Projekt Filora vznikol ako odpoveď na rastúci problém mikroplastov, pričom tím mladých inovátorov sa rozhodol riešiť ho priamo pri zdroji – v samotných textilných vláknach.

Tím Filora. Zľava Zhuo Jin, Michaela Cibulková, Zuzana Stožická. Zdroj: Archív Filora. Legíny. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/max-kegfire
Namiesto filtrov do práčok sa mladý slovenský tím zameral na vývoj alternatívnych materiálov elastického oblečenia. Odborníci objavili a chceli využiť napríklad japonské vlákno ROICA® V550, ktoré je biodegradovateľné a nevypúšťa mikroplasty. Spolu s konopou a lyocellom tvorilo základ ich návrhu ekologickej textilnej zmesi bez obsahu plastov.
Napriek silnému potenciálu a oceneniu Lifbee Academy bol projekt pozastavený najmä pre nízky dopyt po takýchto riešeniach v súčasnom módnom priemysle. Tím však získal cenné skúsenosti z oblasti biotechnológií, inovácií a startupového prístupu, ktoré môže zužitkovať v budúcnosti. Zhuo Jin z tímu Filora dnes študuje biochémiu na Imperial College London a zvažuje ďalšie technologické výzvy v rámci univerzitných inovačných súťaží. V rozhovore nám prezradil viac o tomto projekte, ako aj o príkoriach s rozbehnutím startupu.
V článku sa dočítate:
- že existuje materiál ako elastan, ktorý je biologicky rozložiteľný,
- ako je v startupe dôležité načasovanie,
- aj nedokončený projekt človeka veľa naučí,
- ako môže mladému človeku pomôcť súťaž zameraná na inovácie a podnikanie,
- aké študijné prostredie poskytuje Imperial College London.
Bioalternatíva elastanu
Môžete podrobnejšie opísať, v čom spočíva podstata inovácie vo vašom projekte?
Začínali sme tým, že sme stanovili, ktoré problémy považujeme za dôležité, a všetci v tíme sme sa zhodli na spoločnom probléme v našom okolí. Boli to mikroplasty. Najprv sme sa pozerali na filtre, v tejto oblasti už ale sú rozvinuté firmy, ktoré ponúkajú jednoduché nasadenie filtrov do práčky. Hľadali sme teda pôvodnú príčinu problému s mikroplastmi a dospeli sme k záveru, že problematické sú predovšetkým elastické športové odevy, ktoré sú primárne vyrobené z plastu.
Skúmali sme, ako je na tom súčasný trh, či už existuje nejaká elastická látka, ktorá je biodegradovateľná a nevypúšťa mikroplasty. A tak nám zišlo na um, že by sme vyrobili vlastné biodegradovateľné elastické vlákno. Bolo by to ale veľmi drahé a nemali sme na to vhodné zloženie tímu, nikto nemal skúsenosti v oblasti vývoja udržateľných materiálov. Nakoniec sme sa teda priklonili k podobnému konceptu, ako je GORE-TEX, a chceli sme vytvoriť zmes látok, v podstate vytvoriť látku, ktorá by mala požadované vlastnosti a bola by stopercentne bez plastov.
Našli sme firmu v Japonsku, ktorá vyvinula látku s názvom ROICA. Ide o prémiové elastické vlákno, ktoré má identické vlastnosti ako elastan, ale stojí o tretinu viac. Predstavovalo by však iba 10 percent našej látky. Ďalším materiálom, s ktorým sme chceli pracovať, bola konopa, lebo má dobré antiseptické, antibakteriálne a termoregulačné vlastnosti, a lyocell od firmy Tencel, čo je vlákno z dreva. Zaujímavá je aj organická bavlna, ktorá je značne drahšia ako všetky ostatné vlákna.

Elastické vlákno. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock/lnzyx
Z akého prírodného materiálu je vlákno ROICA? Môžete o ňom povedať viac?
ROICA V550 je biodegradovateľné textilné vlákno, pričom 50 percent tohto materiálu sa rozloží za 24 mesiacov v konvenčnom domácom komposte. Avšak aby mohlo mať z pohľadu definície úplný status biodegradovateľného materiálu, malo by sa rozložiť už po 12 mesiacoch. Dôležité je, že nevypúšťa žiadne mikroplasty a má identické vlastnosti ako elastan.
Do akej fázy ste sa s projektom dostali? Máte už aj technickú predstavu, ako materiály spojiť a vytvoriť z nich finálny produkt?
Hľadali sme inovácie aj v inom aspekte ako len v aspekte spojenia dvoch materiálov dokopy. Čítal som štúdie, ktoré sa zaoberajú zvýšením elasticity prostredníctvom rôznych vzorov tkania a pletenia oblečenia. V rámci projektu sme sa však zatiaľ pohybovali len v teoretickej rovine.
V startupe je dôležité načasovanie
Mali ste dobre našliapnuté, pracovali ste na tomto projekte s podporou Lifbee Academy i s expertmi a mentormi mimo nej. Prečo ste sa teda rozhodli projekt pozastaviť?
Kľúčovým aspektom v startupe všeobecne je načasovanie. Tým, ako sme komunikovali s rôznymi stakeholdermi v módnom priemysle, sme zistili, že tento nápad je síce zaujímavý a mohol by zmeniť veľa, keby sa nám podarilo eliminovať plasty z oblečenia, ale terajší stav módneho priemyslu a pohľad na ekológiu je pozadu.
V súčasnosti považujú ľudia recyklovaný plast za veľmi ekologické riešenie a taktiež je veľmi ekonomický pre výrobcov. Recyklované plasty ale stále vypúšťajú mikroplasty do prostredia, no z pohľadu konzumentov je to nejaké ekologickejšie riešenie a nie je veľký záujem o biodegradovateľné textilné zmesi. Módny priemysel je rozbehnutý kolos, ktorý sa ťažko mení, takže nie je také ľahké ho zmeniť.
Rozprávali sme sa tiež so zakladateľom jednej slovenskej veľmi ekologickej firmy, ktorý nám povedal, že z ekologických riešení nemá veľký profit. Takže inovácie v tejto oblasti si asi budú musieť počkať na ideálnejší čas. Teraz je dôležité zvyšovať povedomie spoločnosti o tom, aké významné to je, lebo neviem, ako inak by sme zvýšili dopyt po týchto riešeniach.
Plánujete sa k projektu niekedy vrátiť a pokračovať v ňom?
Je to veľmi zaujímavá oblasť. Určite by som sa k tomu rád vrátil, ale uvidíme, v akej forme to bude a čo sa dovtedy zmení v mojom zameraní a v oblasti udržateľných materiálov.

Zhuo Jin z tímu Filora. Zdroj: Archív Filora
Aj nedokončený projekt človeka veľa naučí
Keď vynecháme dopyt spoločnosti a náročné financovanie, čo považujete za najväčší technický problém realizácie vášho zámeru?
Asi transparentnosť, resp. firemné tajomstvá a dostupnosť informácií spojených s tým, aká je cena. Dostali sme iba približné odhady toho, koľko by asi mohla stáť táto inovatívna elastická látka.
Ako posunula táto súťaž váš tím? Malo to pre vás nejaký význam napriek tomu, že ste sa rozhodli dokončenie projektu odložiť?
Myslím, že mi to dalo dosť dobrý pohľad na svet biotechnológií. Časť účasti v Lifbee Academy pozostáva zo vzdelávania, naučila nás veľa zo startupových princípov. Otvorilo mi to oči a dalo mi to možnosť vyskúšať si, ako môže vyzerať rozbiehanie vlastného startupu. Projekt Filora bol o tom, aby sme sa nehrabali len v teórii, ale aby sme si to aj skúsili v praxi. Myslím si, že to bola veľmi dobrá skúsenosť.
Inšpiratívne a povzbudzujúce prostredie
Spomínali ste, že ste v Londýne. Čomu sa tam venujete?
Momentálne študujem biochémiu, som bakalárom na Imperial College London. Myslím, že ma to smeruje k biotechnológiám. V rámci vied o živote ma zaujíma aj bioinformatika a strojové učenie, takže ešte uvidím, kam ma to vo finále zavedie. Je tu veľa aktívnych a kreatívnych ľudí, takže je tu veľmi inšpiratívne a povzbudzujúce prostredie.
Chcete teraz popri štúdiu skúšať vyvíjať nejakú novú inováciu?
Na našej univerzite Imperial College London máme rôzne startupové alebo iné inovačné súťaže a akcelerátory. Nedávno som sa zúčastnil na podnikateľskej/inovačnej súťaži s názvom FoNS-MAD Challenge (Faculty of Natural Sciences „Make-A-Difference“ Challenge), kde pracujeme spolu s interdisciplinárnym tímom na AI-powered gut health pomôcke (Pozn. red.: Digitálny nástroj využívajúci AI na zhromažďovanie a analýzu dát o trávení či stravovaní, ktorý pomáha monitorovať zdravie čriev.). Určite budem sledovať ďalšie súťaže, blíži sa jedna súťaž s názvom Hackstarter. Tá je veľmi dobrá v tom, že nám škola poskytuje dobre zariadené laboratória, či už biochemické, alebo elektronické laboratórium, ďalej laboratórium na výrobu prototypov, čo nám v mnohých aspektoch zjednodušuje život.
Máte aj dobrú podporu zo strany učiteľov?
Áno, samozrejme. Máme systém Enterprise lab (podnikové laboratórium), prostredníctvom ktorého sa organizuje flagship podnikateľská súťaž našej univerzity s názvom Venture Catalyst Challenge a hlavnou cenou v hodnote 11 800 eur. Vieme v rámci nej veľmi jednoducho požiadať o pomoc a skontaktovať sa s expertami, či už zo STEM, alebo z obchodných oblastí.
(LDS)