Akú úlohu dokáže veda a výskum zohrať pri formovaní vhodného ekosystému v oblasti inteligentných dopravných systémov? A ako sa môže podieľať priemysel, predovšetkým malé a stredné podniky, na urýchlenom nasadzovaní inovatívnych, udržateľných a navzájom spolupracujúcich riešení presadzujúcich inteligentné dopravné systémy.
Ich výsledkom má byť nielen vyšší komfort, bezpečnosť, ale samozrejme aj podstatné zvýšenie mobility a zlepšenie cezhraničnej spolupráce. Tak, ako napríklad mobilný telefón, ktorý má v sebe zabudovaný špičkový navigačný systém, častokrát vo vyššej kvalite než čokoľvek iné, aj inteligentné autá sa dnes chystajú také, aby boli napojené nonstop na internet. A čo je skutočne pozoruhodné, nepotrebovali by ani vodiča. Hovorí sa im autonómne vozidlá a aj bez ľudského pričinenia dokážu ísť v jazdnom pruhu, obiehať, udržiavať odstup idúceho vozidla či samostatne zaparkovať.
Téma Inteligentné dopravné systémy: Nástroj alebo hračka? bola nosnou aj v rámci dvojdňovej medzinárodnej konferencie, ktorú organizovala Žilinská univerzita v Žiline v rámci projektu 7. rámcového programu ERAdiate v spolupráci s asociáciou COST (European Cooperation in Science and Technology) a organizáciou ERTICO ITS Europe. Táto transdisciplinárna konferencia privítala až 150 registrovaných účastníkov z 22 európskych krajín.
Hlavným predpokladom fungovania inteligentných dopravných systémov je plne funkčný internet kdekoľvek na cestných komunikáciách. 
Tu ešte Slovensko každopádne má medzery, ale pokrytie sa stále zlepšuje. Na to, aby boli inteligentné autá úplne nezávislé, potrebujú vysokorýchlostný internet, aby si mohli vymieňať všetky potrebné dáta s okolitým ekosystémom. Nevyhnutné je tak pokrytie mobilnej telekomunikačnej siete až na úroveň 5G.
„Nestačí sa usilovať iba o technologický progres. Je tiež nevyhnutné definovať výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme v oblasti inteligentných dopravných systémov, ako napríklad ochrana a bezpečnosť dát, spoľahlivosť, legislatívne problémy, sociálne a ekonomické aspekty a podobne. V tomto kontexte sa na koncept „mobility ako služby“ môžeme pozerať ako na novú paradigmu, transformujúcu skúsenosti zákazníkov a využitie fyzických zdrojov. To prináša do hry nové alternatívy dopravy, ako napr. nový model zmiešanej dopravy, čo má vplyv na mestské plánovanie, využívanie pôdy a úlohy verejných organizácií. Prijatie zo strany občana ako koncového používateľa je pritom rozhodujúce,“ povedala výskumná pracovníčka projektu ERAdiate na Žilinskej univerzite v Žiline, hlavná organizátorka konferencie z ERAChair tímu na Žilinskej univerzite, prof. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD.
Žilinská univerzita sa aktívne zapája do riešenia podobných problémov. Hľadajú napríklad spôsoby, ako docieliť, aby auto bolo navigované na voľné parkovacie miesto. Ale rovnako tak je dôležité domyslieť, ako sfunkčniť systém natoľko, že v prípade nečakanej situácie, keď sa napríklad zhustí doprava, nedôjde ku kolíziám a systém dokáže auto upozorniť, aby nenabúralo do iného auta. Rovnako tak bude budúcnosť s autonómnymi autami vyžadovať úpravu legislatívy, s dôrazom na zaistenie bezpečnosti a ochranu nielen používateľov týchto vozidiel, ale aj ostatných občanov a celého okolia.
Očakáva sa, že autonómne vozidlá prinesú okrem iného aj dramatický pokles nehodovosti. Každý rok totiž celosvetovo zahynie pri automobilových nehodách viac ako milión dvestotisíc ľudí. Iba v Európe sa rok čo rok stáva viac ako dva milióny dopravných nehôd. No a autá bez vodiča by tieto čísla mali dramaticky znížiť. Rovnako tak sa vďaka inteligentným dopravným systémom predpokladá lepšie využitie ciest, ale aj parkovacích miest.
Na najlepšej ceste v rámci Európskej únie je v tomto smere Rakúsko, ktoré je lídrom v inteligentných dopravných systémoch. U nás sa ale tiež k autám bez vodičov vraj dopracujeme pomerne skoro, nebude si to vyžadovať desaťročia. Už rok 2020 má byť prelomovým v cestnej premávke na celom svete.
Konferencia na pôde Žilinskej univerzity sa konala pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Uskutočnila sa v kontexte nového legislatívneho rámca (Nariadenie EK 2010/40/EU), prijatého 7. júla 2010 za účelom urýchlenia zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe. Hlavný dôraz konferencie bol zameraný na dva dôležité piliere budúcej mobility: Autonómne riadenie vozidiel (autonómne vozidlá) a Mobilita ako služba (MaaS). Tieto dva piliere boli prezentované a diskutované z dvoch rôznych pohľadov, a to z pohľadu výskumu a inovácií a z pohľadu strategického.
Čo sa týka pohľadu výskumu a inovácií, účastníci konferencie diskutovali najmä na témy ako: V akých oblastiach inteligentných dopravných systémov potrebujeme ďalší výskum? Ako vytvárať dynamiku inovácií? Aké produktové a systémové zmeny sú potrebné v priemysle? Strategický pohľad priniesol diskusiu na témy: K čomu nás zaväzuje nový legislatívny rámec EK pre inteligentné dopravné systémy? Čo môžu od nasadzovania inteligentných dopravných systémov očakávať občania a akú úlohu pri tom hrajú orgány miestnej a regionálnej samosprávy?
Konferenciu otvorila prezidentka COST Asociácie Dr. Ángeles Rodríguez-Peña. Otvorenia sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Viktor Stromček, doc. Juraj Wagner z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Igor Liška, prednosta MsÚ Žilina a Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy a územného plánovania Žilinského samosprávneho kraja.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto zdroj: Mgr. et Bc. Monika Randíková, Žilinská univerzita v Žiline – Oddelenie pre medzinárodné vzťahy a marketing
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnil: MZ