Švajčiarski vedci vyvinuli povlak, ktorý účinne ničí baktérie aj vírusy. Pomôcť by tak mohol v zdravotníckych zariadeniach.
Výsledkom metódy vyvinutej v spoločnosti Empa je rovnomerné rozloženie antimikrobiálneho povlaku na textilných vláknach. Skenovacia elektrónová mikroskopia – 30 000-násobné zväčšenie, farebná. Obrázok: Empa
Nemocničné baktérie a vírusy sa neprenášajú len z človeka na človeka. Môžu sa šíriť aj prostredníctvom kontaminovaných predmetov. Výskumníci spoločnosti Empa v spolupráci s nemeckým chemickým koncernom BASF, laboratóriom Spiez (Spiez Labor), špičkovým švajčiarskym Federálnym inštitútom na ochranu civilného obyvateľstva pred ohrozením chemickými a rádioaktívnymi látkami a Technickou univerzitou v Berlíne vyvinuli textílie s povrchovou úpravou, ktoré inhibujú alebo dokonca zabíjajú choroboplodné zárodky. V budúcnosti by mohli nájsť uplatnenie napríklad vo forme antimikrobiálnych závesov v nemocniciach.
Kontaminované povrchy
Pacienti, návštevníci a zdravotnícky personál v nemocniciach prichádzajú denne do kontaktu s rôznymi povrchmi. Kľučky dverí, zábradlia alebo tlačidlá výťahov sa tak stávajú miestami transportu patogénov, ako sú nemocničné baktérie alebo vírusy.
Problém poréznych štruktúr
Hladké povrchy sa dajú ľahko vyčistiť a dezinfikovať. V prípade poréznych štruktúr, ako sú textílie, to však nie je také jednoduché. Práve tieto povrchy si zobrali na mušku výskumníci spoločnosti Empa spolu s odborníkmi z BASF, laboratória Spiez a Technickej univerzity v Berlíne.
Zamerali sa pritom na úpravu textílií spôsobom, ktorý ničí alebo brzdí rast bakteriálnych a vírusových patogénov. Výsledky výskumu zacieleného na spôsob povrchovej úpravy by mohli byť už čoskoro aplikované aj v praxi. V nemocniciach by sa impregnované textílie mohli v budúcnosti používať napríklad ako antimikrobiálne závesy medzi lôžkami pacientov.
Antimikrobiálny náter
Peter Wick z laboratória interakcie častíc a biológie inštitútu Empa v St. Gallene objasnil cieľ výskumu: „Hľadali sme proces spoľahlivo brániaci kontaminácii textílií, s ktorými prichádza počas používania do kontaktu veľký počet ľudí.“ Mohlo by to prerušiť reťazce infekcií, v rámci ktorých sa napríklad na nemocničných závesoch usádzajú multirezistentné baktérie alebo vírusové patogény, ktoré sa potom môžu šíriť medzi ľuďmi.
Výskumníci vyvinuli proces povrchovej úpravy, pri ktorom na nemocničné závesy rovnomerne naniesli dezinfekčný prostriedok obsahujúci benzalkóniumchlorid. Po optimalizácii premenných, ako sú koncentrácia, čas pôsobenia, tlak spracovania a sušenie, náter k textíliám stabilne priľnul.
Účinok sa dostavil do 10 minút
Až na základe analýzy antimikrobiálnej aktivity na prvých vzorkách textílií sa dozvedeli, či mali upravené textílie aj účinok na ničenie baktérií. Podľa Wicka boli „výsledky laboratórnych testov veľmi potešujúce“.
Keď sa so vzorkami textílií inkubovali bakteriálne kultúry niektorých typických problémových zárodkov, potiahnuté textilné vzorky inhibovali napríklad rast stafylokokov a baktérií Pseudomonas. „Už po desiatich minútach sa počet nemocničných zárodkov výrazne znížil alebo sa dokonca zničil,“ hovorí výskumník z inštitútu Empa. Okrem toho bol povlak aktívny i proti vírusovým patogénom: viac ako 99 percent testovaných vírusov bolo zlikvidovaných vzorkami textílií s povlakom.
Účinné aj niekoľko mesiacov po aplikácii
Povlaky zostali účinné i po niekoľkých mesiacoch skladovania, čo je ďalší plusový bod. To umožňuje skladovanie produkcie. Vďaka novému postupu by sa v budúcnosti mohli rýchlo a bezpečne ošetriť antimikrobiálnymi látkami aj iné textílie, filtre alebo čistiace potreby napríklad v prípade epidémie, zdôrazňuje výskumník Wick zo spoločnosti Empa.
Zdroj: EMPA
(zh)
