Biomateriál z týchto surovín si našiel využitie nielen v módnom priemysle.
Kože z udržateľných materiálov. Zdroj: mahileather.com
O koži z opuncií, ananásu, banánov, manga či hrozna ste sa dočítali už v článku Čo majú spoločné banány, mango, ananás a hrozno? Týmito plodinami sa však zoznam surovín vhodných na výrobu biokože nekončí. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete o výrobe udržateľných materiálov z hríbov, korku a kvetov. Mnohé z nich možno využiť aj inak než v módnom priemysle. Nechajte sa prekvapiť.
Nenápadný drahokam
Stretávame sa s nimi najmä v jesennom období počas prechádzky lesom. Hríby. Okrem toho, že sa z nich dajú pripraviť chutné pokrmy a mnohé z nich, napríklad hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) alebo huba reishi (Ganoderma lucidum), majú blahodarné účinky pre náš organizmus, môžete z nich vyrobiť aj koži podobný materiál. Práve hríby v sebe ukrývajú veľký potenciál v rámci udržateľnej módy.
Základnou surovinou, z ktorej možno tento inovatívny materiál vyrobiť, je mycélium, čiže podhubie. Mycélium je podporný systém húb, ktorý sa skladá zo zhluku vzájomne prepletených vlákien. Bunkové steny mycélia sú vystužené chitínom, ktorý ich spevňuje. Hlavnou úlohou podhubia je získavanie vody a živín a vyživovanie húb. Mycélium sa nachádza v pôde, dreve, rastlinách a iných substrátoch, v ktorých huby žijú.
Za účelom výroby kože sa mycélium pestuje v kontrolovaných podmienkach. Bunky mycélia treba vyživovať organickým materiálom a pilinami z drevárskeho priemyslu a sledovať teplotu i vlhkosť prostredia. Neustále treba kontrolovať proces ich rastu, aby sa zachovali rovnaké vlastnosti naprieč celým materiálom. Vedci preto museli zdokonaliť navodenie ideálnych podmienok pre rast podhubia.
Huby sa pestujú na rozmerných táckach umiestnených vertikálne nad sebou. Na ich dopestovanie netreba na rozdiel od zvierat veľa zdrojov, len substrát, vodu a vzduch. Pozoruhodnou vlastnosťou kože z mycélia je jej možnosť prispôsobovať a meniť svoje vlastnosti počas obdobia rastu. Výsledný materiál môže mať rôzny tvar, veľkosť a ďalšie špecifické charakteristiky. Výhodou je tak vznik menšieho množstva odpadu.
Po fáze rastu, ktorá trvá približne dva týždne, nasleduje zber materiálu podobného pene, jeho ďalšie spracovanie a finalizácia výsledného produktu. Keďže výsledný materiál má veľmi podobné vlastnosti ako zvieracia koža, môžu jeho výrobcovia uplatniť podobné postupy spracovania ako v kožiarskom priemysle, avšak s dôrazom na udržateľnosť. Koža z mycélia si už spoluprácou s niektorými významnými návrhármi a značkami dláždi cestu do módneho priemyslu.
Odolné voči ohňu i vode
Huby sa dajú využiť skutočne všestranne. Uplatnenie môžu nájsť i v kombinácii s ďalšími materiálmi a zvyškami z iných priemyselných odvetí, napríklad z izolácie stavieb. Výsledný produkt je odolný voči ohňu i vode, čo je obdivuhodné. Môže poslúžiť taktiež ako protihluková bariéra. Materiál z húb je tiež vhodný na výrobu obalov na prepravu tovaru. Výhodou je, že ho môžete vyformovať do rôznych tvarov a je biodegradovateľný. Rozloží sa za jeden či dva mesiace, čo sa nedá porovnať s ropnými produktami.
Ďalšie možné využitie mycélia sa naskytá v potravinárstve. Môžu byť z neho vytvorené plnohodnotné náhrady mäsových produktov, ktoré obsahujú rovnaké množstvo živín, no menej zaťažujú životné prostredie.
Neobyčajný strom
Korok sa získava z duba korkového (Quercus suber), ktorý obľubuje suché podnebie juhozápadnej Európy a severozápadnej Afriky. Najväčším svetovým producentom korku je Portugalsko (má na svedomí až polovicu globálnej produkcie). Duby korkové tvoria až tretinu tunajších lesov.
Dub korkový. Zdroj: carlfriedrik.com
Stromy majú objemnú vráskavú kôru, ktorú môžete zbierať každých 9 rokov. Duby korkové dokážu viazať vysoké množstvo oxidu uhličitého z ovzdušia, čím prispievajú k redukcii skleníkových plynov. Odhaduje sa, že hektár lesa dubov korkových dokáže pohltiť takmer 15 ton oxidu uhličitého ročne. Duby korkové sú pyrofytické, čo znamená, že horia pomaly a dokážu odolávať požiarom.
Obľubovali ho od nepamäti
Korok sa používa už viac ako 5 000 rokov na uzatváranie fliaš. Príkladom je i nález amfory z Efezu, ktorú vedci datujú do 1. storočia p. n. l. Amfora bola uzavretá korkovou zátkou a keď ju objavili, ešte stále obsahovala víno.
V starovekom Grécku z korku vyrábali sandále, Číňania a Babylončania ho používali na zhotovovanie rybárskeho náčinia.
Pozrite si
Pre Portugalsko bola výroba korku dôležitá už v 13. storočí, o čom svedčia prijaté zákony na ochranu korkových lesov z tohto obdobia.
Expanzia vinárskeho priemyslu sa zasadila aj o masovú produkciu korku, a to najmä od 18. storočia. Na konci 20. storočia začali korkové zátky postupne nahrádzať iné typy uzáverov. Korok si však našiel nové uplatnenia i v súčasnosti.
Všestranné využitie
Okrem toho, že i naďalej slúži ako uzáver fliaš, používa sa tiež na výrobu korkovej kože, vegánskej alternatívy zvieracej kože. Zaujímavosťou je, že korok sa využíva aj pri liečbe rozsiahlych popálenín. Vďaka tomu, že je odolný voči zmenám teploty, používajú ho i v NASA ako izoláciu v raketoplánoch.
Korok je organický materiál, ktorý je v kombinácii s bavlnenou textíliou používanou pri výrobe korkovej kože, rozložiteľný. Proces jeho výroby spočíva v jeho opakovanom zbere a následnom spracovaní.
Spracovanie korkového dreva. Zdroj: Wikimedia Commonss
Zber korku sa vykonáva ručne. Zbiera sa špeciálnou metódou – korok odrezáva vo veľkých plátoch tak, aby strom zostal nepoškodený. Predpokladá sa, že práve zber kôry predlžuje život stromov. Kôru treba šesť mesiacov sušiť a následne korok prechádza procesom naparovania a varenia, čím nadobúda elasticitu. Potom sa nareže na tenké plátky a pripevní k textílii, ideálne k bavlne.
Takto vznikne konečný produkt – korková koža –, ktorá má podobné vlastnosti ako zvieracia. Vyznačuje sa trvácnosťou, odolnosťou voči oderu a elasticitou. Jej využitie je skutočne všestranné. V móde sa z nej vyrábajú kabelky, tašky, peňaženky, opasky, topánky, bundy, klobúky i šperky, používa sa taktiež na čalúnenie nábytku, ba dokonca je to materiál vhodný i na izoláciu podláh.
Korková koža má podobné vlastnosti ako živočíšna. Zdroj: mahileather.com
Rozvoj korkového priemyslu má pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Tým, že sa firmy zasadzujú za ochranu korkových lesov, podporujú miestnu biodiverzitu. Útočisko tu nachádzajú rôzne chránené a endemické druhy rastlín a zvierat, napríklad rys španielsky (Iberian lynx). Produkty z korku sa navyše dajú jednoducho recyklovať, podobne ako drevo.
Krása kvetov nie je pominuteľná
Krása kvetov očarila človeka už v praveku, o čom svedčia viaceré archeologické nálezy. Už neandertálci pochovávali svojich mŕtvych s kvetmi. Tie sa našli napríklad v hroboch v jaskyni Šánidar na severe Iraku.
Kvet sa využíva ako dar či obeta i v súčasnosti. S touto tradíciou sa stretávame najmä v Indii, kde sú kvety súčasťou obiet v chrámoch a mnohé z nich končia v rieke Ganga ako odpad, čím prispievajú k jej ďalšiemu znečisteniu. Ako tento problém riešiť?
Ind Ankita Agarwala sa v rámci svojho startupu pozrel na kvetinový odpad ako na zdroj pre výrobu špeciálneho biomateriálu, ktorý je adekvátnou náhradou zvieracích koží. Kvety totiž obsahujú chinín, ktorý prispieva k pevnosti výsledného materiálu.
Koža z degradujúcich chrámových kvetov. Zdroj: Mecc interiors
Keď odrezané kvety degradujú, vzniká na nich biely povlak podobný koži. Povlak tvoria mikroorganizmy, ktoré využívajú okvetné listy ako zdroj živín pre svoj rast. Tím odborníkov tieto mikroorganizmy v laboratóriu izoloval. Po ďalšom skúmaní sa vedcom podarilo vyvinúť konečné médium, umožňujúce rast spomínaných organizmov a výrobu vhodného materiálu na kožu.
Zaujímavé je, že vegánska koža tohto typu dokáže v laboratóriu „narásť“ za približne tri týždne. Jej vlastnosti sú zároveň veľmi podobné zvieracej. Inovácia získala aj niekoľko ocenení a je len otázkou času, kedy sa materiál stane súčasťou kolekcií návrhárov či výrobcov nábytku.
Zdroje: c&en, techfashionista., James & Co., green queen, ecovative, mylo, bolt hreads, EurekAlert!, mahi, Carl Friedrik, NASA, Phool, Mecc interiors
(af)
