveň by ukladal oxid uhličitý. Na vývoji sa podieľajú aj Slováci.
Rôzne druhy húb izolované z fasád budov v slovinskom prímorskom meste Izola. Zdroj: TU Graz/Ana Gubenšek
Medzinárodný tím vedcov vyvíja špeciálnu farbu na fasády budov. Takáto žijúca farba by mala chrániť steny budov, ukladať oxid uhličitý a filtrovať škodlivé látky z ovzdušia. Na projekte sa podieľajú odborníci z Technickej univerzity v Grazi a svoj podiel na úspechu by mohli mať aj Slováci.
Fasáda plná života
Bežne fasády budov nemajú pridanú funkciu a nežijú čulým životom. Práve toto by chcel zmeniť tím vedcov, ktorý by stenám budov chcel vdýchnuť život prostredníctvom užitočných mikroorganizmov.
V rámci projektu REMEDY výskumníci vyvíjajú spoločenstvá pozostávajúce z prospešných mikroorganizmov, ako sú huby a riasy, ktoré by chceli integrovať do špeciálneho atramentu. Náter by chceli použiť na vonkajšie steny z betónu, dreva, kovu a iných materiálov.
Veľký potenciál
Podľa údajov Európskej agentúry pre životné prostredie by malo byť v nasledujúcich 25 rokoch zrenovovaných alebo novovybudovaných 9,4 miliardy štvorcových metrov fasád a striech. „Má to veľký potenciál, ktorý by sme mali využiť. Mikrobiologické spoločenstvá na strechách a fasádach by mohli prevziať viacero funkcií bez toho, aby si nárokovali na priestor, ktorého je nedostatok, a na nezastavané plochy,“ uviedla Carole Planchettová, vedúca výskumu.
Užitočný mikrobióm pre budovy
Na Univerzite v Ľubľane hľadá tím pod vedením mikrobiologičky Niny Gundeovej-Cimermanovej vhodné mikroorganizmy. Výskumníci chcú skombinovať mikroorganizmy s rôznymi užitočnými vlastnosťami tak, aby vytvorili stabilné spoločenstvo.
Sekvestrácia uhlíka je proces, pri ktorom sa z atmosféry odstraňuje oxid uhličitý a ukladá sa do organického alebo anorganického materiálu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.
„Cieľom je vytvoriť prospešný mikrobióm pre budovy, ktorý je odolný proti patogénom a dokáže sám opraviť povrchové trhliny,“ uviedla Planchettová. Ďalšími výhodami by mali byť sekvestrácia uhlíka a produkcia kyslíka. Niektoré nátery by mohli byť tvorené baktériami s bioluminiscenčnou schopnosťou, vďaka čomu by niektoré budovy žiarili.
Živý atrament
Tím z Technickej univerzity v Grazi pod vedením Planchettovej v súčasnosti vyvíja atrament, v ktorom by mikroorganizmy dokázali prežiť. Nejde pritom o jednoduchú úlohu. „Rozhodli sme sa pre atramentovú tlač, pretože nám umožňuje veľmi presné, kontrolované a zároveň rýchle nanášanie živej farby,“ uviedla pre portál science.ORF Planchettová.
Jednou z výziev, s ktorou sa musia vedci popasovať, je veľkosť mikroorganizmov, ktoré môžu dosahovať veľkosť niekoľkých mikrometrov a za určitých okolností vytvárať väčšie zhluky. To spôsobuje, že sú príliš objemné pre bežnú atramentovú technológiu, pri ktorej sa rozprašujú častice v rozsahu nanometrov. Planchettovej tím pracuje na potrebných technologických výzvach spolu so slovenským výrobcom atramentových tlačiarní Qres Technologies a s rakúskym špecialistom na nátery Tiger Coatings.
Personalizovaný dizajn v architektúre
„V projekte REMEDY chceme dosiahnuť zásadný pokrok v oblasti mikrobiológie a syntetickej biológie a preniesť odborné znalosti do materiálovej vedy,“ uviedla koordinátorka projektu Anna Sandaková z výskumného inštitútu InnoRenew CoE v slovinskej Izole. „S vhodnými biofabrikačnými procesmi by potom malo byť možné vytvárať personalizovaný dizajn v architektúre.“
„Som presvedčená, že v rámci projektového obdobia vyvinieme vhodné farby a prispôsobenú technológiu atramentovej tlače,“ doplnila Carole Planchettová. „Očakávam tiež, že nájdeme vhodné mikroorganizmy, ktoré prežijú v atramente, ako aj stres počas samotnej tlače. Najväčšou výzvou počas nasledujúcich štyroch rokov bude zabezpečiť úplnú reprodukovateľnosť tohto procesu. Koniec koncov, používanie živých, meniacich sa farieb pre priemyselné procesy, ako je atramentová tlač, ktoré tolerujú len veľmi malé výkyvy parametrov, je celkom nové teritórium.“
Zdroj: TU Graz, science.ORF.at, New Atlas
(zh)
